Čo je reklama? Fotografia poslanca Národnej rady Erika Ňarjaša s kartónom energetických nápojov na pleci a pod nohou, za ním stojace reklamné auto a vztýčený palec očividne nie. A to ani vtedy, ak za distribúciou energetického nápoja stojí poslancov obchodný partner. O podnete Transparency z jesene takto sporne tento týždeň rozhodol Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií.
Viac ako o konkrétny prípad však ide o systémové nastavenie. Z vyjadrenia poslanca SaS Ondreja Dostála zo zápisnice ešte z decembrového zasadnutia vyplýva, že výbor sa dohodol na pravidle: „nesponzorovaný status na facebooku sa nepovažuje za reklamu“. Ak teda politik s desiatkami tisíc fanúšikov na sociálnych sieťach bude otvorene odporúčať nákup konkrétneho produktu, nepôjde o reklamu, pretože nejde o sponzorovaný obsah. Absurdné? Aj podľa nás, keďže takýto výklad absolútne odporuje účelu zákona, ktorým je predchádzanie vzniku konfliktu záujmov.
Obdobný pohľad má napríklad aj člen výboru Milan Vetrák (OĽaNO), ktorý ešte na októbrovom zasadnutí výboru pri diskusii o podobnom prípade vyhlásil: „Ja len kvôli zápisu, aby bolo uvedené, že podľa môjho názoru, ide o porušenie zákona, ale vzhľadom na to, že sme sa dohodli na pravidlách, že vychádzame striktne zo zákona, tak to rozhodnutie je aké je… dobre, dohodli sme sa na nejakých pravidlách, ja ich rešpektujem, ale keby sme mali ísť podľa účelu zákona, tak to podľa mňa reklama je.“
Súhlasiť s členmi výboru sa v niečom dá. Takmer 17 rokov stará norma má viacero slabín. Jednou z nich je aj drakonická sankcia vo výške straty 12-násobku mesačného platu. Pri drobných porušeniach zákonného zákazu je takáto sankcia neprimeraná. Problémom je potom v praxi vlažný prístup k vynucovaniu zákona. Poslanci výboru či obdobných komisií v mestách a župách radšej pokutu neuložia a hľadajú krkolomné zdôvodnenia, ako by mali takto zasiahnuť do majetkových pomerov kolegov. Zákon bol navyše prijatý v čase, kedy sociálne siete neexistovali alebo hrali marginálnu úlohu. Ďalším problémom je práve to, že o potrestaní prešľapov politikov na národnej i komunálnej úrovni rozhodujú ich kolegovia, ktorí veľkú ochotu trestať vo vlastných radoch nemajú.
Napriek nedokonalostiam, dôležité je brať ohľad najmä na účel zákona. Pokiaľ niekto odfotí poslanca oblečeného v značkovom tričku a umiestni fotku na sociálnu sieť, je pochopiteľné, že účel zákona naplnený nie je. Práve toho sa obával ďalší poslanec OĽaNO Jozef Pročko, ktorého výbor tiež nedávno riešil. Jeho argumentácia „Erik… nesúhlasil s tým, aby ho dali na tú stránku a oni ho na tú stránku dali“ na podporu kolegu Ňarjaša je už menej presvedčivá. Ak nechcem, aby sa moja štylizovaná reklamná fotka dostala na verejnosť, tak na ňu nepózujem, no nie?
V konkrétnom prípade je navyše problematická aj zhoda okolností, že spoločníkom firmy Pilot Energy Slovakia (starý názov firmy) je Mária Baloghová z Drienovca, ktorá je podľa obchodného registra zároveň väčšinovou majiteľkou spoločnosti Food. V nej ako menšinový spoločník figuruje práve poslanec Ňarjaš.
Ako to je teda s reklamou politikov v súčasnosti? Ústavný zákon ustanovuje, že „verejný funkcionár nesmie používať svoju osobu, meno a priezvisko, podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu.“ Reklama síce má viac zákonných definícií, no rozhodujúca je tá, ktorá sa týka komerčnej reklamy a ktorá je obsiahnutá v zákone o reklame, t.j.: „predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.“ K tomuto záveru sa prikláňa aj Ústavný súd. Naozaj si poslanci myslia, že pózovanie ich kolegu s produktom jeho obchodnej partnerky túto definíciu nespĺňa?
