Aké bočné príjmy priznali slovenskí europoslanci?

Po tom, čo minulý rok prichytili novinári viacerých europoslancov, ako sú ochotní zobrať peniaze za návrhy na zmenu legislatívy, zaviedol Európsky parlament (EP) nový etický kódex. Jednou zo zmien je rozsiahlejšie deklarovanie finančných vzťahov a záujmov z mimoparlamentných aktivít.  Poslanci tak majú verejnosti ukázať , kde pracovali pred nástupom do funkcie, aké platené činnosti vykonávajú popri poslancovaní, aké firmy či mimovládky reprezentujú v správnych radách,  či v ktorých firmám majú významné podiely.

Uspokojenie z prísnejších štandardov rýchlo ustúpilo realite. Pohľad na priznania podávané k marcu 2012 naznačuje, že bez dôslednej kontroly a vymáhania sankciami ani takého priznania fungovať nebudú (čo je, samozrejme, aj dlhodobá slovenská skúsenosť). Ako ukazuje čerstvá štúdia európskej pobočky Priateľov zeme, mnohí europoslanci nezobrali svoje povinnosti k voličom a k verejnosti vážne.

Taliansky poslanec Antonio Cancian za Berlusconiho stranu napríklad vyplnil formulár k otázkam o jeho pracovných činnostiach (“attivita”) a členstve (“partecipazione”) v správnych radách počas troch rokov pred nástupom do EP takto:

Teda namiesto menovania konkrétnych zamestnávateľov a firiem, čo by pomohlo sledovať jeho prípadné konflikty záujmov (tak to urobila aj väčšina poslancov),  napísal len nekonkrétne činnosti v 2006, členstvo v 2006 atď. Nik tak nemá šancu zistiť, či náhodou pre bývalého zamestnávateľa nelobuje za dotácie či legislatívne výnimky.

Vtipný chcel byť aj Jens Rohde, dánsky pravičiar. Na otázku o jeho bývalých povolaniach odpovedal:

Na facebooku neskôr vysvetlil, že sa necíti byť viazaný pravidlami Európskeho parlamentu, len svojimi voličmi…

Ako vidno aj z týchto príkladov, poslanci vyplňovali tlačivá aj v starom štýle  – ručne a vo svojom jazyku. Celkovo tak spravili dve tretiny. To znamená, že sa priznania ťažšie spracúvajú do štruktúrovanej databázy, čo by umožnilo ich ľahké porovnávanie a analýzu.  Priznania v materských jazykoch sťažujú kontrolu cudzích poslancov. Navyše niektoré tlačivá sú takmer nečitateľné.

Čo je dôležitejšie, podľa monitoringu Priateľov Zeme až 12% europoslancov nechalo formulár prázdny, teda ani len neuviedli svoje zamestnanie pred nástupom do EP. Keď sme sa v Transparency pozreli na slovenských europoslancov, zistili sme ešte horšie čísla – u nás v dokumente nevyplnil nič takmer každý štvrtý. Konkrétne to boli Anna Záborská (KDH), Monika Smolková (Smer) a Sergej Kozlík (HZDS). Predchádzajúce povolania a členstvá vyplnili len šiesti z 13 našich zástupcov.

Monika Flašíková-Beňová zo Smeru-SD vo svojom priznaní síce uviedla príjem za poslancovanie v bratislavskej župe i účasť v predstavenstve župnej firmy, ale neuviedla svoje podiely, resp. členstvo v predstavenstve v troch firmách, hoci podľa Obchodného registra v nich stále vystupuje. Dve z týchto firiem majú v predmete činnosti uvedenú aj reklamu a propagáciu… V priznaní nespomína ani Nadáciu Solidarita či Sanatórium alkoholicko-toxikomanických závislostí, hoci podľa jej vlastnej stránky tam má mať funkcie správkyne resp. členky správnej rady. Aj  v týchto pozíciách sa môže dostať do konfliktu záujmov a podľa nového etického kódexu ich mala v priznaní uviesť.

(Update 27.7. 2012: Stanovisko p. Flašíkovej-Beňovej:

* spolocnosti TECO INVEST, a.s. som k 19.8.2002 zaslala oznamenie o odstupeni z funkcie predsedu predstavenstva a clena predstavenstva
* spolocnost Start Radio, s.r.o. ani Planet Sport, s.r.o. nevykazuju ziadne podnikatelske aktivity a nemam a nemala som z nich ziaden prijem a podla informacii mojej pravnej zastupkyne su obe spolocnosti v likvidacii
* rovnako nemam ziaden prijem ani z Nadacie Solidarita, ktoru dlhodobo financujem z vlastnych zdrojov. Vyrocnu spravu kazdorocne predkladam Ministerstvu vnutra SR.)

Podobne svoju funkciu prezidenta združenia Donum Vitae, ktoré bojuje proti potratom, nenahlásil Miroslav Mikolášik (KDH), ktorý je v EP predsedom pracovnej skupiny pre bioetiku. Zaujímavé tiež je, že pár dní pred uzávierkou priznaní slovenský súd z registra vymazal bývalú firmu Kataríny Neveďalovej (Smer-SD) Čeladice-Invest, kde bola od roku 2007 do tohto marca spolumajiteľkou.

V súkromnom podnikaní je teda podľa priznaní len Jaroslav Paška (SNS). Bližšie nedefinovanú “materiálnu podporu” súvisiacu s politickými aktivitami priznal len Peter Šťastný (SDKÚ-DS), a to pri jeho trojdňovej návšteve Taiwanu od tamojšej vlády v roku 2008.

Celkovo sa tak z priznaní o mimopolitických aktivitách a záväzkoch našich poslancov veľa dozvedieť nedá. Hoci je možné, že tých konfliktov ani veľa nie je, poslanci stále nie sú ochotní ani len plne uviesť požadované informácie.

Gabriel Šípoš