Menu Zavrieť

Kupovali štátne rezervy rýchlotesty „na Kičuru”?21 min čítania

Transparency si prešla dokumentáciu k nákupu rýchlotestov na plošné testovanie. Podozrenia z klientelizmu ani neúmerne predražené ceny naše preverovanie nenaznačuje.

Bolo celoplošné testovanie „investícia, ktorá sa nám vráti za pol dňa“, ako tvrdí premiér Igor Matovič, alebo „zlodejinou“ a „megakšeftom“ ako sa snažia navodzovať politici Smeru či Kotlebovci? Vplyv experimentu na pandemickú situáciu či ekonomiku krajiny budú musieť vyhodnotiť odborníci v týchto oblastiach. V Transparency sme sa pozreli na proces obstarávania antigénových rýchlotestov na plošné testovanie, za ktoré štát zaplatil 52,3 milióna eur bez DPH.

Expresný nákup testov na ochorenie Covid-19 zverila vláda Správe štátnych hmotných rezerv, ktorá má po bačovaní jej bývalého šéfa Kajetána Kičuru–toho času obvineného z korupcie–značne pošramotenú povesť. Obstarávanie sa vzhľadom na zhoršujúcu pandemickú situáciu a rozhodnutie vlády o urýchlenom plošnom testovaní udialo v špeciálnom režime, takzvanom priamom rokovacom konaní. To zákon umožňuje používať pri „mimoriadnych udalostiach nespôsobených verejným obstarávateľom“, ako sú napríklad havárie, alebo ak je tovar možné získať iba od určitého dodávateľa.

Takúto súťaž je na rozdiel od štandardných postupov možné uzatvoriť už za niekoľko hodín a za výrazne menšej verejnej kontroly. Ak verejný obstarávateľ použije priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti, musí pred podpisom zmluvy poslať Úradu pre verejné obstarávanie len oznámenie o zdôvodnení jeho použitia. Podľa správy ÚVO za rok 2019 sa na Slovensku za celý vlaňajšok uskutočnilo iba 114 takýchto nákupov za vyše 246 miliónov eur. Tohtoročná pandémia Covid-19 však situáciu mení a za prvých desať mesiacov roka dostalo ÚVO už takmer 160 oznámení o priamych rokovacích konaniach.

Expresná súťaž   

Rýchlosť aj nízka transparentnosť týchto zákaziek je nepochybne dôvodom na zvýšený záujem verejnosti. Priamo na nákup rýchlotestov sa mnohí pýtali aj nás, od rezerv sme si preto vyžiadali podklady k zákazke cez infozákon. Keďže však ide o stovky strán, rezervy nám ich sprístupnili tento týždeň na nahliadnutie u nich osobne. Transparency tak bola prvou externou inštitúciou, ktorá si mala možnosť prejsť celú dokumentáciu výberu dodávateľov na zákazku testov. Čo sa nám z prieskumu podarilo zistiť a aký máme na súťaž názor?

Výčitky z možného klientelizmu by mohli potvrdiť či už zvýšená netransparentnosť procesu, alebo nadmerná cena zákazky. Naše preverovanie jedno ani druhé nenaznačuje. Proces bol situácii primeraný, súťaž v kontexte špeciálneho režimu široká a cena uspokojivá.

Rezervy expresný nákup realizovali na základe požiadavky Ministerstva zdravotníctva z piatka 9. októbra. Organizácia vedená nominantom SaS Jánom Rudolfom mala bezodkladne zabezpečiť nákup 12 miliónov rýchlotestov, ktoré mali byť dodané do dvoch až troch týždňov od konania súťaže.

Pre rezervy to nebola celkom nová skúsenosť. Už na prelome septembra a októbra takto na základe uznesenia vlády nakúpili pol milióna testov. Tie sa však rýchlo míňali a najmä, v zákulisí sa pripravovala úplne nová stratégia boja proti koronavírusu – plošné testovanie. V čase, keď väčšina zamestnancov štátnej správy odchádza domov alebo na chalupu, museli zamestnanci rezerv pripraviť najväčší nákup, aký minimálne od roku 2011, odkedy sú kontrakty zverejňované v centrálńom registri zmlúv, táto organizácia uzatvorila. Objem testov rezervy napokon vzhľadom na požiadavky ďalších štátnych inštitúcií a potrebu pohotovostných zásob navýšili až na 13 miliónov kusov.

Štátne hmotné rezervy za niekoľko hodín výzvu na priame rokovacie konanie naozaj pripravili. Ako vyplýva z komunikácie, ktorú sme skontrolovali, ešte v ten istý deň po piatej hodine večer emailom oslovovali firmy z predošlých obstarávaní a tie, ktoré sa prihlásili do ich databázy.

Výzvu, v ktorej žiadali od firiem nacenenie testov podľa rýchlosti dodania aj veľkosti dodaného objemu, zverejnila aj na svojom webe. Na tú zareagovali aj ďalší uchádzači a rezervy tak napokon zaslali výzvu na predloženie cenových ponúk dvadsiatke spoločností. Z nich desať do pondelka, 12. októbra na poludnie ponuku aj naozaj predložilo. Už o pol hodinu neskôr zástupcovia prvej z firiem prezentovali v sídle rezerv svoje testy, pred komisiou sa striedali až do podvečera. Tá pozostávala zo zástupcov ministerstiev, Štátneho ústavu na kontrolu liečiv, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, a samotných rezerv.

Vyradení víťazi

Aj pre zástupcov týchto firiem to bol hektický víkend – museli sa s výrobcami či dodávateľmi dohodnúť na disponibilnom objeme a cenách, zabezpečiť vzorku a predložiť certifikát testu. Overiť potrebovali aj možnosti expresnej dopravy testov. Na osobných rokovaniach v pondelok vzorky testov fyzicky prezentovali, overovala sa aj ich certifikácia na použitie v EÚ a technické parametre. Dokladovať museli komisii aj to, koľko testov, za aký čas a za akú cenu dokážu do štyroch skladov rezerv dodať.

Do tendra sa priamo zapojili aj dve nadnárodné  farmaceutické firmy, ktoré vyvíjajú alebo predávajú antigénové rýchlotesty – Roche (distribuuje kórejský test Biosensor) a Abbott, aktuálne asi najväčší svetový výrobca antigénových rýchlotestov, ktorý má na Slovensku aj zastúpenie. Z ponúk vybrala komisia päť najvýhodnejších – od spoločností, ktoré podľa nich vedeli vyskladať potrebné množstvo v časovom termíne a za najpriaznivejšiu cenu.

Dve firmy, ktoré mali dodať po tri milióny kusov, však komisia na druhý deň zo súťaže vylúčila. Spoločnosť SLOVCARE im totiž oznámila, že pre zahltenie kapacít nemeckého výrobcu testov dokážu v dohodnutých termínoch dodať iba menší objem testov, ako pôvodne v ponuke sľubovala. Komisia preto SLOVCARE aj BioVendor, ktorý mal zabezpečiť rovnaké testy od toho istého výrobcu, vyzvala, aby záväzne deklarovali, že dokážu dodať vysúťažený objem, čo ani jedna z firiem nespravila. „Nakoľko došlo k zmene okolností na strane subjektov SLOVCARE a BioVendor Slovakia, ktoré nedokázali splniť vyrokované podmienky – objemy v stanovených lehotách dodania a začali ich následne meniť, verejný obstarávateľ bol nútený pristúpiť k prehodnoteniu predkladaných návrh ponúk,“ píše sa v súhrnnom prehľade o zákazke.

Tento priebeh potvrdil aj zástupca firmy SLOVCARu a priznal, že obchod sa nedal realizovať tak, ako pôvodne plánovali. Zástupca BioVendora sa nám oficiálne k tendru vyjadriť nechcel.

Nové prerozdelenie, nová cena

V stredu 14. októbra sa teda komisia stretla druhýkrát a chýbajúcich šesť miliónov testov tiež presunula na trnavskú spoločnosť Eurolab Lambda, ktorá ich pôvodne mala dodať len 3,5 milióna. „U dodávateľa sme overili, že v termíne vieme dodať až 10 miliónov testov,“ potvrdil pre Transparency predseda predstavenstva spoločnosti Peter Krajčovič. Pri väčšom objeme zároveň dokázali ísť s pôvodne vyrokovanou sumou 4,50 eur bez DPH ešte dole na konečných 3,95 za kus vrátane dopravy, poistenia či cla (cena ďalších dvoch spoločností JUHAPHARM a Abbot dodávajúcich menšie objemy testov od iných výrobcov bola 3,90, resp. 4,45 eur bez DPH).

Eurolab Lambda pôsobí na slovenskom trhu 17 rokov, počas koronakrízy sa stala významným dodávateľom viacerých laboratórnych sietí, ktorým dodáva PCR testy, extrakčné aj odberové kity. Táto firma pritom nebola pre rezervy neznáma, rýchlotesty im dodávala už v spomínanej prvej 500-tisícovej várke začiatkom jesene. V nej bol termín dodania ponuky a vzorky uchádzačov dokonca na druhý deň od vyhlásenia výzvy. Napriek tomu splnilo podmienky účasti na priamom rokovaní deväť firiem a ďalších deväť nestihlo dodať vzorku v termíne. Pri rádovo menšom objeme vtedy vysúťažená cena testov dosiahla 5,3 eur bez DPH za kus.

Šéf firmy Peter Krajčovič odmieta, že by sa na dodávke testov pre plošné testovanie nabalili. „Naša marža bola rádovo v stotisícoch, určite to neboli milióny a už vôbec nie desiatky miliónov,“ tvrdí. Firma podľa neho prevzala na seba aj veľké riziko, keď si musela v krátkom čase prenajať tri lety z Kórey prepravným lietadlom Antonov An-124 Ruslan, ktoré na Slovensku pristáli medzi 21. a 28. októbrom. „Celá logistika vrátane poplatkov, poistenia či kamiónovej prepravy na Slovensku náš vyšla na zhruba 1,8 milióna eur, pričom keby sa čokoľvek pokazilo, mohli sme skončiť aj vo veľkej strate,“ povedal.

Faktúry potvrdzujúce jeho slová spoločnosť ale neposkytla a tak sme sa pri overovaní cien skúsili pozrieť aspoň na podobné nákupy antigénových testov v zahraničí.

Ako nakupujú v zahraničí?

Podľa dostupných, ale zatiaľ neúplných informácií dokázali vyrokovať výhodnejšie podmienky ako Slovensko v Taliansku. Päť miliónov kusov rýchlotestu Biocredit má dodať priamo kórejský výrobca RapiGen, a to za 3,05 eur za kus. Ďalších 5 miliónov má dodať distribútor, firma Technogenetics za jednotkovú cenu 3,50 eur. Táto cena však podľa zverejnenej dokumentácie ešte nemusela byť finálna a nie je zrejmé, či zahŕňa aj dopravu do talianskych skladov. Isté je, že Taliani mali na celý tender nepomerne viac času ako ich slovenskí kolegovia. Podmienky súťaže publikovali 28. septembra, uzávierka ponúk bola o desať dní – 8. októbra. Zrejme aj preto sa do tendra zapojilo až 35 spoločností. Podpis zmluvy s vybranými dodávateľmi mal prebehnúť 23. októbra.

Či sa tak naozaj stalo a za akých podmienok, sa nám zatiaľ overiť nepodarilo. V Taliansku, ako aj v ďalších krajinách, aktuálne napríklad vo Veľkej Británii, štáty zmluvy nezverejnili. Transparentnosť slovenskej transakcie je tak napriek slabším štandardom pri priamom rokovacom konaní stále vyššia ako inde.

Z porovnania ďalších nákupov Slovensko negatívne nevychádza. Ceny však, samozrejme, závisia aj od doby a množstva dodania či typu testu a jeho technických špecifikácií. Od americkej firmy Abbott, ktorá ich dodala dva milióny aj našim rezervám, nakupovala desiatky miliónov testov aj americká vláda – za cenu po 5 dolárov (4,23 eur) za kus.Slovensko teda kupovalo kus o 20 centov drahšie (naša cena od tejto firmy bola 4,45 eur bez DPH). V slovenskej zmluve je však dohodnutá aj doprava až do skladov štátnych hmotných rezerv, poistenie a clo.

Svetová zdravotnícka organizácia, v spolupráci s Nadáciou Billa a Melindy Gatesových, ponúka menej a stredne rozvinutým krajinám (Slovensko medzi ne nepatrí) nákup rýchlotestov od firiem Abbott a SD Biosensor za cenu 4,97 až 5 dolárov za kus (4,23 eur).Sú to rovnaké testy, ako sme nakupovali aj my. Cieľom iniciatívy je umožniť nakúpiť kvalitné rýchlotesty za výhodné ceny aj pre rozvojové krajiny. Deklarovaná cena pre chudobné krajiny je však aj tak o niečo vyššia ako tá, za ktorú nakupovalo Slovensko.

Podobne aj Európska únia nakupuje rýchlotesty v spoločnej iniciatíve pre viacero krajín.Malo by ísť o 15 až 22 miliónov kusov. Zaplatiť za ne plánuje 100 miliónov eur, teda najmenej 4,54 eura za kus. Pôjde zrejme o rovnaké testy ako v prípade Slovenska a Svetovej zdravotníckej organizácie – Abbott Panbio a testy od SD Biosensor/Roche. Ak by k nákupu došlo za týchto podmienok, EÚ by nakupovala drahšie ako Slovensko. Porovnanie bude možné až po zverejnení podrobností tendra.

Česká republika sa rozhodla nenasledovať Slovensko v pretestovaní celého národa. Zaviedla však cielené a opakované plošné testovanie, napr. pre klientov a zamestnancov domovov sociálnych služieb. Celkovo by na to mala objednať desať miliónov kusov testov od americkej spoločnosti Abbott. Cena jedného testu je podľa medializovaných informácií 120 českých korún (4,45 eura), teda rovnaká ako tá, za ktorú nakupovalo tie isté Panbio testy Slovensko. Nákup sprevádzal chaos a seniori sa k nim dostali s oneskorením. Zatiaľ boli zazmluvnené prvé dva milióny testov.

Peru je jednou z najviac postihnutou krajinou vírusom COVID-19. Už takmer milión ľudí bolo na vírus pozitívne testovaných, z toho 35-tisíc ľudí vírusu podľahlo. Za päť a štvrť milióna rýchlotestov zaplatilo Peru 10,77 milióna solov. V prepočte 4,94 eura za kus. Karibský štát Trinidad a Tobago nakupoval 200-tisíc testov za približne 6 amerických dolárov za kus. Srí Lanka ponúka testy nemocniciam za jednotkovú cenu 5,22 eura.

Mohli sme kúpovať lacnejšie?

Čo teda z porovnania vyplýva? Na základe našej komunikácie s inými dodávateľmi a tiež z predbežných dát o tendri v Taliansku možno predpokladať, že finálna jednotková cena mohla byť prinajmenšom o niekoľko desiatok centov nižšia, ak by na celú súťaž bolo viac času. Zapojilo by sa viac spoločností a tie by si vedeli s výrobcami dohodnúť dodanie a vyskladnenie testov za výhodnejších podmienok.

Rýchlosť dodania a objem testov mali, aj podľa predložených ponúk v našej súťaži, značný vplyv na konečnú cenu. Tri firmy, ktoré napokon testy dodali, ponúkali v prvých ponukách v priemere o 20 centov nižšie ceny, ak by bol tovar dodaný o týždeň až desať dní neskôr, ako štát požadoval. V ponukových tabuľkách nie sú rozdelené indikátory rastúceho počtu kusov a dlhšej doby dodania. Ak by sme ale rátali, že oba majú na cenu porovnateľný vplyv, jeden test by sme tak pri spomínanej dlhšej lehote dodania mohli kupovať asi o desať centov lacnejšie. Štát by tak odhadom ušetril niečo medzi jedným až dvoma miliónmi eur z 52,3-miliónovej zákazky (suma v eurách bez DPH). Teda asi dve až štyri percentá z celkovej sumy.

Pre rýchly nákup sa vláda rozhodla kvôli zhoršujúcej sa pandemickej situácii a pre obavy z hroziaceho nedostatku rýchlotestov na trhu či preplatenia našej ceny. Do akej miery bolo toto riziko reálne a zvolený postup unáhlený, zhodnotiť nedokážeme. Minimálne pre ďalšie podobné nákupy však všade tam, kde to bude aspoň trochu možné, odporúčame dôslednejšie plánovanie, ktoré môže štátu pri podobných verejných súťažiach potenciálne ušetriť milióny. Pri dlhších lehotách a väčšej transparentnosti procesu (ako len proaktívne oslovovanie vybraných domácich dodávateľov a zverejnenia oznámenia na webe rezerv) by sa do tendra mohli zapojiť aj viaceré zahraničné spoločnosti. Prieskum trhu by bolo možné zrealizovať aj priamo medzi veľkými svetovými výrobcami. V situácii, keď celé konanie trvalo tri dni vrátane víkendu, bol takýto postup prakticky nemožný.

Sila výhrad

Ďalšou otázkou zostáva, či by mali takéto nákupy obstarávať štátne hmotné rezervy s dvomi zamestnancami na verejné obstarávanie. Aj keď sa zdá, že aktuálny nákup zvládli vzhľadom na okolnosti dobre, rezervy boli celou logistikou ohľadom rýchlotestov a plošného testovania vyťažené niekoľko týždňov, namiesto toho, aby zabezpečovali zásoby množstva iných nevyhnutných materiálov pre prípad vážneho zhoršenia situácie.

Pochybnosti, ktoré stavajú tender rezerv – aj vzhľadom na ich reputáciu z minulosti – do negatívneho svetla, vyvolali aj otázky o možných prepojeniach premiéra Igora Matoviča na spoločnosť Eurolab Lambda, ako aj ich podlžnosť voči Sociálnej poisťovni. V realite sa tieto výhrady z nášho pohľadu nepreukázali ako vážne, keďže trnavská firma je exkluzívnym dodávateľom kórejských testov na Slovensku, čo nám potvrdil aj priamo ich výrobca – firma SD Biosensor. Rovnaké testy v súťaži ponúkala síce aj veľká farmaceutická firmy Roche, tá je ale globálnym partnerom Kórejcov a ich cena v súťaži bola výrazne vyššia.

Problém s omeškaním odvodov do Sociálnej poisťovne rezervy aj firma vysvetlili tým, že dlžoba bola uhradená ešte pred podpisom zmluvy zo 16. októbra. Databáza Finstatu ukazuje, že táto spoločnosť sa do omeškania dostáva pravidelne. Podľa jej šéfa Petra Krajčoviča je to aj tým, že podnikajú v oblasti zdravotníctva, „ktoré bolo roky bagrované dvojročnou splatnosťou faktúr v štátnych nemocniciach”. Napriek tomu je úplne relevantné na tento problém poukazovať a skúmať, či k pochybeniu pri obstarávaní došlo, a kto ho spôsobil. Detailami problému aj možnými riešeniami sa pred pár dňami podrobnejšie venovala Nadácia Zastavme korupciu.

Mimochodom, jeden z troch vybraných dodávateľov, košická firma JUHAPHARM, má prepojenie na bývalého kľúčového politika SMERu na východe, ex-župana regiónu a ex-primátora Košíc Zdenka Trebuľu. Trebuľa pôvodne podnikal v zdravotníctve s Pavlom Paškom. Jeho syn Matej už dlhšie v zdravotníctve podniká s rodinou Juhásovcov, ktorí práve za JUHAPHARMOM stoja. To je ďaleko silnejšie prepojenie na politikov, ako tie náznaky vzťahov SaS či OĽaNO na Eurolab Lambdu. Opäť ale, vzhľadom na okolnosti, ponúkané ceny a priebeh tendrovania, nevidíme dôvod ani jednej z firiem ako ani štátnym rezervám čokoľvek vyčítať–boli v súťaži najlepší. Všetci tovar aj za dohodnutých podmienok dodali.

Keď Igor Matovič vyrukoval v lete 2015 s obvinením vtedajšieho premiéra Roberta Fica, že má aj spolu s manželkou milióny dolárov na účtoch v daňovom raji v Belize, oháňal sa tvrdeniami anonymného zdroja. Fico reagoval, že ide o nepodložené výmysly a Matoviča vyzval na odchod z politiky. Tentokrát sa garde otočilo a s rečami o „pachu miliónov“ a „nehoráznom kšefte“ vystúpil voči Matovičovi Fico. Tvrdí dokonca, že rýchlotesty bolo možné nakúpiť takmer za polovičnú sumu a zisk firmy sa tak pohyboval až „na úrovni 13 až 20 miliónov“, dôkazy však rovnako ako Matovič v roku 2015 neposkytol. Novinárom odkázal, aby si to vyhľadali sami.

Nás by nejaké dôkazy predsa len zaujímali, napokon, ide o možné úspory miliónov z verejných zdrojov. Bez poskytnutia detailov sa však tieto tvrdenia od „kauzy Belize” veľmi nelíšia a rovnako by sa aj na ne dala uplatniť vtedajšia Ficova požiadavka na vyvodenie zodpovednosti a „odchod z politiky“.

Lukáš Zajac, Michal Piško, Gabriel Šípoš

Tento blog vznikol vďaka finančnej podpore Open Society Initiative for Europe​.

Zaujíma Vás téma verejného obstarávania a nákupov počas koronakrízy? Sledujeme ich neustále  – najnovšie novinky z našej práce dostanete odtiaľto.

 

UPDATE z 19.11.2020, zverejnené na facebooku Transparency

AKO TO BOLO S NÁKUPOM TESTOV 2 🔎
Po našej minulotýždňovej analýze nákupu rýchlotestov Správou štátnych hmotných rezerv https://bit.ly/32YeKGU sme dostali pár otázok k niektorým detailom obchodu. Prinášame odpovede.
1. AKO TO BOLO S DLHOM SOCIÁLNEJ POISŤOVNI? 💰
Dlh víťaznej firmy Eurolab Lambda voči poisťovni vznikol k 1. októbru omeškaním platby za augustové odvody jej 22 zamestnancov vo výške 17 285 eur. Práve v tento deň rezervy podpísali s firmou prvú zmluvu na dodávku 500-tisíc rýchlotestov. Zákon však porušený nebol, keďže na účasť v obstarávaní stačí preukázanie zápisu v zozname hospodárskych subjektov, vedenom Úradom pre verejné obstarávanie. Verejný obstarávateľ pritom nie je povinný zisťovať údaje nad rámec zoznamu. Zároveň platí, že uhradené záväzky voči štátu sú podmienkou zápisu v zozname a ak by ÚVO v tom čase nezrovnalosť zistil, bol by to dôvod na vyčiarknutie zo zoznamu. Samotní podnikatelia majú na oznámenie zmien údajov v zozname 30 dní, firma však dlh zaplatila už k 15.10 (ešte pred uzatvorením druhej väčšej zmluvy na 10 miliónov testov). Ak by firma zo zoznamu vypadla, musela by splnenie podmienok účasti v súťaži preukazovať množstvom iných potvrdení. Šéf firmy Peter Krajčovič pochybenie s odvodmi priznáva, zároveň upozorňuje, že v čase, keď tento dlh vznikol, im štát dlhoval 569-tisíc eur (najmä za dodávky materiálu štátnym nemocniciam). Údaje o odvodoch poskytla samotná firma, overujeme ich aj v Sociálnej poisťovni.
2. VEDELA FIRMA O SÚŤAŽI VOPRED? 🗣️
Vylúčiť to samozrejme nevieme, pri rýchlo robených súťažiach je presne toto kľúčovým rizikom. Okolnosti to ale nenaznačujú. Súťaž na 13 miliónov testov vyhralo až 5 firiem, pričom Eurolab Lambda mala dodať iba 3,5 milióna kusov. K navýšeniu na 10 miliónov došlo až po vylúčení dvoch pôvodne úspešných firiem, ktoré sľúbený objem napokon garantovať nevedeli. Trnavská firma testy pripravené nemala, medzi 21. a 28. októbrom trikrát otočila lietadlo do Kórey. Pravda je, že prvá zákazka na 500-tisíc testov bola ich výhodou, keďže už z nej mali od dodávateľa cenovú ponuku na rôzne objemy testov.
3. PREČO TESTY NEDODALA LACNEJŠIA FIRMA? 📉
Po vylúčení 2 z 5 úspešných uchádzačov rezervy oslovili zvyšné tri firmy, či by vedeli v požadovanom čase uvoľnený objem testov prebrať. Košická Juhapharm, ktorá mala dodať iné testy za 3,9 eur na kus, 14.10. odpovedala, že by do 30.10 možno vedela objem navýšiť maximálne z 1 na 1,2 milióna kusov (viď obrázok). 10 miliónov dokázala po komunikácii s dodávateľom garantovať iba Eurolab Lambda (pričom išla s cenou dole na 3,95 eur bez DPH za kus).
4. ODKIAĽ MALA FIRMA NA TESTY PENIAZE? 💳
Pri pohľade na obraty Eurolab Lambda a jej problémy s platením odvodov je jasné, že zohnať desiatky miliónov eur (keďže rezervy neplatia zálohy) musel byť pre firmu problém. Jej šéf Peter Krajčovič vysvetľuje, že na prvú zákazku 500-tisíc testov si požičali a pri druhej zákazke dokázali s Kórejcami vyrokovať zaplatenie až po dodávke. „Rozhodujúca bola naša história a aj to, že šlo o štátnu zákazku,“ hovorí Krajčovič. Štát si riziko v zmluve poistil vysokými sankciami, firma by za každý deň omeškania musela zaplatiť vyše 21-tisíc eur.
5. HRÁ ROLU, ŽE JE FIRMA Z TRNAVY? 🤝
Zákazku posudzovala komisia zložená zo zástupcov viacerých inštitúcií a Eurolab uspel iba ako 1 z 5 firiem. Najväčší objem pritom dodávali iba náhodou (po vylúčení dvoch iných firiem). Išlo zároveň o jedinú firmu, ktorá vedela garantovať požadovaný objem. Firma je aj výhradným dodávateľom kórejských testov na Slovensku, čo nám potvrdil aj priamo ich výrobca – SD Biosensor. Cena testov nebola podľa našich zisťovaní premrštená, podobne alebo ešte drahšie nakupovali aj iné štáty a inštitúcie. Jedna z troch úspešných firiem (Juhapharm) má zároveň blízko k ľuďom zo Smeru (viac v pôvodnom blogu). Kontakty Eurolab na Igora Matoviča samozrejme vylúčiť nevieme, ale cena ani dokumentácia z priebehu tendra žiadnu ujmu na verejnom zaujme nenaznačujú. Iná otázka je, či plošné testovanie (a teda aj rýchly nákup testov) bol v tom čase naozaj najlepšou odpoveďou na rozmach pandémie, to už ale musia posúdiť epidemiológovia. My budeme koronanákupy, samozrejme, pozorne sledovať aj naďalej.