Čo bývalému primátorovi Bratislavy Andrejovi Ďurkovskému neprešlo a stretlo sa s odporom verejnosti, novému primátorovi Milanovi Ftáčnikovi prechádza a budí minimálny záujem. Bývalý primátor považoval totiž za participáciu verejnosti jej hlasovanie o troch architektonických návrhoch Starého mosta od toho istého autorského tímu. Diskusia teda nebola o podstate problému a jeho riešení, ale riešenie sa ponúklo bez dostatočného vysvetlenia a verejnosť si mohla, obrazne povedané, vybrať farbu. Napriek internetovému zapojeniu sa 26 tisíc občanov sa víťazný projekt tzv. perforované rebro nezrealizoval.
Problém s dopravou a zázračné riešenie
Jednou z tém komunálnych volieb v Bratislave bolo aj riešenie dopravy. Vtedajší kandidát Milan Ftáčnik sľuboval hľadanie optimálneho riešenia medzi dvomi variantmi (Ďurkovského električka versus TEN-T projekt zahŕňajúci tunel pod Dunajom), pričom sa jednoznačne nepriklonil k žiadnej z nich. Upozorňoval však na problémy s financovaním TEN-T projektu.
Po voľbách diskusia o riešení dopravného spojenia cez Dunaj nepokračovala. Namiesto toho sa objavilo „zázračné riešenie“ v podobe presunutia finančných prostriedkov z európskeho projektu TEN-T na električku do Petržalky. Hlavné mesto sa uchádza o 250 miliónov eur z Operačného programu Doprava, za ktoré by chcelo postaviť koľajovú trať z Janíkovho dvora v Petržalke na Šafárikovo námestie. Uviedol to na tlačovej konferencii 16.2.2010 primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. Nevysvetlil však prečo práve toto riešenie.
Taktiež uviedol, že podľa Bruselu a Ministerstva dopravy v tomto programovacom období do roku 2013 nie je slovenská strana schopná zrealizovať tento projekt tak, aby vytvorila nejaké zmysluplné prepojenie v rámci mesta.
Rozhodnutie bez diskusie a podkladov
Už 3. marca 2011 malo o všetkom rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Poponáhľal sa aj minister dopravy Ján Figeľ a podporil takúto zmenu, ktorá dovolí dokončiť plány jeho politického súputníka a bývalého primátora Andreja Ďurkovského.
Na scéne sa tak objavil osvedčený argument slovenských politikov – “časová tieseň”.
Nakoniec sa zdalo aj navrhovateľom rozhodovanie v priebehu dvoch týždňoch o 250 miliónoch euro trochu príliš. Presunuli teda rozhodovanie na koniec marca 2011.
Čo sme sa o tomto rozhodovaní mohli dozvedieť?
Bratislava nedisponuje obrovskými finančnými prostriedkami, a preto je skutočne účelne stavať vedľa seba most aj tunel? Ak nie, prečo sa jednoznačne nepovie, že projekt TEN-T sa nebude realizovať. Ak sa bude realizovať, nemohlo sa použiť spomínaných 250 miliónov euro na riešenie iných dopravných problémov Bratislavy?
Na infožiadosť Transparency International odpovedal magistrát nasledovne: analýzu, ktorá odôvodňuje takéto presúvanie finančných prostriedkov mesto Bratislava nemá k dispozícii, pretože zatiaľ nie je prijímateľom OPD.
Čo sa môžeme dozvedieť z webstránky mesta Bratislava o tomto zásadnom rozhodnutí pre život jej občanov? Na úvodnej stránke sa nachádza maratón, mestská karta a iné. Téma nosného dopravného systému nemá ani samostatnú sekciu a mesto nás odkázalo na nefunkčný link:
http://172.16.0.38/vismo/dokumentv2.asp?oirdq =700000&id=11 027332&p1=51737
Po dlhšom hľadaní je možné medzi aktualitami nájsť dokumenty, ktoré vypracovala spoločnosť METRO a.s. a podporujú riešenie navrhované súčasným vedením. Alternatívne názory tam chýbajú.
Mesto tiež zorganizovalo dve stretnutia s občanmi, ktoré môžu byť efektívne v malej dedinke, ale ťažko v polmiliónovom meste. Bratislavský magistrát sa ďalej chváli, že zaznamenal od spustenia verejnej diskusie k návrhu Nosného dopravného systému 31 pripomienok a návrhov. Podľa hovorcu primátora Ľubomíra Andrassyho sa najviac diskutujúcich pozitívne vyjadrilo k vedeniu koľajovej dopravy do najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalky. Proti takémuto riešeniu sú traja diskutujúci a jeden navrhuje použiť výlučne trolejbusovú dopravu. Tomu sa hovorí reprezentatívnosť.
Čo mohol primátor spraviť viac?
Rozhodnutie zásadne pre obyvateľov Hlavného mesta si zaslúžilo aktívny prístup vedenia mesta. Minimálne v rovnakom rozsahu ako dostal projekt Mestská karta – karta.bratislava.sk, ktorý je predovšetkým komerčným produktom bánk.
Ako sa to robí otvorene smerom k občanom, si súčasný primátor vyskúšal vo funkcii starostu Petržalky. Diskusia o budúcnosti Sadu Janka Kráľa bola z tohto pohľadu zvládnutá dobre.
A predovšetkým by sa v predložených materiáloch mal magistrát vysporiadať s opozičnými názormi (strata 450 miliónov Euro, nerealizácia projektu, už vynaložené finančné prostriedky na projekt TEN-T), s otázkou, či sa nedala s finančných prostriedkov realizovať iná dopravná priorita mesta a strategickým rozhodnutím smerom do budúcnosti, tak aby sa neschvaľovali a nemíňali neefektívne verejné prostriedky na duplicitné riešenia.
Verejná diskusia sa v danom prípade simuluje a verejnosť nedostáva dostatočné a jednoznačné odpovede. Inak by sme si vedeli dnes odpovedať na základnú otázku, prečo potrebujeme stavať most a tunel vedľa seba? S jediným rozdielom, že most bude hotový pred komunálnymi voľbami a tunel sa bude realizovať až po ďalších voľbách. Pretože to nám teraz sľubuje primátor Milan Ftáčnik.
Pavel Nechala
právnik a spolupracovník Transparency International Slovensko