Neprejde takmer týždeň, kedy by médiá neriešili niektorú z personálnych nominácií súčasnej vlády. Naposledy to boli po mesiacoch koaličných sporov odblokovaná Rada STVR či Slovenská národná galéria, aktuálne pozornosť priťahuje nominácia bývalej hovorkyne Andrey Predajňovej do čela Slovenského národného múzea alebo plánovaná voľba riaditeľa telerozhlasu. Aj napriek tomu, že v týchto prípadoch išlo zväčša aspoň formálne o súťaž kandidátov, k tej súčasná koalícia pristupuje skôr zriedka.
Ukazuje to nová analýza Transparency, v ktorej sme podrobne rozobrali personálne výmeny za prvý rok vlády v troch rezortoch vedených ministrom za každú koaličnú stranu (zdravotníctvo – Hlas, pôdohospodárstvo – Smer, životné prostredie – SNS).
Rekordérom v čistkách sa ukázal najmä šéf envirorezortu Tomáš Taraba, ktorý do roka vymenil až 90 percent riaditeľov. Často išlo o ľudí bez presvedčivej odbornosti či praxe, zato s jemu blízkou politickou príslušnosťou. Na 6 z 19 vedúcich postov v rezortných organizáciách poslal funkcionárov strán SNS a Život a pred sporom s Rudolfom Huliakom aj Národnej koalície.
Do funkcií v organizáciách na ochranu prírody či pre odborný výskum sa tak dostal aj človek odsúdený za pytliactvo, podnikateľ v stavebníctve, vinár, alebo asistent poslanca. Číslo 10 z kandidátky SNS – Peter Molda už dokonca stihol viesť dva rezortné molochy – Vodohospodársku výstavbu aj Vodohospodársky podnik, kde sa za Tarabu vystriedali už traja riaditelia.
Celkovo ministri aktuálnej štvrtej vlády Roberta Fica vymenili za prvý rok až 55 percent vedúcich postov v rezortných organizáciách. Top manažmenty, ktoré rátajú s odvolaním v horizonte pár rokov, majú obvykle slabšiu tendenciu pracovať na dlhodobých plánoch rozvoja, alebo robiť nepopulárne, aj keď potrebné opatrenia. Dôsledkom je často chýbajúca kontinuita a manažérske zlyhania. Že by ministri za pochybenia takto dosadených nominantov následne niesli aj politickú zodpovednosť, však nevidno.
Podrobnosti o personálnej politike aktuálnej koalície, ako aj porovnanie s predošlým obdobím, si môžete prečítať v publikácii „Od politickej koristi k profesionalite: cesta ku kvalitnejšej správe štátu“. V publikácii na príklade spomínaných rezortov, ale aj vzorke veľkých štátnych firiem poukazujeme na prax a slabiny dnešného prístupu a navrhujeme, kde a ako by zodpovedné politické reprezentácie mali s transparentnými výberovými konaniami začať.