Investori potrebujú predvídateľnosť, nie krajinu, kde sa pravidlá menia podľa toho, kto je pri moci, zdôrazňuje v rozhovore šéfka Transparency International Maíra Martini. Upozorňuje, že oslabenie protikorupčných inštitúcií môže na Slovensko pritiahnuť korupčných aktérov, ktorí u nás uvidia ľahší prístup k európskemu trhu.
Zverejnené so súhlasom Denníka N, kde rozhovor pôvodne vyšiel 15. decembra 2025.
Ak má Európska únia záujem chrániť demokraciu, mala by venovať väčšiu pozornosť dianiu v členských krajinách, pretože demontáž právneho štátu sa deje malými krokmi, nie zo dňa na deň, myslí si výkonná riaditeľka Transparency International Maíra Martini.
„Všetci sa zhodujú, že Európskej komisii trvalo pridlho, kým začala konať voči Maďarsku,“ hovorí v rozhovore o oslabovaní Úradu na ochranu oznamovateľov. „Dúfam, že sa Komisia zo svojich chýb poučí a bude konať rýchlejšie, keď vidí, že niektoré členské štáty sa uberajú určitým smerom,“ dodáva.
Slovensko v Európe roky dávali za vzor v tom, ako chráni ľudí, ktorí naberú odvahu nahlásiť korupciu. To sa však po posledných legislatívnych zmenách a zásahu do právomocí Úradu na ochranu oznamovateľov môže podľa Martini rýchlo zmeniť, čo môže mať dlhodobé dôsledky aj pre slovenské hospodárstvo.
Martini pôsobí v Transparency International viac ako desať rokov a okrem toho je uznávanou expertkou na pranie špinavých peňazí a transparentnosť konečných užívateľov výhod.
- prečo bol Úrad na ochranu oznamovateľov považovaný za príklad dobrej praxe;
- prečo investori citlivo reagujú na politizáciu nezávislých úradov;
- že EÚ musí začať klásť konkrétnejšie otázky, keď sa členská krajina odkláňa od princípov právneho štátu;
- prečo sa Slovensko prepadlo v rebríčku vnímania korupcie (CPI);
- či môže ochranu whistleblowerov suplovať občiansky sektor.
Slovenský parlament pred niekoľkými dňami prelomil prezidentovo veto a opätovne schválil zákon, ktorým 1. januára ruší Úrad na ochranu oznamovateľov a nahrádza ho novou inštitúciou. Transparency International sa nedávno pridala k otvorenému listu, ktorý pred touto zmenou varoval s tým, že Slovensko bolo roky európskym modelom v oblasti ochranných pravidiel. Môžete vysvetliť, prečo sa model, ktorý bol práve zrušený, dával v kontexte EÚ za príklad?
Samotný úrad sa v celej Európe považoval za príklad dobrej praxe najmä pre jeho nezávislosť a autonómiu v spôsobe výberu vedenia. Poskytoval záruky, že nejde o politický orgán, ale o plne nezávislú inštitúciu. Ľudia mohli veriť, že ak budú chránení zákonom a získajú štatút oznamovateľa, nebudú čeliť odvetným opatreniam.
Nový zákon útočí práve na tieto dve veci. Po prvé, dochádza k rozkladu samotného úradu. Aj keby bol znova vytvorený, existujú otázniky v súvislosti s jeho nezávislosťou a tým, či jeho vedenie nebude pod politickým vplyvom. Druhým problémom je, že ochranu oznamovateľov bude možné kedykoľvek preskúmať. Oznamovateľov to zbavuje istoty a vyvoláva to v nich obavy, že sa ich štatút môže meniť podľa politickej situácie v krajine, čo je naozaj problematické.
Úrad prirovnal retroaktívne preskúmavanie ochrany k situácii, keď vláda zruší stavebné povolenie dva roky po tom, čo je dom už postavený. Prečo je toto ustanovenie podľa vás problematické?
V skutočnosti chceme silný systém, ktorý je predvídateľný. Ak sa rozhodnete nahlásiť korupciu, je to veľmi vážna vec. Potrebujete záruky, že nebudete čeliť odvetným opatreniam – teraz ani v budúcnosti.
Vieme, že korupčné kauzy sú často veľmi zložité a ich vyšetrovanie trvá roky. Ak je oznamovateľ počas prebiehajúceho vyšetrovania vystavený riziku odňatia ochrany, ľudia budú ešte viac zvažovať, či nahlásia korupciu a protispoločenské konanie, ktoré ovplyvňujú nás všetkých.
Tento konkrétny krok späť v ochrane oznamovateľov prichádza spolu s ďalšími krokmi, ktoré na Slovensku pozorujeme. Vysielajú signál EÚ a medzinárodnému spoločenstvu, že veci sa v oblasti prevencie a stíhania korupcie nemusia vyvíjať dobre.
Máme tu problém s oznamovateľmi, ale len nedávno sme boli svedkami zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý mal špecifický mandát na riešenie korupcie na najvyšších miestach. Došlo k reorganizácii NAKA, čo ovplyvňuje schopnosť Slovenska vyšetrovať závažný a organizovaný zločin. Máte zmeny v Trestnom zákone. To všetko prichádza na pozadí mnohých reforiem, ktoré vytvárajú pochybnosti o úmysloch súčasnej vlády a o tom, či na Slovensku existuje skutočný záväzok predchádzať korupcii a trestať ju.
Pokiaľ ide o potenciálny ekonomický dosah, s menšou ochranou budú ľudia menej ochotní oznamovať korupciu, čo znamená, že bude ťažšie odhaliť protispoločenskú činnosť na vysokých miestach. Je však dôležité zdôrazniť, že nový mechanizmus podmienenosti v oblasti právneho štátu (conditionality regulation) jasne stanovuje, že aby mal členský štát prístup k rozpočtovým zdrojom EÚ, musí dodržiavať základné normy právneho štátu. Efektívna ochrana oznamovateľov je jednou z nich. Slovensko sa tak môže dostať do ťažkej situácie v súvislosti s prístupom k zdrojom EÚ.
Nedávna správa EÚ o právnom štáte už upozorňuje na slabý pokrok v stíhaní korupcie a na meškanie pri zavádzaní odporúčaní na Slovensku. Medzi európskymi orgánmi už existujú obavy, že Slovensko nielen spomaľuje, ale že krajina robí významné kroky späť.
EÚ zmrazila Maďarsku fondy pre porušovanie zásad právneho štátu a Komisia vydala už viacero vyhlásení vyjadrujúcich obavy zo smerovania Slovenska. Očakávate, že Komisia v tomto prípade skutočne využije mechanizmus podmienenosti voči Slovensku?
Myslím si, že určite existuje dôvod na obavy. Európska komisia si pravdepodobne uvedomuje, že v prípade Maďarska mohla konať skôr. Ak už Správa o právnom štáte signalizuje slabý pokrok a teraz vidíme, že všetko od verejného obstarávania až po stíhanie korupcie a ochranu oznamovateľov je terčom útokov, je dôvod na obavy.
Neviem, čo urobí Komisia, ale občianska spoločnosť aj občania v Maďarsku tlačia, aby podnikla ráznejšie kroky na ochranu právneho štátu. To isté sa môže stať na Slovensku, ak budú kroky späť pokračovať.
Koná podľa vás EÚ a Komisia v prípade Maďarska a teraz Slovenska dostatočne razantne? Čo si myslíte o tempe týchto krokov?
V prípade Maďarska sa všetci zhodujú, že Komisii trvalo príliš dlho, kým začala konať. Dúfam, že sa zo svojich chýb poučí a bude konať rýchlejšie, keď vidí, že sa niektoré členské štáty uberajú určitým smerom.
V Maďarsku sme boli nedávno svedkami dôležitého odporu. Diskutovalo sa o zákone, ktorý by v konečnom dôsledku veľmi sťažil fungovanie nezávislých občianskych organizácií a médií. V tomto prípade prišiel značný tlak zo strany medzinárodného spoločenstva, občianskej spoločnosti, Európskeho parlamentu aj Komisie. Dúfajme, že to pomohlo získať aspoň nejaký čas, keďže zákon zatiaľ neprešiel. Dúfam, že zo strany Komisie príde väčší tlak, keď členské štáty vykazujú jasné známky, že nerešpektujú právny štát.
Úrad okrem ochrany oznamovateľov v štátnych inštitúciách chráni aj oznamovateľov v súkromnom sektore. Aký signál vysiela jeho zrušenie zahraničným investorom? Koreluje zvyčajne odstránenie ochrany oznamovateľov so zvýšením investičného rizika alebo znížením investícií?
Investorov znepokojuje niekoľko vecí. Zvyčajne je pre nich dôležitá predvídateľnosť. Ak pôsobíte v nejakej krajine, chcete presne vedieť, aké zákony platia, a mať istotu v súvislosti s prijímanými rozhodnutiami. Určite nechcete mať do činenia so spolitizovanými orgánmi.
V tomto zmysle to vysiela naozaj zlý signál. Ak ste firma a dodržiavate pravidlá, ale existuje riziko, že po zmene vlády sa budú veci vnímať alebo riešiť inak, vyvoláva to obavy. Investori chcú vedieť, čo môžu od rôznych orgánov v krajine očakávať. Keď existuje riziko, že sa nejaký orgán spolitizuje, pre investorov to bude určite dôvod na obavy. Ak majú na výber, môžu nakoniec odísť inam.
Vláda argumentovala, že súčasný úrad zneužíval svoje právomoci na ochranu politických spojencov. Ako rozlišujete medzi politickým zneužitím úradu a tým, že si úrad jednoducho robí svoju prácu a chráni ľudí?
Nemôžem posudzovať kroky samotného úradu, ale myslím si, že najdôležitejším faktorom je tu proces. Ak existujú obavy, že došlo k zneužitiu, správne dodržiavanie princípov právneho štátu znamená dať to vyšetriť a rozhodnúť kompetentným. V tomto prípade to malo ísť pred súd.
Ak existuje podozrenie zo zneužitia právomoci, malo by sa to riadne vyšetriť. Ak sa zistí, že k zneužitiu došlo, mali by príslušné orgány prijať náležité opatrenia. Problém nastáva, keď sa z toho stane politické rozhodnutie – keď exekutíva alebo parlament rozhodnú, že došlo k zneužitiu, a zavedú iný mechanizmus, ktorý je tiež otvorený zneužitiu, pretože chýba systém bŕzd a protiváh. Akúkoľvek kritiku by sme mali brať vážne, ale v tomto prípade existuje riziko, že je spolitizovaná. Preto by to mali vyšetrovať relevantné inštitúcie.
Keby budúca vláda chcela toto rozhodnutie zvrátiť, ako dlho by trvalo obnovenie dôvery? Oznamovatelia už videli, že ochranu im môžu vziať. Vyplývajú z toho pre budúce vlády nejaké ponaučenia, ako veľmi by mal byť úrad chránený?
Máte pravdu, dôvera je už určite narušená. Už len samotné vyvolanie obáv, či bol úrad v minulosti politicky zneužívaný, otvára množstvo otázok, ktoré môžu ovplyvniť, ako ľudia tento orgán vnímajú.
Kľúčom k obnoveniu dôvery by bolo zabezpečenie vhodných mechanizmov pri výbere vedenia úradu a zaistenie, aby boli tieto mechanizmy transparentné. Transparentnosť bude pri obnove dôvery kľúčová. Mala by existovať jasná zodpovednosť založená na objektívnych kritériách. Potrebujeme trochu času, aby sa ukázalo, že kompetentní robia svoju prácu naozaj dobre, že sú autonómni a že sa neprijímajú žiadne stranícke rozhodnutia. Kľúčové bude zabezpečiť, aby ľudia rozumeli zodpovednosti tohto orgánu, tomu, ako sú vyberaní zamestnanci, že majú tú správnu kvalifikáciu.
Ste oboznámená so spôsobom, akým prezident zákon vetoval? Kritizujú ho, že ho vetoval tak rýchlo, že parlament mohol veto prelomiť hneď na druhý deň. Keby počkal, pravdepodobne by to nestihli do 1. januára, keď zákon nadobúda účinnosť. Myslíte si, že urobil všetko, čo mohol?
Neprináleží mi komentovať takéto detaily, keďže tam nie som. Ale jedna vec, ktorú stojí za to zdôrazniť – pretože to vidíme aj v iných krajinách –, je spôsob, akým prebieha celý legislatívny proces. Ako ste povedali, veto bolo rýchle, ale aj celý legislatívny proces v parlamente bol veľmi krátky.
Nevytvoril sa priestor, aby sa ľudia skontaktovali a skutočne diskutovali: „Existuje nejaký problém? Čo tento problém spôsobuje? A čo potrebujeme na posilnenie úradu?“ Namiesto toho to prebehlo veľmi rýchlo bez priestoru na diskusiu alebo riadne odôvodnenie. Toto je problém, ktorý vidíme aj inde vo svete. Vlády menej konzultujú so zainteresovanými stranami a menej odôvodňujú svoje kroky. Ovplyvňuje to dôveru, najmä ak sa tieto kroky vnímajú tak, že pomáhajú konkrétnej politickej skupine.
Po prelomení veta môže novelu zastaviť Ústavný súd SR. Transparency International vyjadrila nádej, že súd dokáže rozhodnúť bez vonkajšieho tlaku. Nakoľko veríte, že súd dokáže politickému tlaku odolať?
Nie som v pozícii, aby som posudzovala situáciu na súde alebo ako veľmi spolitizované by mohli byť potenciálne rozhodnutia. Dúfam, že súd bude analyzovať fakty. Dúfam, že zanalyzuje, čo sa vyžaduje podľa novej smernice, čo bolo v zákone predtým, mechanizmy, ktoré tam boli na zabezpečenie transparentnosti.
Súd musí zvážiť riziká spojené s novým zákonom a to, či skutočne ponúka ochranu očakávanú na základe smernice. Musíme dúfať, že súd bude skutočne nestranný a pred prijatím rozhodnutia sa pozrie na fakty.
Slovensko sa v Indexe vnímania korupcie (CPI) za rok 2024 umiestnilo na 59. mieste, čo predstavuje prepad o 12 miest. Prečo došlo k tomuto poklesu? Je dôvodom zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry alebo nedávna legislatívna zmena? Aké ďalšie dôvody vidíte?
Index vnímania korupcie (CPI), ako už názov napovedá, je indexom vnímania. Združuje rôzne indexy, v ktorých experti predkladajú svoje názory na boj proti korupcii v danej krajine. Veci, ktoré som práve spomenula, určite prispievajú k vnímaniu, že vláda to s riešením korupcie nemusí myslieť vážne. Riziká korupcie sa skutočne zvyšujú, ak sú oslabené kontrolné mechanizmy a systém bŕzd a protiváh.
Nový index CPI zverejníme vo februári budúceho roka, takže uvidíme, ako sa bude vyvíjať nové skóre. CPI signalizuje, kde sa krajina nachádza, ale je dôležité robiť hlbšiu analýzu. Preto je práca našej národnej pobočky na Slovensku taká dôležitá – aby sme pochopili, čo sa za týmto skóre môže skrývať.
Chcem spomenúť i pravidlá verejného obstarávania. Veľa som pracovala v boji proti praniu špinavých peňazí a vo verejnom obstarávaní. Slovensko sa vždy uvádzalo ako dobrý príklad kombinácie týchto dvoch vecí, a to najmä vďaka Registru partnerov verejného sektora. Krok späť v pravidlách verejného obstarávania tiež vysiela naozaj zlý signál firmám a investorom.
Ak štát odstráni alebo oslabí inštitucionálnu ochranu oznamovateľov, kto môže zasiahnuť? Existuje spôsob, akým môže občianska spoločnosť alebo mimovládne organizácie doplniť túto ochranu alebo zmierniť škody?
To je veľmi ťažké. Mnohé organizácie občianskej spoločnosti sa snažia ponúknuť ochranu oznamovateľom, ako sa len dá, ale to nie je to isté ako záruky verejného sektora. Ak prichádzate z verejného sektora a oznamujete veci, ktoré vidíte vnútri, chcete ochranu, ktorú poskytuje štát.
Nemyslím si, že občianska spoločnosť to môže nahradiť. Občianska spoločnosť môže oznamovateľov podporiť – poskytnúť právnu obhajobu alebo bezpečnosť do určitej miery –, ale nemôže nahradiť záväzok štátu. Keď majú vlády tento systém zavedený, vysiela to silný signál: ukazuje to ľuďom, že môžu vyjsť s pravdou von bez obáv z odvety. Toto je istota, ktorú občianska spoločnosť len veľmi ťažko poskytne. Absencia tohto záväzku zo strany štátu je dosť znepokojujúca.
Ako ovplyvňuje oslabenie týchto ochrán v strednej Európe globálny boj proti cezhraničným nelegálnym finančným tokom? Keďže Európa je otvorený trh, ohrozuje slabosť na jednom mieste finančný štít celej EÚ?
Určite. Už dlhé roky upozorňujeme, že korupční aktéri budú vždy hľadať miesta, kde sú pravidlá najslabšie alebo kde je najnižšia šanca, že budú pristihnutí.
Na európskom trhu je to ešte kritickejšie. Budú hľadať krajiny, kde si môžu založiť firmu a následne ju využiť na podnikanie alebo ukrývanie majetku v rôznych európskych krajinách. V minulosti sme videli, ako konkrétne krajiny EÚ figurovali veľmi vysoko v prípadoch cezhraničnej korupcie, pretože umožňovali utajenie alebo mali menej kontrolných mechanizmov.
Malo by to vyvolávať obavy nielen u občanov Slovenska – že sa krajina môže stať atraktívnou pre zločincov, ktorí chcú pôsobiť v celej Európe –, ale aj v iných európskych krajinách a inštitúciách. Ak sa zavádza menej kontrol, EÚ je ako celok zraniteľnejšia korupciou a organizovaným zločinom.
Transparency International presadzuje definíciu „veľkej korupcie“ (grand corruption). Čo to znamená?
O veľkej korupcii hovoríme v zásade ako o korupcii na vysokej úrovni, ktorá zahŕňa najvyššie úrovne moci – či už vo verejnom, alebo v súkromnom sektore – a ktorá má vážne následky. Necháva za sebou obete a významne ovplyvňuje štát.
Hlavný rozdiel je v tom, že hovoríme o pretrvávajúcej korupcii na najvyššej politickej úrovni, nie o bežnej, každodennej korupcii pri prístupe k verejným službám.
Čo si myslíte o ústupe od demokratických princípov, ku ktorému dochádza nielen v EÚ, ale vo svete ako takom? Robia naše inštitúcie dosť, aby to zastavili, alebo je čas premýšľať o iných spôsoboch, ako s týmito trendmi bojovať?
To, čo sa deje vo svete – a najmä v USA –, v nás vyvoláva veľké obavy, či systém bŕzd a protiváh a inštitúcie, za ktoré sme v posledných rokoch tak tvrdo bojovali, stačia na to, aby sme dokázali ochrániť demokraciu.
To, čo vidíme v USA, ktoré boli považované za veľmi silnú demokraciu, šokuje rýchlosťou úpadku. Dôležité však je, aby sme venovali pozornosť každému jednému malému pokusu. Ako som už hovorila, keď sa zruší Úrad špeciálnej prokuratúry, nemali by sme to vnímať ako maličkosť.
Demontáž právneho štátu a demokratických pilierov sa deje po kúskoch, nie zo dňa na deň. Musíme naozaj tvrdo bojovať. Ako spoločnosť a ako voliči musíme venovať pozornosť krokom, ktoré sa zdajú malé, ale dejú sa v priebehu mnohých rokov. Práve tie oslabujú demokraciu a právny štát a z dlhodobého hľadiska uľahčujú tým, ktorí majú autokratické sklony, prevziať moc a spochybniť systém v širšom meradle.
Je to ťažké, ale všetci musíme byť ostražitejší. Vidím tu špecifickú úlohu pre organizácie občianskej spoločnosti a médiá – aby odsudzovali veci, ktoré sa zdajú špecifické či technické, pretože na nich záleží. Je dobré, že v súvislosti s rozhodnutím o oznamovateľoch na Slovensku vidno, že spoločnosť sa mobilizuje – práve takéto kroky treba robiť, aby sme sa bránili.
Mala teda podľa vás EÚ konať voči Slovensku ráznejšie a skôr a pohroziť napríklad zastavením eurofondov v momente, keď bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry?
Nepoznám konkrétny nástroj, ktorý by sa v tom momente dal zmysluplne použiť, ale myslím si, že EÚ musí začať klásť konkrétnejšie otázky, keď sa takéto veci dejú.
Po prvé, ovplyvňuje to schopnosť Slovenska vyšetrovať korupciu na vysokej úrovni aj organizovaný zločin, čo je dôležité pre celú Úniu. Po druhé, ak má EÚ záujem chrániť demokraciu v celej Únii, mala by venovať väčšiu pozornosť veciam, ktoré sa zdajú príliš špecifické alebo menej dôležité, ale majú širší dosah na systém bŕzd a protiváh.
Všetci by sme mali klásť viac otázok a spôsobovať vládam diskomfort pri prijímaní takýchto rozhodnutí narýchlo – bez diskusie, bez konzultácií a bez zapojenia odborníkov na danú tému.
Matúš Zdút