Alebo čo mi chýba vo verejnej debate o Špeciálnom súde
Po získaní prezidentského postu sa po Obamovi uvoľnilo miesto v Senáte, o ktoré bol taký záujem, že sa tomu venovala aj FBI. Federálne zložky odhalili obchodovanie s verejnou funkciou guvernérom v štáte Illinois (Rodom Blagojevichom), ktorý bol začiatkom decembra 2008 zatknutý pre politickú korupciu. Na takomto a mnohých ďalších prípadoch odhaľovania korupcie v jednotlivých štátoch USA sa podieľala práve FBI.
Mexický prezident Calderon používa federálne zložky na boj s mafiou a miestnou korupciou, keďže miestnym represívnym zložkám sa mafiu nepodarilo rozložiť.
Na Slovensku síce nemáme federálne inštitúcie, ale máme podobné problémy. A tak boli niektoré trestné činy vyňaté spod „bežného režimu“ a bol vytvorený Odbor boja proti korupcii (polícia) (Šátek/Gašpar), Úrad špeciálnej prokuratúry (Kováčik) a Špeciálny súd (Králik/Truban).
Aké vecné argumenty stoja za vytvorením takýchto inštitúcii? Ako som už naznačila vo vyššie uvedených príkladoch, pri trestnom čine korupcie je hlavným dôvodom vytvorenia osobitného režimu preseknutie väzieb medzi lokálnou elitou. V malom meste sa policajti poznajú s primátorom, primátor chodil do školy s miestnymi prokurátormi a jeho deti chodia do školy s deťmi miestnych sudcov. Mafiáni sponzorujú miestne bály a stavajú obchodné domy. Miestna elita býva prepletená a je ťažké byť nestranným a objektívnym. Ak sa rozhodnete, že takýto stav nie je dobrý a chcete takúto klientelistickú reťaz preťať, pri hľadaní účinných riešení nemáte veľmi na výber.
Úrad špeciálnej prokuratúry a Špeciálny súd boli na Slovensku zriadené v roku 2005, skutočne začali naplno pracovať v roku 2006. Ako efektívne pracujú naznačuje nasledujúca tabuľka. Ide o prehľad prípadov korupcie, ktoré v rokoch 2001 – 2008 zistila polícia, prehľad objasnených prípadov, ako aj informáciu o počte odsúdených za trestné činy spojené s korupciou.
Počet zistených a objasnených trestných činov korupcie a počet odsúdených v rokoch 2001 – 2008:
0903/tabulka.jpg width=546>
Poznámka: a) Informácie získané z Ministerstva vnútra SR, rok 2007, 2008 – Prezídium Policajného zboru SR, získané dňa 27. 1. 2009.
b) Informácie získané z Generálnej prokuratúry SR, získané dňa 26.1. 2009.
c) Informácie získané z Ministerstva spravodlivosti SR, získané 04. 02. 2009.
d) Informácie získané zo Špeciálneho súdu v Pezinku, získané dňa 26.1. 2009.
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálna prokuratúra SR, Prezídium Policajného zboru SR, Špeciálny súd v Pezinku.
Štatistické výsledky ukazujú, že od začiatku práce týchto organizácii narástol počet zistených, objasnených ako aj obžalovaných a odsúdených za trestné činy korupcie. Uvedené dáta naznačujú vyššiu aktivitu v oblasti postihovania korupcie po vytvorení Úradu špeciálnej prokuratúry a Špeciálneho súdu.
O ďalšej existencii Špeciálneho súdu dnes rokoval Ústavný súd. S existenciou Špeciálneho súdu nesúhlasí minister spravodlivosti SR, ako aj skupina poslancov HZDS, ktorá sa v otázke neústavnosti danej inštitúcie obrátila na Ústavný súd. Ani minister spravodlivosti a ani poslanci za HZDS však nevedú žiadnu vecnú diskusiu o zmysle takejto inštitúcie, nehovoria o tom, ako zlepšiť ich činnosť (určite nie sú dokonalé) a neponúkajú žiadne alternatívne návrhy na zlepšenie vymáhania práva a potierania korupcie na Slovensku. Preto sa domnievam sa, že ich záujem je vrátiť veci do pôvodného status quo, kedy čelili klientelistické a mafiánske skupiny nízkemu riziku ohrozenia. Aj preto je aktivita zástupcov HZDS v tejto oblasti jednoducho nepoctivá.