Obe Kristíny začali stáž v Transparency v októbri 2021. Takmer tri mesiace intenzívne pracovali na hodnotení radničných novín v projekte Hlásne trúby, spolupracovali s našim tímom, používali softvér na vyhodnocovanie textov a učili sa o samosprávach na Slovensku i verejnej kontrole. V rozhovore prezrádzajú, ako prebiehal pohovor i samotná stáž, čo sa počas stážovania naučili a či ich niečo pri hodnotení radničných periodík prekvapilo.
Kristína Márová (KM) študuje v českom Hradci Králové posledný ročník politických vied so zameraním na Latinskú Ameriku. Voľný čas rada trávi s kamarátmi, čítaním kníh alebo pozeraním filmov podľa skutočnej udalosti. Kristína Rankovová (KR) študuje v Bratislave európske štúdia v 1. ročníku doktorandského štúdia na Univerzite Komenského. Voľný čas rada trávi aktívne, behom alebo cvičením, ale aj čítaním či počúvaním hudby.
Ako začal Váš príbeh s Transparency?
(KR) O Transparency sme dlho vedeli obe, vnímali sme ju ako jednu z najvplyvnejších mimovládok. V polovici septembra 2021 som sa prihlásila na stáž, na ktorú hľadali študentov a študentky na internete. Pohovor bol s Ľubošom Kostelanským, ktorý projekt Hlásne trúby koordinuje. Netrvalo to dlho, odhadujem 15-20 minút, pýtal sa na motiváciu a rovno prezentoval náplň stáže. Veľmi zavážilo, že išlo o platenú stáž, pretože na Slovensku je veľmi vzácne nájsť niečo podobné v spoločensko-vedných odboroch. Nad prvými novinami, ktoré sme spoločne s Kristínou analyzovali, sme sedeli asi dve hodiny. Nebolo to až také ľahké, bolo nutné premýšľať nad obsahom, nad zámermi autorov článkov.
(KM) Meno Transparency som vnímala z médií, najmä v tlači alebo televíznom spravodajstve – pri všetkých veľkých kauzách. Na inzerát na portáli Growni.sk som posielala základné údaje o sebe. Potom sme dostali úvodnú úlohu súvisiacu so stážou na preverenie našich schopností, to bolo 1. kolo. V 2. kole už bol samotný pohovor, kde bol aj feedback na vypracovanie úvodného zadania. Počas prvého dňa stáže nám Ľuboš názorne na jedných konkrétnych novinách všetko ukázal a povysvetľoval.
Čo vlastne pojem Hlásne trúby znamená?
(KR) Hlásne trúby ako pojem označujú médium, noviny, ktoré neproporčne, neobjektívne, alebo jednostranne propagujú hlas vedenia, alebo primátora mesta, a tým zamedzujú kritickým názorom, alebo hocijakým iným názorom. Index Hlasné trúby meria, aké noviny samospráv sú najviac vyvážené – tie sú na prvých miestach, teda tie, čo sú najviac objektívne a názorovo vyvážené. A na konci sú tie, ktoré sú jednostranné.
Registrovali ste predtým radničné noviny u vás doma v schránkach?
(KM) Áno, ale ja som to veľmi nečítala. Prebehla som si výtlačok, ale boli to podobné články
bez zmienok o reálnych problémoch mesta, venujú sa skôr kultúre a športu v miestnej samospráve.
(KR) Nebývam v meste, ale v dedine, ktorá radničné noviny nemá. Keď som bývala v Bratislave, v tom čase boli tie bratislavské noviny skôr o kultúrnych podujatiach, čo sa teraz zmenilo. Myslela som si, že väčšina radničných novín je písaná podobným spôsobom, že sú to len také kultúrne letáčiky. V realite to tak nie je.
Čo ste sa počas stáže naučili?
(KR) Analýzou som sa zaoberala už aj pred stážou. Aj preto som sa na túto stáž hlásila. Myslím si, že to, čo som sa naučila, využijem aj ďalej a budem s tým pokračovať aj v mojej dizertačnej práci. I keď nie v takomto type textovej analýzy, akú sme robili, čiže pracovanie so softvérom, ale s iným typom. Stále to však bude textová analýza.
Noviny môžu byť jednostranné, aj keď si to na prvý pohľad častokrát neuvedomujeme. Naozaj môžu byť Hlasnými trúbami vedenia mesta. Získala som prehľad o tom, čo sa deje v samosprávach na Slovensku. Dosť ma to nadchlo a začala som sa o to aj viac zaujímať.
(KM) Presne to by som povedala aj ja. Vďaka stáži dokážem viac kriticky zhodnotiť výstupy vo všeobecnosti v médiách. Teraz naozaj do hĺbky vieme zanalyzovať hlavné problémy jednotlivých samospráv na Slovensku.
Metodika používaná na hodnotenie by sa dala využiť aj v ďalšej organizácii, kde pôsobím –
v InfoSecurity, ktoré sa zaoberá dezinformáciami, zle interpretovanými vecami, alebo zneužívaním médií. A určite aj v akademickej sfére.
Aké kritériá sa pri hodnotení radničných novín používajú?
(KR) Hodnotili sme, koľko je tam politickej plochy, ale tá politická plocha sa musí venovať politike samosprávy, nielen celého Slovenska. Koľko je tam alternatívnej plochy, teda akú veľkú časť priestoru dostávajú nejaké kritické hlasy, ktoré kritizujú politiky samospráv. Potom aj to, ako veľmi majú občania možnosť sa zapojiť do politiky.
(KM) Tiež sa hodnotí anonymná plocha. To sú články a fotografie bez autorov, alebo s nejakými skratkami, ktoré nie sú identifikovateľné. Potom plocha reklamy.
(KR) Ešte fotky primátora.
(KM) Teda zmienky primátora a vedenia mesta a ich fotky.
(KR) A tiež poškodzujúca plocha.
(KM) To je asi najviac negatívny faktor, keď vedenie mesta nejakým spôsobom útočí.
Ako prebiehala spolupráca v rámci Transparency tímu a spätná väzba na vaše zadania?
(KR) Ľuboš Kostelanský nám na začiatku vysvetlil, ako hodnotiť a potom sme sa do toho už pustili samé. Vždy, keď sme mali otázky, ozvali sme sa mu online cez interný chat pre zamestnanecký a dobrovoľnícky tím – vrátane nás stážistiek, ktoré sme pracovali na Hlásnych trúbach. Tam sme si všetci pomáhali.
Alebo, keď sme boli osobne v kancelárii Transparency, spoločne sme sa pozreli na veci, ktoré sa nám zdali problematické. Každý týždeň sme zadaniam venovali 20 hodín, z toho polovicu osobne v kancelárii, druhú polovicu z domu ako home-office.
Najskôr som sa bála, aby to nebolo len subjektívne hodnotenie, ale čo je na tom super je, že všetky noviny prechádzajú cez kontrolu, cez viacero ľudí. Hodnotenie na konci je potom objektívnejšie.
Prekvapilo vás niečo počas samotného hodnotenia radničných periodík?
(KM) Že radničné noviny sú naozaj obsahovo veľmi nekvalitné. Nečakala som, že to je až také zlé. Nepodávajú reálnu informáciu a človek si podľa nich nevie vytvoriť reálny obrázok o tom, čo sa v mestách reálne deje.
(KR) Mňa celkom prekvapilo aj to, že radničné noviny sú častokrát jednostranne zamerané.
Keď sa v nich riešia nejaké problémy, vôbec neposkytujú pohľad obyvateľov mesta alebo opozície.
Je nejaký príklad dobrej praxe, ktorý si zaslúži zmienku?
(KR) Citácie zdrojov a fotografií nemalo množstvo novín, hoci je to dôležité. Tým, čo mali, to pomôže aj v hodnotení. Poskytovanie priestoru opozičným poslancom aj občanom, aby sa participatívne zúčastňovali na rozpočte.
(KM) Áno, alebo aj to, že mohli mať hodinky, teda vyhradený čas, s poslancami, že sa mohli s nimi stretnúť, alebo im napísať aj svoje konkrétne požiadavky.
Líšili sa Vaše predstavy o stáži od reality?
(KR) Vždy som si myslela, že Transparency je veľká organizácia a zistila som, že keď nepočítame dobrovoľnícky tím, je to skutočne len hŕstka ľudí.
Obe sme veľmi zvedavé na finálne hodnotenie novín. Tým, že sme na tom pracovali, máme nejaké predstavy a chceme zistiť, že či naozaj budú tie noviny, ktoré boli našimi favoritmi na prvých miestach.
(KM) Tiež som si myslela, že prichádzam do veľkej organizácie, v ktorej pracujú desiatky ľudí, reálne ide o malú organizáciu, v ktorej je príjemná atmosféra.
Myslela som si, že to bude strašne hektické, nečakala som, že to bude až také pokojné a príjemné. Na pohovore zaznelo, že sa máme pripraviť, že to bude náročné, bála som sa, či na nás nebude veľký tlak, hoci na konci trochu toho tlaku bolo. V realite to bolo veľmi fajn, všetci boli strašne flexibilní.
Ako na vašu stáž a pôsobenie v Transparency reaguje vaše okolie?
(KM) Veľmi pozitívne, hlavne čo sa týka mojej rodiny – moja mamina dokonca začala sledovať Transparency aj na sociálnych sieťach. Aj v škole z toho boli všetci užasnutí.
(KR) Reakcia bola veľmi pozitívna. V mojom okolí má Transparency veľmi dobré meno.
Pre koho je stáž v Transparency vhodná?
(KR) Asi pre tých, čo študujú spoločenskovedné odbory. Záujemcom a záujemkyniam sa zídu analytické zručnosti. A zároveň záujem učiť sa viac, ako samosprávy fungujú. Naša stáž bola o tom, že síce sme veľa nevedeli, ale museli sme veľa naučiť.
(KM) Záujemca alebo záujemkyňa by mal mať prehľad, ako funguje napríklad rozloženie moci v rámci štátu, že čo môže ktorá inštitúcia, aké má kompetencie. Tiež by mal rád čítať,
lebo toho bolo celkom veľa.
Rozhovor viedla: Zuzana Grochalová
Za prepis audiozáznamu ďakujeme dobrovoľníčkam Marianne Švecovej a Kataríne Kubíčkovej.
Za fotografie dobrovoľníkovi Jozefovi Petrovičovi.