Stačí pár klikov a zistíte, na čo dnes čerpáme eurofondy, o čo sa súťaží či u koho peniaze končia. Ale aj to, koľko stojí kilometer „euro cyklotrasy“. Nová verzia portálu Transparency International Faktúra za eurofondy rozbíja živé aj ukončené projekty na drobné a prepája ich s dátami o obstarávaní, vlastníkoch či zmluvách. Pozrite si dáta a zapojte sa s nami do verejnej kontroly, ako Slovensko míňa európske peniaze.
Čo spája najbohatšieho Slováka Tomáša Chreneka a jeho české náprotivky Daniela Křetínského a dedičku českého investičného impéria Renátu Kellnerovú, ale aj zakladateľa skupiny Penta Jaroslava Haščáka, českého premiéra Andreja Babiša, bývalého šéfa parlamentu Borisa Kollára či podnikateľa Ivana Kmotríka? Okrem vplyvu a rebríčkov top boháčov tiež to, že ich firmy profitujú zo slovenských eurofondov aj v aktuálnom období 2021 až 2027. Aj to je jedna z informácií, ktorú si môže každý ľahko vyhľadať na novej verzii nášho portálu Faktúra za eurofondy.
Eurofondy sú na Slovensku rozhodujúcim zdrojom verejných investícií. Financujeme z nich opravy škôl, ciest či nemocníc, podporujeme inovácie aj sociálne služby. Zároveň však platí, že čím viac peňazí a čím zložitejší systém, tým viac priestoru pre neprehľadnosť, „malé domov“ či zbytočné predraženia. Práve preto má zmysel zbierať, prepájať a analyzovať dáta na jednom mieste a posilniť tak nástroje verejnej kontroly.
A presne aj to je zmyslom portálu Faktúra za eurofondy, ktorý prináša unikátnu pridanú hodnotu nad štátom zverejňovanými dátami. Široká verejnosť, novinári, analytici, ale aj úradníci či žiadatelia si na ňom môžu ľahko vyhľadať podrobnosti už aj k živým projektom.
Betón, príspevky a mzdy
Ale aj trendy a súhrny, napríklad, ako eurofondy v súčasnom období využívame. Jednoduchá odpoveď pri pohľade na dáta je, že ich nalievame najmä do betónu, príspevkov a miezd. Z doposiaľ zazmluvnených 9 miliárd eur výdavkov pripadá na stavebné projekty 3,6 miliardy, na dotácie a príspevky 1,98 miliardy a na mzdy 911 miliónov eur. Tieto tri skupiny tvoria približne 70 percent doteraz odklepnutých výdavkov.
Portál ťahá dáta primárne zo štátnych ITMS databáz, pričom ich ďalej triedi podľa prijímateľov, dodávateľov, projektov, výziev, právnej formy či tém. Nad tým okrem súhrnov vytvára a vizualizácie a údaje prepája s ďalšími databázami o zákazkách, zmluvách, vlastníkoch či registrami firiem. Novinkou sú tiež exporty dát či rýchle zhrnutia projektov s využitím umelej inteligencie.
Detailné informácie o každom projekte sme s pomocou AI zosumarizovali do jedného prehľadného odstavca. Jazyk eurofondových projektov je často ťažkopádny a neprehľadný. S touto pomôckou vie každý okamžite získať predstavu, čo daný projekt prinesie.
Prehľady uľahčia napríklad odpovede na otázky typu: „Čo bolo za eurofondy vybudované v mojej obci?” Do vyhľadávania stačí napísať názov samosprávy a v jej profile zobraziť AI sumarizácie projektov. Takto to vyzerá napríklad pri Meste Michalovce (kliknite na zobraziť AI sumarizácie).
Čerpáme pomaly
Ako si teda s eurofondami Slovensko aktuálne stojí?
Európske zdroje prúdia na Slovensko viacerými cestami. Najväčší balík (spolu s národným spolufinancovaním približne 16,5 miliardy eur) prichádza cez tradičný rámec programového obdobia 2021 až 2027. V rámci neho prerozdeľujú najväčšie balíky Ministerstvo dopravy a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vedené nominantami za Smer. Popri tom máme k dispozícii aj zhruba 6,4 miliardy eur z Plánu obnovy a vyše 4 miliardy eur v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Portál Faktúra za eurofondy v novej verzii mapuje práve čerpanie miliárd eur z najväčšieho rámca 2021 až 2027, ku ktorému štát zverejňuje podkladové dáta v ITMS21+. Podľa poslednej aktualizácie (24. január 2026), ktorá prebieha na týždennej báze, systém vykazoval 3 219 schválených projektov, v ktorých bolo dosiaľ zazmluvnených spomínaných 9,2 miliardy eur.
Reálne uhradené však dosiaľ boli len výdavky za 2 miliardy eur. Ak odpočítame naše spolufinancovanie, Ministerstvo financií uvádza čerpanie ku koncu roka 2025 na úrovni necelých 13%. Aj toto číslo potvrdzuje chronický problém Slovenska s pomalým čerpaním eurofondov, vzhľadom na to, že sme sa preklopili už do šiesteho roku programového obdobia.
Pre porovnanie, v predošlom období 2014 až 2020 bolo podporených 21 286 projektov a celkovo uhradených 16 miliárd eur. V portáli si medzi obdobiami môžete jednoducho prepínať. Blog k predchádzajúcemu obdobiu 2014 až 2020 si môžete prečítať tu.
Najväčším projektom za 447 miliónov eur je zatiaľ výstavba 11,2 kilometra úseku diaľnice D3 medzi Žilinou-Brodnom a Kysuckým Novým Mestom (viď obrázok vyššie). Nasleduje modernizácia trate Poprad-Tatry – Vydrník za 438 miliónov eur a ďalší úsek D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica za 294 miliónov eur.
Euro vozidlá, cyklotrasy, softvér
Top projekty si každý môže ľahko zoradiť aj v grafoch. Vo všetkých sa dá vyhľadávať aj podľa kľúčových slov. Ak napríklad zadáte v časti „Projekty“ do vyhľadávaciehi filtra koreň slova „cykl“, portál vylistuje 15 doteraz podporených projektov týkajúcich sa cyklistiky. Ide najmä o výstavbu cyklotrás v súhrne za 22 miliónov eur. Z dát je zároveň vidno, že nejde o lacnú záležitosť. Kilometer cyklotrasy u nás bežne vyjde aj na štvrť milióna eur.
Podobne funguje vyhľadávanie naprieč dodávateľmi, prijímateľmi či obstarávaniami. Jednou z výrazných inovácií portálu je práve prepojenie eurofondových projektov s verejnými obstarávaniami. Zobraziť si môžete realizované, prebiehajúce aj pripravované tendre. Aktuálne je v štádiu príprav až 1 319 súťaží za 1,2 miliardy eur.
Posvietiť si tak môžete špecificky aj na eurofondové súťaže. Ak si napríklad v časti „Obstarávania“ zvolíte z predvoleného slovníka kategóriu „prepravné zariadenia“, portál ku dnešku zobrazí 225 súťaží na nákup rôznych vozidiel za 318 miliónov eur. Najväčším je priebežne tender bratislavského dopravného podniku na nákup obojsmerných električiek so zazmluvnenou sumou 38 miliónov eur. Podobne sa dá ísť aj do podkategórií a pozrieť napríklad, koľko a akých osobných automobilov bolo doposiaľ z eurofondov nakupovaných.
Na drobné si môžete rozobrať aj ďalšie kategórie ako právne, reklamné či marketingové služby, zdravotnícke vybavenie, informačné systémy a softvér či hardvér. V predošlom období napríklad filter na zdravotnícke vybavenie a farmaceutický materiál ukáže okrem iného desiatky miliónov, ktoré išli na boj s pandémiou.
Pri ukončených obstarávaniach vidno aj metódu, kritériá, počet ponúk a počet vylúčených uchádzačov. Ak zoberieme doteraz ukončených cez štyritisíc obstarávaní v rámci vyše 1 700 projektov, priemerne sa do tendrov zapojilo zhruba 3,4 súťažiacich. Toto číslo je ovplyvnené aj malými nákupmi, pri ktorých sú dodávatelia oslovovaní priamo.
Od úradu práce cez Košice až po mimovládky
Hoci najviac peňazí smeruje do dopravnej infraštruktúry, spomedzi prijímateľov je priebežne najúspešnejším subjektom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má dosiaľ v 24 projektoch zazmluvnených 856 miliónov eur. Ich najväčší projekt za približne 192 miliónov eur sa týka podpory pre integračné podniky na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb. Za ústredím sa v rebríčku priebežnej úspešnosti radia Národná diaľničná spoločnosť a Železnice Slovenskej republiky.
Kategorizovanie prijímateľov podľa typu a právnej formy ukazuje, že približne 54 percent zazmluvnených peňazí získavajú štátne inštitúcie. Pri bližšom pohľade je zrejmé, že značnú časť eurofondov využívame aj na prevádzku štátneho aparátu. Otázne je, do akej miery majú slúžiť eurofondy na tento účel.
Početnosťou však dominujú samosprávy. Tvoria približne dve tretiny prijímateľov, hoci na ne pripadá len 16 percent zazmluvnenej sumy. Spomedzi miest sú nateraz najúspešnejšie Košice s 19 projektmi a 93 miliónmi eur, nasledované Bratislavou a Trenčínom. Trenčínu výrazne pomohli projekty v rámci príprav na titul Európske hlavné mesto kultúry 2026.
Dáta obsahujú aj neúspešné a prebiehajúce žiadosti. Napríklad pri Košiciach tak vidno, že doteraz začali s 19 projektami, no podali ich už tri desiatky a s najmenej dvomi dosiaľ neuspeli. Tak dobre sa už nedarilo napríklad Novému Mestu nad Váhom. Na doterajšie rozbehnutie jedného projektu ich museli podať osem, z čoho päť už bolo zastavených alebo neschválených.
Z hľadiska populácie dosiaľ najviac ťažia obce Pribeta, Hrubý Šúr a Bzenov. Získali síce len po jednom projekte, no na obyvateľa dokázali zazmluvniť už takmer 7-tisíc eur.
Zhruba dve percentá eurofondov sa dosiaľ podarilo zazmluvniť aj neziskovým organizáciám. Aj tu však čiastočne ide o subjekty napojené na samosprávy. V trojici najúspešnejších sú okrem Slovenského paralympijského výboru aj rozvojové neziskovky zriaďované Banskobystrickou a Trnavskou župou.
Faktúra za eurofondy
Aj pre aktuálne obdobie zachováva portál vysokú mieru detailu. Pri projektoch sa dá ísť až na úroveň dodávateľov a dokladov, teda zmlúv či faktúr. Pri každom projekte si tak môžete overiť, u koho eurofondové peniaze napokon skončili.
Pri firmách evidovaných aj v štátnom registri partnerov verejného sektora dokonca až na individuálnu úroveň, keďže pri týchto subjektoch vidíte na našom portáli aj ich konečných vlastníkov (pozri aj úvod článku). Inováciou je, že portál aj tieto dáta priebežne aktualizuje a takmer v reálnom čase rozlišuje, kto za firmou stojí dnes a kto v minulosti. Na sledovanie vlastníctva v čase pridelenia projektu, však stále odporúčame overovať stav k daným dátumom priamo v RPVS.
Pozrime sa ešte na súhrny a vyhľadávania konkrétnejšie na príklade dodávateľov. Najčastejším dodávateľom pre eurofondové projekty je momentálne malá projektantská spoločnosť Beeli s.r.o., vlastnená podnikateľom Ladislavom Balogom z Bojnej. V 18 projektoch pre obce dodáva projektovú dokumentáciu. V tomto prípade však stále ide skôr o malého dodávateľa, keďže v súhrne ide len o zmluvy za 452-tisíc eur. Priebežne najväčší dodávateľ, stavebná firma Strabag s.r.o., dokázal v prebiehajúcom období v rámci 11 projektov zazmluvniť už takmer tisícnásobok tejto sumy a teda 440 miliónov eur.
Ako ďalej
Na portáli je zverejnený aj podrobný manuál s tipmi pre analytikov a novinárov. Je postavený na jednoduchej logike. Sila portálu je v prepájaní údajov naprieč subjektmi. Od výzvy cez projekt, prijímateľa, dodávateľa a vlastníka až k súťažiam a platbám. Pre ľahšie používanie portálu sme pripravili aj používateľskú príručku a často kladené otázky, vrátane tipov pre analytikov i aktívnu verejnosť.
Hoci pri novej verzii portálu ide o skokový posun v aktuálnosti a detailnosti, stále existuje priestor na ďalší posun pre ľahšiu verejnú kontrolu. Radi by sme vytvárali pravidelné súhrny podľa preferencií, navrhli systém varovných signálov pre investigatívu, spresnili dáta o vlastníkoch a pridali ďalšie analytické súhrny a vizualizácie pre lepšie sledovanie trendov aj celého procesu.
Tlačiť chceme aj na štát, aby v podobnej štruktúre sprístupnil dáta z Plánu obnovy či poľnohospodárskych dotácií (nechválene známych cez kauzu haciendy). V ideálnom scenári by sme na portáli radi zobrazili aj projekty za miliardy z týchto schém.
Kredit k aktuálnej podobe patrí predovšetkým nášmu spolupracovníkovi Milošovi Halečkovi, ktorý nad analýzou dát a tvorbou portálu strávil mesiace. A taktiež za podporu Fondu pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis či spoločnosti Websupport. Ak sa vám naša iniciatíva páči, budeme veľmi radi za akýkoľvek tip, spätnú väzbu i podporu.
A mimochodom, ktorému biznismenovi z úvodu článku sa teda dosiaľ podarilo v aktuálnom období získať z eurofondov najväčšiu časť koláča? Priebežne ide o košickú firmy Eltra, s.r.o. zo skupiny Daniela Křetinského, ktorá získala od Železníc SR zmluvu na eurofondovú zákazku za takmer 70 miliónov eur na elektrifikáciu trate Haniska pri Košiciach.
Michal Piško
Podporte Transparency pri kontrole verejných výdavkov, eurofondov a obstarávania. Ďakujeme!
Aktualizácia portálu bola podporená z Fondu pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis.
