Vlaňajší rebríček transparentnosti stovky najväčších slovenských samospráv ukázal, že aspoň nejakú formu participatívnych rozpočtov využíva až 40 z nich. Nie zlé, v realite však ide zväčša o desatinky rozpočtu a nanajvýš stovky hlasujúcich. V čom sa môžu slovenské mestá inšpirovať od 136-tisícového islandského Reykjavíku, kde o prerozdelení šiestich miliónov eur na občianske projekty rozhodovalo naposledy až 16 percent obyvateľov?
Reykjavícka radnica vyčleňuje v dvojročných cykloch na najpopulárnejšie občianske idey cez 6 miliónov eur. Zdroj: TIS
Okrem polárnej žiary, ľadovcov a pochúťok zo sušených rýb, je Island známy aj rozvinutou politickou kultúrou a vysokou mierou občianskej angažovanosti. Práve na mieste dnešného Reykjavíku sformovali ostrovania v roku 930 historicky prvý parlament na svete. Demokratickým procesom a zapájaniu ľudí venujú Islanďania veľkú pozornosť dodnes, v posledných rokoch čoraz intenzívnejšie aj s nasadzovaním moderných technológií. Viete si však predstaviť, že by posilňovanie demokracie a občianskej participácie viedlo až k vztýčeniu zlatej sochy amerického rappera vo vašom susedstve?
Kanye West story
V takejto situácii sa pred dvomi rokmi ocitlo vyše 16-tisíc obyvateľov reykjavíckej štvrti Vesturbær potom, čo miestny fanúšik Kanyeho Westa navrhol zvečniť podobu svojho obľúbeného umelca na tamojšom kúpalisku. Aron Kristinn Jónasson chcel takto vyzvať radnicu, aby načúvala mladým ľuďom. Zároveň argumentoval, že socha by do mesta prilákala viac turistov a pomáhala tak plniť aj miestnu kasu.
Napriek tomu, že návrh podporilo vyše 700 obyvateľov Vesturbær-u, Jónassonovi sa napokon presvedčiť zástupcov radnice nepodarilo. Poslanci návrh zamietli s odôvodnením, že mu chýba umelecká hodnota a historický význam. Jónasson však ideu prihlásil do aktuálneho hlasovania opäť a znovu sa pod ňou rozprúdila aj vášnivá diskusia o prínosoch a negatívach.
Obyvatelia Reykjavíku prihlasujú svoje nápady cez platformu, kde môžu ostatní za ne nielen hlasovať, ale aj vznášať argumenty pre a proti. Zdroj: https://reykjavik.is/hverfid-mitt
Participáciu naštartovala kríza
A ako sa Jónasson, obyvatelia Vesturbær-u a reykjavíckej radnice k tejto dileme vlastne dopracovali? Vrátiť sa musíme o pár rokov späť do obdobia po finančnej kríze, ktorá v roku 2008 spôsobila kolaps islandského bankového systému. Okrem slabo zvládnutého krízového riadenia vyplávali na povrch aj korupčné kauzy vtedajšej vládnej strany, čo viedlo k najrozsiahlejším protivládnym protestom v islandskej histórii. Vytrvalosť a odhodlanie nespokojných Islanďanov napokon prinútili premiéra odstúpiť.
Dôvera občanov vo verejné inštitúcie bola po kríze značne oslabená, čo si uvedomovala aj nová vláda, ktorá sa rozhodla vo veľkom staviť na otvorenosť dialógu s verejnosťou. Prostredníctvom sociálnych médií prizvala Islanďanov, aby sa podieľali na písaní a pripomienkovaní novej ústavy. Takto transparentne spísaná ústava bola v referende favorizovaná dvojtretinovou väčšinou, no kvôli odporu opozície návrh nakoniec neprešiel.
Snahy o zapájanie občanov do rozhodovania však neskončili pri „crowdsourcovanej“ ústave. V roku 2010 aktivisti Róbert Bjarnason a Gunnar Grimsson spustili platformu „Better Reykjavík“ (Lepší Reykjavík), na ktorej mohli obyvatelia hlavného mesta prezentovať nápady na vylepšenie jednotlivých mestských častí. Do iniciatívy sa ich napokon zapojilo takmer 40%, či už ako tvorcovia ideí, alebo ich podporovatelia a kritici. Úspech platformy a pomerne vysokú mieru participácie si všimli aj zamestnanci Úradu pre ľudské práva a demokraciu mesta Reykjavík, ktorí sa rozhodli túto iniciatívu rozšíriť. O dva roky neskôr sa tak zrodil projekt participatívneho rozpočtu „My District“ (Moja štvrť).
Ako „Moja štvrť” funguje
V rámci projektu My District môžu obyvatelia desiatich reykjavíckych mestských častí na webstránke mesta odprezentovať zmeny, ktoré by vo svojom okolí uvítali. Fantázii sa medze nekladú, medzi úspešné nápady z minulých rokov patria napríklad outdoorové grilovacie miesta, minigolfové ihrisko, infračervené sauny či opravovne bicyklov. V posledných rokoch sa popularite tešia aj trampolínové parky. Opravy výtlkov či rozbitých pouličných lámp kritériá projektu nespĺňajú.
Potrebné nie je predložiť ani prepracovaný projektový plán s podrobným rozpočtom. O formálne záležitosti sa neskôr postará mesto. Úloha občanov je splnená, ak jednoducho popíšu, čo im v ich štvrti chýba. Podmienkou je, aby boli ich predstavy realizovateľné počas obdobia jedného roka a na mestskom pozemku. Následne môžu ostatní obyvatelia nápad podporiť či skritizovať formou lajkov a komentárov, ktorý poznáme aj zo sociálnych sietí.
V tejto fáze cyklu vedú zástupcovia radnice informačnú kampaň s cieľom motivovať obyvateľov na účasti vo finálnom hlasovaní. „Používame klasickú inzerciu na sociálnych médiách, v novinách či na autobusových zastávkach. Dôraz však kladieme najmä na osobné stretnutia s občanmi v školách, domovoch seniorov či na plavárňach“, hovorí o kampani manažérka projektu My District Sigurlaug Anna Jóhannsdóttir.
Ak ste sa pozastavili pri poslednej spomenutej lokalite, tak práve plavárne sú v islandskej kultúre tradičným priestorom pre socializovanie s priateľmi a kolegami. Niečo ako naše posedenia pri pive. Táto stratégia promovania projektu očividne funguje, v roku 2021 zahlasovalo za niektorý z nápadov vyše 16% obyvateľov mesta.
Zatiaľ čo prispieť a komentovať smie na platforme ktokoľvek, hlasovať za víťazné nápady môžu len registrovaní obyvatelia Islandu cez mobilnú aplikáciu. Na celý proces im teda stačí smartfón a ich personalizovaný ID kód. Hlasovaniu predchádza počiatočné posúdenie nápadov zamestnancami radnice, ktorí overia, či idey spĺňajú formálne kritériá a zúžia celkový výber na 25 návrhov na štvrť. Každý registrovaný občan je oprávnený odovzdať len jeden hlas, no počas dvoch týždňov vyhradených na hlasovanie ho môže niekoľkokrát zmeniť.
Aktuálna súťaž návrhov obyvateľov jednej z reykjavíckych štvrtí. Zdroj: https://reykjavik.is/hverfid-mitt
Autorov nápadov s najvyšším počtom hlasov následne mesto kontaktuje a dá im šancu podieľať sa aj na implementácii ich návrhu. Či ju využijú, je len na nich. Výsledky hlasovania sú záväzné, a ak nápadu nevystavia zo závažných dôvodov stopku poslanci, radnica garantuje realizáciu všetkých víťazných ideí. Projekt My District funguje v posledných rokoch na báze dvojročných cyklov s rozpočtom 6 miliónov eur. V roku 2021 sa podarilo za túto sumu pretaviť do praxe 111 úspešných nápadov.
Kritické hlasy
Spomínaný objem peňazí znie na slovenské pomery ako veľmi slušná čiastka. Na občianske projekty je v Reykjavíku využívaných zhruba 6% kapitálových výdavkov mestského rozpočtu. Pre porovnanie, v Banskej Bystrici šlo vlani zhruba o 0,19%, v Piešťanoch asi o 0,36%. Aj táto suma je však na Islande časťou kritikov považovaná za nedostatočnú.
Náš kolega Atli Thor Fanndal z islandskej pobočky Transparency International ju pre predstavu porovnal s príkladom starého hangára, ktorého opravy stáli mesto Reykjavík približne 4,5 milióna eur a teda nie oveľa menej, ako dvojročný rozpočet mesta na participáciu. Projektu vytýka aj stagnujúce ambície, keďže sa už desať rokov zameriava len na drobné vylepšenia. Aj keď projekt podporuje, privítal by aj posun od „klikacích súťaží” k verejným diskusiám so zástupcami mesta.
Kritika iniciatívy sa objavuje aj v súvislosti so spomínanou možnosťou poslancov nevhodné projekty stopnúť. Na názor sme sa preto spýtali aj jednej z poslankýň a členky strany Pirátov Alexandry Briem. Aj ona síce projekt My District vníma ako ukážkový nástroj občianskej participácie, zdôrazňuje však, že konečnú zodpovednosť za využitie verejných zdrojov nesú poslanci. A tí musia zvažovať aj ďalšie faktory, napríklad aj pobúrenie časti verejnosti z nápadu financovať zlatú sochu kontroverzného rappera z verejných zdrojov.
Slovenské rozdiely
Medzi najzásadnejšie rozdiely participatívnych rozpočtov na slovenský a islandský spôsob patrí okrem našich nízkych súm aj slabšie zapojenie občanov. Zatiaľ čo v Reykjavíku sa tento podiel v uplynulých rokoch pohyboval od 12 až do spomínaných 16% obyvateľov mesta, u nás sa zväčša zapoja nanajvýš stovky ľudí. Napríklad v uvádzanej Banskej Bystrici ich podiel v posledných rokoch nedosiahol ani jedno percento obyvateľov.
Do hlasovania o podpore nápadov z participatívneho rozpočtu v Banskej Bystrici sa vlani zapojilo 456 hlasujúcich. Zdroj: https://www.banskabystrica.sk/
Dôvodov je viacero. Na rozdiel od Reykjavíku na motiváciu obyvateľov zapojiť sa nepochybne negatívne vplývajú nižšie alokované sumy aj menší výber nápadov, ktoré musia obyvatelia zväčša spracovať podrobnejšie ako na Islande. Odradzujúco môžu pôsobiť aj hybridné formy hlasovania, často aj s osobnou účasťou. Elektronické formy hlasovania u nás stále predstavujú zvýšené riziko manipulácií.
Osobná účasť, napríklad formou verejného zvažovania nápadov, má ale aj svoje výhody. Predkladatelia projektov a ďalší aktívni občania tak majú s predstaviteľmi radnice možnosť podrobne prebrať ich prínosy aj nevýhody pre komunitu a závery diskusie pretaviť do finálneho hlasovania.
Pozitíva sa dajú nájsť aj vo väčšom dôraze na zapojenie iniciátorov nápadov, ktorí ich v slovenských mestách s finančnou či materiálnou podporou samosprávy často aj sami realizujú. Do rozvoja komunít sú tak obyvatelia vťahovaní aktívnejšie a často prinášajú aj ďalšie zdroje v podobe dobrovoľníckej práce či spolufinancovania. V roku 2022 si takto vlastnoručne obyvatelia Piešťan napríklad vytvorili multišportové ihrisko či kontaktný bod na pomoc seniorom, Banskobystričania zase vybudovali novú záhradu a cyklistický pumptrack.
Má to budúcnosť?
Participatívne rozpočty sú na Slovensku stále pomerne novinkou, podľa rebríčku sto najväčších miestnych samospráv ich aktuálne v nejakej forme testuje 40 z nich. Hoci vo svete sa tieto nástroje využívajú podstatne dlhšie (prvýkrát sa tento koncept objavil v brazílskom Porto Alegre v roku 1989), aj u nás sa už vďaka nápadom aktívnych občanov podarilo zrealizovať stovky prospešných projektov. A aj napriek istému zbrzdeniu cez pandémiu má tento prístup stále značný potenciál prehlbovať väzby medzi obyvateľmi a ich samosprávou.
Dôležité je pritom poučiť sa z vlastných aj zahraničných skúseností a projekty ďalej rozvíjať. Ak samospráva zotrvá na stotinách či nanajvýš desatinách rozpočtu pre občianske projekty a neflexibilných formách hlasovania, s masovejším zapojením občanov môže rátať len ťažko. Na národnej aj samosprávnej úrovni treba pri participácii efektívnejšie investovať do digitalizácie, komunikačnú kampaň prispôsobiť 21. storočiu a zjednodušovať aj podmienky pre zapojenie verejnosti. Reykjavícky „My District” nám, aj napriek svojim vlastným muchám, ukazuje, že stovky nápadov a tisíce hlasujúcich nemusia byť raz ani v slovenských mestách utópiou.
Dominika Iršová
Tento blog vznikol vďaka projektu ‘Aktívnym občianstvom ku kvalitnejšej samospráve (With Active Citizenship for a Better Selfgovernment)’, ktorý je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
Ak považujete verejnú kontrolu samospráv a témy občianskej participácie za dôležité, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!