Infozákon zďaleka neohrozuje len snaha Smeru spoplatniť infožiadosti, ale aj pravidelné obštrukcie pri vymáhaní informácií zo strany samospráv. Aj pod kontrolou opozície.
Keď sme na jar prehľadávali zmluvy a faktúry na to, aby sme zistili, ako naše ministerstvá nakupujú takú bežnú vec ako sú tonery do tlačiarní, našli sme občas aj stopercentné cenové rozdiely za totožný tovar. A tým pádom možnosť, že verejná správa by vedela pri troche snahy iba za tonery ľahko ušetriť stovky tisíc eur ročne.
Posledné týždne pracujeme na podobnej analýze pre väčšie mestá, kde je tiež predpoklad, že prípadné nájdené cenové rozdiely by pomohli úradníkom v budúcnosti poukazovať na lepšie ceny v susedných mestách a tlačiť tak dodávateľov k nižším cenám.
Nečakane sme však narazili v Trnave, siedmom najväčšom slovenskom meste vedenom primátorom za KDH. Pre mesto tam nakupuje IT techniku ich stopercentná mestská sročka TT-IT. Na prvú infožiadosť, v ktorej sme si pýtali zmluvy a faktúry na tonery, nám v zákonnom termíne ôsmich pracovných dní ani len neodpovedali. Po urgenciách sme odpoveď dostali – riaditeľ Rastislav Mráz odmietol informácie sprístupniť.
Pre vysvetlenie, Mráz sa odvoláva na tú časť infozákona, ktorá pri štátnych či mestských firmách zužuje prístup k informáciám na informácie
„o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.“
Pointa je v tom, že Mráz a množstvo iných šéfov mestských firiem na Slovensku občanom s vážnou tvárou tvrdia, že oni s verejnými prostriedkami ani majetkom mesta nehospodária, hoci aj sú stopercentne vlastnení mestom (minulý rok sme tak márne pýtali zmluvy na upratovanie od dvoch mestských firiem v Banskej Bystrici, ktorú tiež vedie pravicový primátor). Podľa našej právnej analýzy opierajúcej sa o rozsudky Ústavného súdu a precedensov z podobných sporov v Čechách sa mestské firmy mýlia. Ale hlavne, infozákon len ustanovuje, čo za informácie sú povinné zverejňovať. A teda nijako im nebráni zverejniť veci navyše. A tu predsa ide o jasný verejný záujem sledovať míňanie mestských peňazí.
Navyše, Mrázov výklad by viedol k absurdným situáciám. Nitrania či Trenčania informácie o nákupoch tonerov na ich radnici dostanú, lebo ich kupuje rovno mesto, ale takí Trnavčania si môžu akurát tak pískať, lebo tonery ich úradníkov kupuje mestom vlastnená sročka. Aká je v tom logika a rovnosť pred zákonom?
Na Slovensku sú pritom stovky stopercentne vlastnených mestských firiem (len sto najväčších miest ich má dokopy 160), hospodária odhadom s desiatkami miliónov eur (TT-IT má obrat necelý milión eur). Predstavte si, že by mestá vo veľkom začali všetky svoje nákupy robiť cez svoje firmy. Podľa „trnavskej“ logiky by tak bolo v poriadku, že by sa občan nedozvedel nič o tom, ako konkrétne sa míňajú peniaze občanov.
Opozícia a infozákon
Postoj Trnavy je o to smutnejší, že mesto už dlhodobo spravujú primátori za KDH, teda stranu, ktorá v parlamente podporila povinné zverejňovanie zmlúv a tradične hlasovala za vyššiu transparentnosť v krajine. No Trnava je podľa nášho komplexného rebríčka transparentnosti medzi veľkými mestami na Slovensku podpriemerom. V čase, keď Smer zvažuje spoplatniť žiadosti občanov o informácie, je tak otázne, koľko námahy vyvinú kresťanskí demokrati na obranu infozákona.
Sám šéf mestskej IT firmy Rastislav Mráz je pritom členom nastupujúcej mladej generácie politikov hnutia. Vyštudoval právo a katolícku teológiu. Väčšinu pracovného života strávil na radnici v Trnave. Od roku 2008 šéfuje spomínanej mestskej firme. Ako 32-ročný za KDH kandidoval v parlamentných aj komunálnych voľbách v roku 2010 (v oboch neúspešne). V meste sa angažuje pri organizovaní voľno-časových aktivít pre detí, podporil aj ex-arcibiskupa Bezáka. Momentálne je podpredsedom hnutia v okrese a členom krajskej rady v Trnave.
Po odmietnutí sprístupniť faktúry za tonery sme si od mestskej firmy popýtali aspoň ich výročné správy. Cez Google sme videli, že sú zavesené na webstránke TT -IT, lenže tá bola minulý týždeň niekoľko dní nefunkčná (áno, web IT firmy, ktorá spravuje hlavnú webstránku aj pre mesto…). Riaditeľ Mráz nám namiesto bezproblémového zaslania správ po sekretárke odkázal, že nech si ich najprv oficiálne vypýtame cez infozákon…
P.S. Minister financií Peter Kažimír sa nedávno vyhrážal obciam, že ak nezačnú viac šetriť, zoberie im príjmy z daní. Občianska kontrola mestských faktúr by šetreniu určite napomohla. Čo keby sa pán minister postavil proti plánom oslabenia infozákona a naopak presadil jasnú platnosť zverejňovania aj pre mestské a obecné firmy? Radi ho podporíme.
Gabriel Šípoš a Juraj Čokyna
Ak sa Vám článok a naše aktivity páčia, podporte prosím našu snahu o účinnejší infozákon a transparentnejšie mestá. Ďakujeme!