Menu Zavrieť

Masové zneužívanie mestských novín ohrozuje férovú kampaň

Volebnú súťaž krivia pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami šéfovia radníc, ktorí ovládli tlačené mestské médiá.

Veľká časť úradujúcich primátorov a starostov je pred novembrovými komunálnymi voľbami vo výhode. Ovládli radničné noviny, ktoré za obecné peniaze šíria ich propagandu. Protikandidáti sa na stránky mestskej tlače môžu dostať ak tak len cez platenú inzerciu. Ukázalo to v poradí druhé hodnotenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru mestských novín v 100 najväčších mestách, ktoré uskutočnila Transparency International Slovensko (TIS).

Z celkom 86 novín zaradených do hodnotenia až polovica (47)  neponúkla čitateľom žiaden kritický názor na politiku radnice, alebo preň vyhradila menej ako percento zo svojho obsahu venovaného samosprávnym témam. Primátori naopak dominujú.  Opäť kandidujúceho dlhoročného šéfa krajskej Nitry Jozefa Dvonča dokázali zmieniť dva mestské tituly v celkom 10 hodnotených vydaniach až 175-krát. V jednom z júnových čísel týždenníka Mesto Nitra informuje sa Dvonč objavil napríklad až v 8 z celkom 10 článkov. Na týchto 2 stranách vložených do schránkových novín Echo je až 5 jeho fotiek.

To, čo by bolo na celoslovenskej úrovni nepredstaviteľné, je v lokálnych verejnoprávnych médiách bežnou praxou. „Volebná súťaž nie je pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami férová a pomáhajú ju kriviť aj radničné noviny,“ reagoval analytik TIS Michal Piško na fakt, že iba v jedinom hodnotenom titule – Ružomberskom hlase dostal bezplatný priestor protikandidát primátora. Lekár Karol Javorka v poslednom  júnovom čísle ohlasuje, že chce vrátiť zdravie mestu, ktoré teraz vedie Igor Čombor.

 

Aj prístup protikandidátov do mestských novín cez platenú inzerciu bol výnimočný. Umožnilo ho napríklad Ružinovské Echo, to prijalo rozhodnutie, že kandidáti sa u nich môžu prezentovať týmto spôsobom. Noviny skončili najlepšie v tohtoročnom hodnotení, so skóre 74 % však ani ony nedokázali preniknúť do hornej štvrtiny škály Indexu Benefit, ktorý meria užitočnosť radničných novín. Na rozdiel od Nitry sa však v Ružinove nesprávajú ako hlásna trúba šéfa radnice a  ponúkajú priestor aj pre polemické názory. V júni tak napríklad informovali, že väčšina poslancov vyjadrila nedôveru starostovi Dušanovi Pekárovi. V septembrovom čísle poslanci dôvody nedôvery aj vysvetľujú, pričom zaznieva ostrá kritika.

Na vydávanie tlačených periodík plánujú hodnotené samosprávy vynaložiť v tomto roku dokopy necelé dva milióny eur, v priemere 25.000 € na jednu samosprávu (v skutočnosti je to ešte vyššia suma, mnohé mestá do nákladov na radničné noviny nezarátali personálne náklady). Radničné printy sa pritom najčastejšie dostávajú k občanom zadarmo v schránke a sú často jediné médium, čo pokrýva samosprávu pravidelne. „Pre mestá so 16 až 30-tisíc obyvateľmi určuje zákon limit na výdavky kandidáta na kampaň 50.000 €. Až polovicu tejto sumy môžu úradujúcim primátorom de facto priniesť noviny financované z mestského rozpočtu,“  upozornil riaditeľ TIS Gabo Šípoš na neférovú výhodu. Aj to je podľa neho jeden z dôvodov, prečo viac ako dve tretiny primátorov a starostov kandidujúcich v predošlých voľbách dokázalo obhájiť svoje posty a podobnú úspešnosť možno predpokladať i v týchto voľbách.

Úroveň hodnotených radničných novín sa od prvého hodnotenia v roku 2016 zlepšila len nepatrne, keď priemerný Index Benefit stúpol aj vďaka úprave metodiky z 45 na 49%. Stále je v pásme pod 50%, kde prevažujú negatívne ukazovatele nad pozitívnymi. Slovensko tak tesne zaostáva za susedným Českom, kde dosiahli v rovnakom hodnotení noviny priemerný Index Benefit presne na úrovni 50 %. Obe krajiny majú výrazný náskok oproti Poľsku (predbežné výsledky), kde je priemerný Index Benefit na úrovni 42%. Radničné noviny v Poľsku však na rozdiel od slovenských dokážu vo väčšej miere zapájať verejnosť do rozhodovania obcí cez zverejňovanie participatívnych projektov.

Tlačené periodiká sú pritom na Slovensku naďalej zneužívané, nielen na propagandu šéfov radníc ale i na vybavovanie si účtov s oponentmi. Dokonca v zvýšenej miere. Prípady, keď napádaní oponenti nedostali žiaden priestor na reakciu sa objavili až v 35 hodnotených samosprávach. V roku 2016 to bolo len v 21 tituloch. Tzv. poškodzujúcej plochy majú slovenské verejnoprávne lokálne printy  najviac spomedzi trojice krajín zaradených do projektu financovaného Vyšehradským fondom a Holandským veľvyslanectvom (Slovensko v priemere 0,6%, Poľsko 0,38%, Česko 0,34%). Ako najviac problematické sa z tohto pohľadu stále javia Humenské noviny, vydávané samosprávou pod vedením primátorky Jany Vaľovej.

Poslankyňa Národnej rady SR po negatívnom hodnotení v roku 2016 svoju mediálnu politiku nielenže neprehodnotila, ale podiel poškodzujúcej plochy v jej periodiku dokonca vzrástol z 5% na 8% z celkovej samosprávnej plochy. „Opozícia nemá v týchto novinách takmer priestor, veľmi často je však predstaviteľmi radnice napádaná a dehonestovaná,“ poukázal analytik TIS Ľuboš Kostelanský. Vaľová sa tiež v mestských novinách nadmerne zviditeľňuje. V piatich vydaniach bola zmienená až 129-krát, čo je po primátorovi Nitry Jozefovi Dvončovi a primátorovi Tvrdošína Ivanovi Šaškovi tretí najvyšší počet.

Pozitívnym príkladom môže byť Prešov, ktorý sa dostal z chvosta rebríčka za rok 2016  (73. miesto z celkovo 83 miest) až na druhú priečku. Pre dvoma rokmi Prešovský magazín nadmerne propagoval primátorku Andreu Turčanovú. V piatich číslach sa spomínala až 121-krát, v aktuálnom hodnotení klesol počet zmienok na polovicu (59). „Prešovský magazín teraz primátorku nijako zvlášť neoslavuje, texty sa držia v neutrálnej spravodajskej rovine. Je tu vyhradený značný pravidelný priestor pre poslancov,“ zhodnotil Kostelanský. Polemika o problémoch mesta však i v týchto novinách absentuje.

Hodnotenie radničných novín sleduje viacero pozitívnych i negatívnych faktorov ako sú podiel samosprávnych tém v novinách, poskytnutie priestoru pre kritické a polemické názory, zapájanie verejnosti do budúcich rozhodnutí, anonymita článkov, nadmerná propagácia primátora a vedenia mesta či podiel zmienok poškodzujúcich oponentov. Ak by v periodiku panovala rovnováha medzi  pozitívnymi a negatívnymi ukazovateľmi, jeho skóre by dosiahlo 50 percent (Index Benefit).

Nad touto hranicou skončilo 47 s celkovo 86 hodnotených novín, prevažovali v nich teda pozitívne nad negatívnymi ukazovateľmi. Avšak len mierne – až 35 titulov sa cez stred škály prehuplo len o menej ako 10 percentuálnych bodov.  Podľa Piška to poukazuje na deficit v kvalite lokálnych samosprávnych médií, keď aj najlepšie tituly nemožno označiť za naozaj užitočné ale skôr iba priemerné.  Radnice pritom podľa analytika TIS majú nárok na svoje PR aj v mestských novinách, nie však do takej miery, aby z toho nebola propaganda, kde alternatívne názory vôbec nepočuť.  „Za úvahu stojí, či by Slovensko po vzore susedného Česka nemalo novelizovať svoj tlačový zákon, ktorý by stanovil pravidlá založené na princípoch verejnoprávnosti a vyváženosti aj pre periodiká vydávané samosprávou,“ uzavrel Piško.

Pre viac informácií o výsledkoch projektu navštívte našu stránku hlasnetruby.transparency.sk alebo kontaktujte:

Michal Piško, pisko@transparency.sk, 0905/840 421,

Ľuboš Kostelanský, lubos.kostelansky@transparency.sk, 0948/315427

Radničné noviny Samospráva BENEFIT
2018
Zmena
2018 / 2016*
Poradie
2018 / 2016
1. Ružinovské Echo BA-Ružinov 73,75% (+0,81%) (+3)
2. Prešovský magazín Prešov 66,35% (+17,34%) (+71)
3. Hlas Nového Mesta BA-Nové Mesto 64,29% (-3,61%) (-2)
4. Malacký hlas Malacky 62,84% (+6,71%) (+33)
5. Stupavské noviny Stupava 62,62% (+0,47%) (+2)
6. Račiansky výber BA-Rača 62,48% (+5,55%) (+19)
7. Radnica informuje Piešťany 62,35% (+12,96%) (+58)
8. Brezňan Brezno 61,93% (+2,92%) (+12)
9. Zvolenské noviny Zvolen 61,52% (+0,69%) (+5)
10. Život v Hlohovci Hlohovec 60,60% (-3,48%) (-7)
11. Staroturiansky spravodajca Stará Turá 60,34% (+3,19%) (+21)
12. Novinky z radnice Trnava 60,08% (-5,91%) (-10)
13. Bánovské noviny Bánovce nad Bebravou 59,55% (+2,48%) (+11)
14. KARLOVA VES – noviny všetkých Karlovešťanov BA-Karlova Ves 57,98% (+0,22%) (-3)
15. Radničné zvesti Topoľčany 57,85% (+15,83%) (+57)
16. Modranské zvesti Modra 57,21% (+1,48%) (+5)
17. Novinky z levickej radnice Levice 56,74% (-2,03%) (-11)
18. Krompašský spravodajca Krompachy 56,71% (-1,75%) (-9)
19. Ťahanovské noviny KE-Sídlisko Ťahanovce 56,25% (+12,83%) (+45)
20. Ružomberský hlas Ružomberok 56,04% (-2,37%) (-12)
21. INFO TRENČÍN Trenčín 55,96% (+1,25%) (+14)
22. Tekovské noviny Zlaté Moravce 55,86% (-0,87%) (+16)
23. Dúbravské noviny BA-Dúbravka 55,80% (+7,17%) (+22)
24. LIMKA Levoča 55,62% (+0,95%) (-5)
25. Noviny Poprad Poprad 55,54% (+8,69%) (+45)
26. Mestské noviny – dvojtýždenník mesta Lučenec Lučenec 55,17% (-4,45%) (-21)
27. Handlovské noviny Handlová 55,09% (+18,34%) (+50)
28. Staromestské noviny BA-Staré Mesto 55,00% (-2,5%) (-15)
29. Zvesti Kysuckého Nového Mesta Kysucké Nové Mesto 54,87% (+5,28%) (+14)
30. Sereďské novinky Sereď 54,79% (+3,94%) (-3)
31. Kuriér zo Severu KE-Sever 54,63% N/A N/A
32. in.ba Bratislava 54,55% (+7,74%) (+20)
33. Mikuláš Liptovský Mikuláš 54,50% (+0,71%) (-10)
34. Vrakunské noviny BA-Vrakuňa 54,42% (+0,41%) (-4)
35. Radničné noviny mesta Banská Bystrica Banská Bystrica 54,34% (-4,16%) (-19)
36. Vranovský hlásnik Vranov nad Topľou 54,28% (+5,2%) (+13)
37. Mestské noviny Žiar nad Hronom Žiar nad Hronom 53,63% (+4,93%) (+2)
38. Južan KE-Juh 53,11% (+0,52%) (+28)
39. Noviny Kežmarok Kežmarok 53,01% (+13,51%) (+32)
40. Naše Vráble Vráble 52,98% (+1,18%) (+13)
41. Čadčan Čadca 52,92% N/A N/A
42. Senčan Senec 52,46% (-3,46%) (-27)
43. Detvianske noviny Detva 52,01% (+7,29%) (+11)
44. Kubín Dolný Kubín 51,40% (+2,2%) (-8)
45. F- kuriér KE-Dargovských hrdinov 51,27% (-4,27%) (-27)
46. Ľubovnianske noviny Stará Ľubovňa 50,83% (-9,79%) (-36)
47. Petržalské noviny BA-Petržalka 50,70% (-0,51%) (-21)
48. Tempo Partizánske 49,85% N/A N/A
49. Smižiansky hlásnik Smižany 49,66% (+5,48%) (+1)
50. Michalovčan Michalovce 47,95% (+4,34%) (+11)
51. Spravodajca mesta Sabinov Sabinov 47,90% (+2,46%) (+4)
52. Sečovčan Sečovce 47,87% (+9,93%) (+11)
53. Štiavnické noviny Banská Štiavnica 46,32% (-4,29%) (-6)
54. Castrum Novum Nové Zámky 46,19% (-1,43%) (-23)
55. Novodubnické zvesti Nová Dubnica 45,89% (+1,43%) (-4)
56. KVaPka KE-Sídlisko KVP 45,66% (-3,87%) (-39)
57. Revúcke listy Revúca 44,93% (+2,49%) (+2)
58. Radničné noviny mesta Žilina Žilina 44,76% (+0,95%) (-25)
59. Považskobystrické novinky Považská Bystrica 44,75% (-6,3%) (-37)
60. Terasa KE-Západ 44,60% (-0,37%) (-3)
61. Prievidzské Echo Prievidza 44,14% (-11,62%) (-32)
62. Komárňanské listy Komárno 44,06% (-7,61%) (-21)
63. Biskupické noviny BA-Podunajské Biskupice 43,99% (-3,96%) (-15)
64. Párkány és Vidéke – Štúrovo a okolie Štúrovo 43,66% (-10,33%) (-24)
65. Skalický Press Skalica 42,48% N/A N/A
66. Slovo Šaľanov Šaľa 41,29% N/A N/A
67. NITRA Nitra 41,16% (+8,55%) (+11)
68. Fiľakovské zvesti Fiľakovo 40,67% (+4,18%) (+6)
69. Novomestský spravodajca Nové Mesto nad Váhom 40,62% (+0%) (0)
70. Ičko Spišská Nová Ves 40,61% (+1,03%) (-36)
71. Dubnické noviny Dubnica nad Váhom 40,10% (+6,31%) (+9)
72. Naša Senica Senica 39,40% (+3,92%) (+3)
73. Púchovské noviny Púchov 38,56% (-2,79%) (-29)
74. Jazerčan KE-Nad jazerom 38,09% (-3,66%) (-12)
75. Holíčan Holíč 36,68% (-4,96%) (-19)
76. Dunaszerdahelyi hírnök – Dunajskostredský hlásnik Dunajská Streda 35,88% (+3,9%) (+5)
77. Šamorín a okolie Šamorín 35,05% (-2,98%) (-10)
78. Staromestské listy KE-Staré Mesto 34,37% (-11,38%) (-32)
79. Humenské noviny Humenné 34,36% (+11,51%) (+3)
80. Tvrdošín – noviny občanov okresného mesta Tvrdošín Tvrdošín 33,72% (+3,44%) (-1)
81. Pezinčan Pezinok 32,35% (+4,03%) (-5)
82. Mesto Nitra informuje Nitra 32,16% N/A N/A
83. Galantské novinky Galanta 31,19% N/A N/A
84. Mestský Infolist Trebišov 29,19% (-6,94%) (-26)
85. Gemerské zvesti Rimavská Sobota 22,66% (+9,64%) (-2)
86. Veľkomederský hlásnik Veľký Meder 19,78% (-9,59%) (-26)
 
*Zmena 2018 / 2016 je prepočítaná na základe použitia rovnakej metodiky výpočtu pre oba ročníky
**N/A – Tituly neboli zaradené v hodnotení 2016                                                                                                        Zdroj: TIS