Menu Zavrieť

Diera v prezidentskej kampani

Kto platil štvrtinu volebnej kampane Ivana Gašparoviča?

Do nadchádzajúcich prezidentských volieb sa začínajú prihlasovať kandidáti, vychádzajú k nim stále pravidelnejšie aj prieskumy preferencií. Kandidáti začínajú zháňať na kampaň peniaze a plánovať výdavky. Podobne ako je to parlamentných voľbách, aj v tých prezidentských kandidáti nahlasujú svoje príjmy a výdavky podľa zákona Ministerstvu financií. Kým výkazy strán Ministerstvo zverejňuje  na svojej webovej stránke, tie od prezidentských kandidátov na webe vôbec neuvádza. Čo je škoda, veď občania majú právo na aktívne zverejňované informácie, kto platil hlave štátu kampaň, a kam z nej šli výdavky. Znalosť pôvodu peňazí nám predsa pomáha sledovať, či prezident v úrade náhodou neobhajuje viac  záujmy svojich sponzorov ako svojich občanov.

Keď sme si pred mesiacom a pol cez infozákon od Ministerstva financií zažiadali dokumenty z ostatných dvoch prezidentských volieb v skenovanej podobe, opakovane sme neuspeli. Pritom ministerstvo ich v papierovej podobe má a na robenie kópii má aj verejný cenník. Tu je naša listová výmena:

Keďže ministerstvo financií nechcelo uznať zmysel zverejnenia dokumentácie o politickej súťaži o post najvyššieho ústavného činiteľa, dokumentáciu sme naskenovali sami. V pondelok k nám prišla pracovníčka ministerstva s listinami a u nás osobne čakala, kým si dokumenty pozrieme a naskenujeme. Za dve hodiny sme stihli naskenovať všetky výkazy z volieb z rok 2009 (oznámenia kandidátov o darcoch a výdavkoch plus všetky reporty médií, kde reklama prebehla) a komplet oznámenia kandidátov za rok 2004 – pozrite si dokumenty na stránke Transparency.

Čo všetko o kandidátoch nevieme

Zbežný pohľad na  získanú dokumentáciu ukazuje, že vykazovanie financovania kampaní prezidentských kandidátov je naozaj slabo regulované. Výkazy nemajú jednotnú štruktúru a zákon spomína povinnosť zverejniť len celkovú sumu, nie podrobný rozpis položiek.

Kým František Mikloško poslal podrobné delenie výdavkov spolu s uhradenými faktúrami, Ivan Gašparovič uviedol len celkovú minutú sumu so všeobecným popisom výdavkov. Iveta Radičová zase uvádza výdavky do inzercie v tlači za 65 tisíc eur, no ministerstvo má od tlače jediný doklad (vydavateľ Plus 1 deň a Plus 7 dní) za 17 tisíc s DPH.  Kam šlo ďalších 48 tisíc eur sa verejnosť z výkazov nedozvie.

Pri publikovaní darcov musia kandidáti podľa zákona zverejniť mená fyzických osôb s darom vyšším ako 331 eur a firiem od 3319 eur. Transparentnosti volieb by pomohlo úplné zrušenie takýchto limitov. Napríklad 68 tisíc eur z kampane súčasného prezidenta spred 3 rokov zaplatili podľa jeho výkazov súkromné osoby a firmy. Podľa dokumentov Gašparoviča ale všetky príspevky boli zhodou okolností pod limitom. Verejnosť tak vôbec nič nevie o  platiteľoch viac ako štvrtiny nákladov na Gašparovičovu kampaň.

Voľbám prezidenta by prospelo sprísnenie zákona aj v ďalších bodoch. Darcovia sa povinne vykazujú až po voľbách, nie priebežne, čo znamená, že občania nevedia pred samotnými voľbami, kto kandidátov financuje, pokiaľ to sami dobrovoľne neoznámia. Existujúci 15-dňový limit na voľby je prikrátky a v praxi aj tak nevymáhateľný. Podobne ako pri všetkých ostatných voľbách chýba nezávislá a dôsledná kontrola pravdivosti poskytovaných údajov. A samozrejme, návrh novely by nemal zabudnúť  v zákone výslovne prikázať  centrálne zverejňovanie všetkých výkazov na internete.

Gabriel Šípoš