Seriózne súťaže papalášom nevoňajú
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý pre TIS v decembri 2007 uskutočnila agentúra FOCUS, medzi najproblematickejšie oblasti z hľadiska rizika korupcie na územní miestnej samosprávy patrí predaj obecných/mestských pozemkov. Pričom porovnanie (nasledujúca tabuľka) vnímania rozšírenosti korupcie v tejto oblasti sa nemení – podobne kritickí boli respondenti aj v roku 2003.
0905/graf_tis.jpg width=590>
Nespokojnosť s predajom pozemkov súvisí s tým, že sa často predávajú pod trhovú cenu, predávajú sa kamarátom či spolustranníkom a chýbajú reálne garancie seriózneho predaja. A to aj napriek tomu, že predaj pozemkov obcí spadá pod štátnu pomoc a na dosahovanie trhových cien v tejto oblasti by malo na Slovensku dohliadať a tlačiť MF SR. Zvýhodnenie nejakého podnikateľa len preto, že si vie “obšliapať“ miestnych poslancov, je neoprávnenou štátnou pomocou. A tá narúša hospodárku súťaž, vo veľkom dokonca na európskom trhu, čo sleduje aj Európska komisia.
Na uvedený stav dlhodobo poukazujú nespokojní občania, média aj rôzne MVO. Slovensko sa po dlhodobej aktivite a lobingu zo strany Via Iuris dočkalo vážneho posunu – a to formou novely zákona o majetku obcí a vyšších územných celkov. V parlamente zmeny navrhla poslankyňa Žitňanská a podporili ho aj opoziční aj koaliční poslanci. Novela navrhovala zaviesť povinnosť predávať a prenajímať majetok s využitím súťažných metód, cez verejnú súťaž alebo dražbu alebo za takú cenu, aká bola určená znaleckým posudkom. Novela tiež zaväzuje obec a VÚC informovať o tom verejnosť. Ambíciou novely tak bolo zavedenie pravidla predávať majetok za trhové ceny, obmedzovanie „kamarátskych predajov“ a vytvorenie predpokladov pre transparentnejšie nakladanie s majetkom samospráv.
Verejná súťaž ako metóda predaja je isto posun, jej pridaná hodnota pre obmedzenie korupcie však závisí od detailov – od jej nastavenia. Je to súťaž krásy alebo merateľných a vymáhateľných kritérií? Tuto dilemu sa rozhodli vyriešiť poslanci tak, že stanovili jasné a merateľné kritérium na predaj obmedzeného obecného bohatstva – cenu. Prezident však prijatú novelu pod tlakom ZMOS-u nepodpísal. Odmieta cenu ako jediné kritérium predaja pozemku, hovorí o potrebe zohľadňovať aj iné kritéria. Prečo sa nemôžu zámery a investície zohľadňovať v súťažných podmienkach spojených s predajom pozemkov a nie v kritériách hodnotenia, nevysvetlil. Nám napadá len jedno vysvetlenie – lebo viackriteriálna a diskriminačná súťaž umožňuje viac priestoru pre manipuláciu a osobné obohatenia. Tak ako aj pri verejnom obstarávaní.