Ešte koncom minulého roka nám informácie zverejnené na Bajanových tlačovkách a na web stránke bratislavského VÚC týkajúce sa modelu budovania a prevádzky novej športovej haly začali pripomínať PPP projekt. VÚC dá do partnerstva pozemok, za ktorý zaplatil min. 287 mil. Sk. Partneri na pozemkoch VÚC postavia, odfinancujú a budú prevádzkovať športovú halu.
Keďže sa téme PPP na TIS venujeme, začali sme pátrať po ďalších informáciách – je to PPP projekt? Koľko bude nová Bajanová športová hala stať, kto ju bude stavať a ako sa partneri vyberajú?
Toto sú naše skúsenosti a zistenia po dlhom pátraní:
Skúsenosť 1: nejasnosti ohľadne modelu výstavby a prevádzky športovej haly
Najskôr (jar 2009) sme komunikovali s hovorkyňou VÚC, ktorá potvrdila dvoch partnerov, s ktorými malo VÚC slávnostne podpísané memorandum (uvádzali to aj na web stránke VÚC). Odpoveď na otázku, ako sa partneri vyberali, sme sa však nedozvedeli ani po mnohých žiadostiach. Po článku, ktorý sme k tejto téme napísali do denníka SME, sme dostali od Bajana veľmi nepríjemný list s tým, že nás bude žalovať. Ako vyberal partnerov do spoločného projektu športovej haly však neodpovedal, aj keď ich mená už boli uvedené na web stránke VÚC.
Skúsenosť 2: nejasný adresát a „nepoužiteľný“ infozákon
Tak sme v pátraní pokračovali ďalej – formalizovanejšie, cez infozákon. Podali sme infožiadosť a pýtali sme sa VÚC na postup výberu partnerov. Z BKS nám povedali, nech sa obraciame so žiadosťou o informácie priamo na DANUBE ARENA, a.s.
Tu treba povedať, že DANUBE ARENA nie je akciovou spoločnosťou VÚC priamo. Keďže neexistuje web stránka tejto „firmy“ s prehľadom akcionárov, opierame sa o naše zistenia, ktoré ukazujú, že DANUBE ARENA je akciovou spoločnosťou 1. župnej, ktorá je stopercentnou akciovou spoločnosťou bratislavského VÚC. Možno tak usudzovať na základe takmer úplnej personálnej zhody vo vedení spoločností, ako aj za základe rovnakého sídla spoločností. Dokonca sa táto informácia objavila v denníku SME (z 18.9.2009). Tu však vyvstáva otázka, prečo nemohla partnerov vyberať priamo a celú akciu organizovať 1. župná? Nechcelo tak VÚC jednoducho len obísť informačnú povinnosť, ktorú 1. župná na rozdiel od DANUBE ARENA jasne má?
Keď sme infožiadosť poslali na túto spoločnosť (DANUBE ARENA), vrátila sa nám s tým, že adresát je neznámy. Druhýkrát sme opäť odosielali tu istú infožiadosť na tu istú adresu (ktorú ma DANUBE ARENA a.s. uvedenú v OR SR). Zásielka sa nám opäť vrátila ako nedoručená a to z dôvodu neznámeho adresáta.
Tretíkrát (2.6.2009) sme osobne doručili infožiadosť na BSK, kde ma sídlo aj DANUBE ARENA a.s. (nikde na danej adrese nebola akákoľvek tabuľka o tom, že by tam mala sídliť DANUBE ARENA a.s., a ani na vrátnici nám nevedeli poradiť, preto sme infoziadosť zaniesli osobne do kancelárie jedného z členov predstavenstva DANUBE – Martina Kuruca).
A tak prišla konečne odpoveď (5.8.2009). Najprv sme sa dozvedeli, že podľa nich DANUBE ARENA nie je povinnou osobou podľa zákona o prístupe k informáciám a preto podľa nich nemá dôvod poskytovať informácie verejnosti. Napriek tomu však pár informácii poskytli.
Skúsenosť 3: „nepoužiteľný“ zákon o verejnom obstarávaní
Okrem iného sme sa z odpovedí vedenia DANUBE ARENA dozvedeli, že vypísali ponukové konanie na partnerov – konzorcium spracovateľa architektonického návrhu, dodávateľa stavby a poskytovateľa externého financovania športovej haly (hoci ich už na jar 2009 Bajan prezentoval).
Na tom ma zaujal hlavne fakt, že nerobili verejnú súťaž podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale išli podľa Obchodného zákonníka, ktorý pravidla súťaže necháva de facto na obstarávateľa. To v praxi napríklad znamená nemožnosť odvolať sa na ÚVO a nižšiu transparentnosť ako pri zákone o verejnom obstarávaní. Nič nebránilo Bajanovi a jeho partii použiť najvhodnejší postup, ktorý slovenský právny poriadok ponúka. Nestalo sa tak.
No a na naše prekvapenie, v septembri prišla na TIS pozvánka zúčastniť sa vyhodnotenia ponúk. Čo sme logicky odmietli. Prečo? Lebo proces obstarávania obsahuje mnohé postupové kroky a vyhodnotenie ponúk je v podstate jedným z posledných. Podľa prieskumov verejnej mienky sa však priestor pre korupciu v rámci procesu obstarávania vyskytuje aj v mnohých predchádzajúcich aktivitách spojených s obstarávaním (napríklad formulácia súťažných podkladov, definovanie podmienok a výber postupu obstarania a pod.). Preto je občiansky monitoring vhodný od samého začiatku obstarávania, nie len na konci. TIS by napríklad určite radila postupovať verejnou súťažou podľa zákona o verejnom obstarávaní. Napríklad preto, že pozemky, na ktorých bude stať nová športová hala, sú kúpené za verejné zdroje. Účasť TIS na vyhodnotení ponúk by tak bola z hľadiska presadzovania vyššej transparentnosti zbytočná.
Záverečná skúsenosť:
Zdá sa, že ak ste verejný orgán (napr. VÚC) a chcete sa vyhnúť zákonu o prístupe k informáciám a zákonu o verejnom obstarávaní a teda aj verejnej kontrole, vytvorte si dcéru vašej akciovej spoločnosti. Tak to aspoň zatiaľ vychádza bratislavskému VÚC. My si to, pán Bajan, radi overíme, lebo podávame žiadosť o preskúmanie Vášho postupu na ÚVO a NKÚ SR. V každom prípade – z hľadiska etiky je tento prípad pre nás jasný už teraz.
Emília Sičáková-Beblavá, Pavel Nechala, Ivan Mjartan