Len za posledné obdobie 2014 – 2020, ktoré ešte stále dobieha, zazmluvnili žiadatelia na Slovensku už 16,4 miliardy eur v rámci projektov spolufinancovaných z eurofondov. Okresné mestá dokážu získať z eurofondov milióny až stámilióny, zatiaľ čo len pár kilometrov vzdialené obce sa zmôžu len na pár tisícok. A tak, kým u tých úspešných sa z európskych peňazí robia aj väčšie investície ako budovanie kanalizácie, opravy ciest, modernizácie, či opravy verejných budov, škôl a škôlok, iné si z európskych peňazí v práve dobiehajúcom programovom období dokázali maximálne zriadiť wifi na verejných priestoroch. Pri skúmaní distribúcie európskych peňazí na rozvoj a inovácie na Slovensku sme tak narazili aj na takpovediac „eurofondové púšte“.
Na problém upozornila ešte v roku 2017 analýza štátneho Inštitútu finančnej politiky. „Samosprávy na Slovensku sú veľmi rozdrobené, čo vedie k neefektívnym výdavkom a obmedzuje aj ich možnosti čerpať EU fondy. Až 92% obcí ma menej ako 3000 obyvateľov. Priemerný počet obyvateľov obce na Slovensku je 3-krát menší ako priemer EU 28 a 5-krát menší ako priemer OECD. Rozdrobenosť samospráv sa prejavuje v neefektívnom vykonávaní ich kompetencií,“ uvádza analýza.
Ak si pozrieme údaje o vyfakturovaných nákladoch, ktoré v Transparency zhromažďujeme na portáli Faktúra za eurofondy, za rozpočtové obdobie 2014-2020 sú medzi najúspešnejšími samosprávami neprekvapivo najväčšie mestá – Košice so 103,7 milióna eurami, nasledované Bratislavou a Nitrou, ktorá získala projektov najviac.
Najúspešnejšou obcou je Čierny Balog, jedna z najväčších dedín na Slovensku s 5062 obyvateľmi. V minulom období dokázal z eurofondov získať 22,8 milióna eur. Pre porovnanie, susedné Brezno, mesto s 20-tisíc obyvateľmi, čerpalo 13,4 milióna eur.
Pochopiteľne, do schopnosti samosprávy čerpať európske fondy zasahuje mnoho faktorov. V prípade hlavného mesta tak ide o limity vyplývajúce z normatívneho nastavenia, v iných samosprávach môže prevládať čerpanie národných zdrojov alebo iných schém.
Veľkou komplikáciou je však už zmienená fragmentácia slovenského municipálneho systému.
Za roky existencie Slovenska sa o tomto probléme mnoho hovorí, zo strán niektorých politikov prichádzajú aj návrhy, avšak chýba politická vôľa vec riešiť.
Pri existencií 2 927 obcí by zmena systému znamenala nielen zmenšenie previazania lokálnych väzieb, zníženie rizika korupcie, rodinkárstva, či zneužívania verejnej moci bez dostatočnej kontroly, ale výrazne by mohla napomôcť aj k finančným úsporám.
Zarátať totiž treba všetkých starostov, obecných poslancov a ďalší personál, ktorý malé obce musia zamestnávať. Až 50% zo samospráv do 250 obyvateľov pritom minie nad polovicu rozpočtu na tieto výdavky.
Potenciálne zlúčenie obcí na úroveň pod 1000 samospráv by mohlo viesť k úspore až 180 miliónov ročne. Pre porovnanie, rozlohou omnoho väčšie, no populáciou obdobné Nórsko má 357 samospráv.
Malá obec, malé čerpanie?
Hypotézu, že príliš malé obce majú aj ekonomickú nevýhodu v podobe nemožnosti čerpania eurofondov, potvrdzujú aj dáta. Kým na národnej úrovni môže o pridelení prostriedkov rozhodovať stranícka politika, na úrovni štrukturálnych fondov ide najmä o možnosti v administratíve.
Navyše, mnohé výzvy majú účelové vymedzenie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, tak napríklad na jar vyhlásilo výzvu Živý vidiek s alokáciou viac ako 4,1 milióna eur pre obce do 1000 obyvateľov.
Podľa informácií z tlačového oddelenia bolo doručených takmer 800 žiadostí, ktoré aktuálne podrobujú kontrole. Výzva pomôže k rozvoju miestnej kultúry, či vybavenosti, na základné potreby sa však nevzťahuje.
Kapacity sú preto kľúčové.
Najlepšie skutočné čerpanie eurofondov za desaťročné obdobie ilustruje pohľad na výpočet mediánu oprávnenej sumu na jedného obyvateľa.
Kým obce do 250 obyvateľov prakticky nedokázali participovať na európskom koláči, situácia sa markantne zlepšuje pri samosprávach nad tisíc obyvateľov. Najefektívnejšia sa z pohľadu mediánových hodnôt javí kategória obci od troch do štyroch tisíc, kde je oprávnená suma na obyvateľa takmer 43 eur ročne, čo je viac ako desaťnásobok vo vzťahu k veľkostnej kategórii od 250 do 500 obyvateľov.
Hoci z hľadiska počtu tvoria obce do tisíc obyvateľov najvýznamnejšiu časť slovenských sídiel, na celkovom počte obyvateľov sa podieľajú len vyše 15 percentami. Ak sa prirátajú aj obce do 2 000 obyvateľov, spolu pokrývajú takmer tretinu obyvateľstva Slovenska.
Práve tieto kategórie samospráv ale nedokážu efektívne čerpať prostriedky z európskych zdrojov, čoho priamym dôsledkom je nižšia životná úroveň obyvateľstva a horšie služby, ktoré obec dokáže poskytnúť.
| Veľkostná kategória (v tisícoch obyvateľov) | Oprávnená suma v EUR (celkom) |
| do 0,25 | 8 144 504 |
| 0,25 – 0,50 | 49 304 411 |
| 0,50 – 1 | 147 856 398 |
| 1 – 2 | 358 320 062 |
| 2 – 3 | 279 145 690 |
| 3 – 4 | 146 025 029 |
| 4 – 5 | 94 846 887 |
| 5 – 10 | 234 272 016 |
| 10 – 20 | 156 830 849 |
| 20 – 50 | 239 490 793 |
| 50 – 100 | 179 323 970 |
| od 100 | 7 959 153 |
Aby sme dokázali dátové podklady pretaviť do konkrétnej aplikačnej praxe, spojili sme sa s viacerými starostami, ktorých sme sa pýtali na praktické problémy pri snahe o čerpaní eurofondov. Zamerali sme sa nielen na premiantov, ale aj na trápiace sa obce.
Aj malé obce majú veľké potreby
Starostovia z problematických regiónov poukazovali na zhodné problémy – administratívna náročnosť žiadostí, vysoká spoluúčasť, ktorú si nemôžu dovoliť a riziko neefektívnej investície, v prípade, ak žiadosť neuspeje. Aj preto viacerí spomínali, že boli úspešnejší so žiadosťami cez Envirofond, kde je nižšia spoluúčasť.
Pre malé obce je tiež problém investovať do vyhotovenia samotného projektu a ďalšou otázkou je zaplatenie samotného projektového manažéra, obvykle ide o externistu. Zhodovali sa však, že nie je problém nájsť potrebného človeka, alebo agentúru.
Nedostatkové sú preto aj služby, ktoré v 21-storočí považuje väčšina obyvateľstva za samozrejmosť. Napríklad kanalizácia, ktorá je jednou z najčastejšie skloňovaných potrieb malých obcí.
Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) je na Slovensku na kanalizáciu pripojených 71% obyvateľov, čo je pod priemerom EÚ a najnižšie medzi krajinami V4. V obciach pod 2000 obyvateľov je však pripojená len tretina obyvateľstva.
Bitarová je obec, vzdialená len 10 minút od krajského mesta Žilina. Aj preto si ju vyberajú mladé rodiny, ktoré sa tam sťahujú. V roku 2011 mala podľa sčítania 692 obyvateľov, aktuálne je ich 907.
„Ovčiarsko, Bitarová, Brezany, Hôrky sme bez kanalizácie. Ale nemáme možnosť zaplatiť ani projektovú dokumentáciu, aby sme urobili stavebné povolenie,“ vysvetľuje starosta Juraj Drdák.
Dokumentácia by podľa neho vyšla na 70-tisíc eur. Pre porovnanie, bežné príjmy obce sú 400-tisíc eur.
„Najväčší problém v malých obciach sú zdroje, poplatíme účty, faktúry a už neostane ani „na kávu,“ potvrdzuje aj Ján Hnat, starosta obce Orlov pri Starej Ľubovni, kde žije podľa sčítania 601 obyvateľov.
Obec síce má kanalizáciu, ale trápi ju ďalší chronický problém slovenských samospráv – protipovodňová regulácia.
„Cez našu dedinu idú dva malé potôčiky, ktoré sa rozpadávajú. Kilometer a pol by bolo potrebné zregulovať, vynoviť, aby sme predchádzali povodniam,“ hovorí starosta. Na to by potrebovali až 1,5 milióna eur.
Aj tu pociťujú ako problém už samotnú investíciu do projektovej dokumentácie. „To sa bavíme o desaťtisícových sumách, na to malé obce nemajú,“ vraví.
Obzvlášť nepríjemné je, ak na ňu obec aj nájde peniaze, ale nakoniec projekt schválený nie je. To sa im už stalo práve pri veľkom projekte regulácie potoka. Zaplatiť treba aj projektového manažéra, starosta vraví, že naposledy platil tisíc eur len za to, že manažér vypísal žiadosť a podal. A tak absolvoval školenie a keď sa dá, vypisuje žiadosti on sám.
Dobrý sused
Aj v odpadovom hospodárstve Slovensku naďalej zaostáva za väčšinou krajín EÚ. Miera recyklácie komunálnych odpadov v roku 2021 podľa analýzy IEP priblížila priemeru EÚ, so skládkovaním vo výške 41 % však výrazne zaostávame za priemerom EÚ na úrovni 23 %. Slovensku tak hrozí nesplnenie cieľov navýšenia recyklácie na 65 % a zníženia skládkovania na maximálne 10 % komunálnych odpadov do roku 2035.
Okres Bytča patrí ku slabšie čerpajúcim okresom, no Štiavnik, ktorý má podľa sčítania 4 014 obyvateľov, čerpal v dobiehajúcom programovom období 2,7 milióna eur. Pre porovnanie, ročný rozpočet obce je v hodnote 4 miliónov eur. Okrem toho, že za pol milióna eur zvýšil kapacitu materskej školy a nakúpili obyvateľom kompostéry, prevádzkuje vlastnú triedičku odpadu. Podľa IEP je na Slovensku iba 8 zariadení takéhoto typu.
Susedná Hvozdnica (1199 obyvateľov) čerpala v minulom programovom období len 28 600 eur na riešenie migračných výziev, pridali sa však k triedeniu odpadu. Triedička slúži aj pre Papradno, Stupné, Mojtín.
„Keď som nastúpil, tak bolo 20 kontajnerov rozmiestnených po dedine a tam všetko sypali. Každý sa spolieha na vlastníkov skládok, že to oni dotriedia, ale za to treba platiť,“ vysvetľuje starosta Štefan Vároš. Rozhodli sa teda znížiť množstvo odpadu, ktoré ide na skládku, vybudovaním vlastnej triedičky.
Najprv zriadili zberný dvor, potom malú triedičku, kde triedili ručne a keď sa objavila výzva na prefinancovanie pultovej triediacej linky, kde pod sito prepadáva biologický rozložiteľný odpad, kamene, popol, podali projekt. Celé to však trvalo asi desať rokov. Kým podľa starostu v roku 2010 vozili až 1600 ton na skládku, teraz vozia asi 570 ton ročne. Linku prevádzkujú ako sociálny podnik, na ktorý sa vzťahuje 5-percentná DPH a tak dokážu konkurovať monopolu.
Projekty má v obci na starosti zamestnankyňa, ktorá má kumulovanú funkciu, ale na vypracovanie samotných žiadostí o granty najímajú externistov. „Urobíte jednu chybu, vyradia vás a nikto sa s vami nebaví.“ Na spolufinancovanie projektov si snažia našetriť vopred. Aj preto je starostovi ľúto obcí pod tisíc obyvateľov, pre ktoré je spolufinancovanie najväčší problém. „Dáte vypracovať projekt na škôlku, stojí to 15-tisíc a neviete výsledok, či budete úspešný, alebo či to ostane ležať v skrinke.“
Z nášho prehľadu vyplýva, že obce ako je Štiavnik, s niekoľkými tisíckami obyvateľov, si vedia celkom úspešne zabezpečiť svoje rozvojové potreby z európskych peňazí.
Líder rebríčka Čierny Balog takisto „pomohol“ susednej menšej obci, ktorou je Hronec s 1 146 obyvateľmi. Ten čerpal 38,6-tisíca eur na opatrovateľskú službu a migračné výzvy. Čierny Balog má novú splaškovú kanalizáciu, novú čistiareň odpadových vôd, kompostovisko a investoval aj do cyklotrasy Čierny Balog – Hronec.
Podľa vedúcej obecného úradu Hronca Jaroslavy Grolmusovej cyklotrasa privádza do obce nielen turistov zo širokého okolia, ale využívajú ju aj zamestnanci zlievarne, ktorí dochádzajú do Hronca. Od efektívneho čerpania eurofondov Hronec odrádza administratívna zložitosť procesu.
Proces je podľa nich zložitejší, aj teraz boli neúspešní so žiadosťou na opravu strechy obecnej budovy. Niektoré výzvy, z ktorých by opravy obecných budov bolo možné riešiť, sa tiež na Hronec nevzťahovali.
„Kapacitne nemáme možnosti zamestnať projektového manažéra, to riešime externou spoluprácou. Zohnať ho však nie je problém.“ Aj prípad Hronca potvrdzuje, že v menšej obci ide väčšia časť výdavkov len na samotný chod obce.
Ďalším dobrým susedom, ktorého sme si všimli na eurofondovej mape, je Pohronská Polhora, ktorá vybudovala spoločnú kanalizáciu, odvádzajúcu aj odpadové vody aj z obce Michalová (1291 obyvateľov) a spoločnú čistiareň odpadových vôd. Spolufinancovanie zabezpečili z úveru.
Spojiť sa pre lepšie služby
V Nórsku, ktoré má podobnú veľkosť populácie ako Slovensko, riešia malé obce svoje potreby spájaním. Cieľom reformy, ktorú odobril parlament v roku 2014, je zabezpečiť rovnaký štandard služieb a profesionálnejšiu samosprávu vo všetkých obciach. Krajina síce nečerpá eurofondy, keďže nie je členom Európskej únie, profesionálnejšia samospráva však umožňuje efektívnejšie čerpať domáce zdroje.
Ako uviedol expert na samosprávu Tor Dølvik z TI Nórsko na našom spoločnom workshope, veľkou výhodou nórskeho postupu bola dobrovoľnosť reformy. Samosprávy, ktoré našli odvahu a chuť, mali zjednodušený postup na dosiahnutie cieľa, ostatné fungujú separátne. Reforma tak síce stále nie je na svojom konci, avšak prináša už značné ovocie.
Dølvik však zdôrazňuje, že nevyhnutným elementom je čas. V nórskom prípade sa výsledky začali dostavovať za cca. desať rokov. Vzdialenostné rozdiely sú však oproti Slovensku neporovnateľné. Veď len cesta medzi najvzdialenejšími samosprávami je náročnejšia, než výlet z Osla do Bratislavy.
Martina Hilbertová, Ján Ivančík
Za spracovanie časti dát ďakujeme Marošovi Terkaničovi
Projekt vznikol vďaka podpore z Fondu pre bilaterálne vzťahy spolufinancovaného z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu 2014-2021
Prečítajte si aj Ako sa brániť tlaku developerov a mať lepšie služby pre ľudí? Pozrite si nórsky recept.