Menu Zavrieť

Počet rodín medzi sudcami začal konečne klesať

Príznakom chorého slovenského súdnictva bola aj obrovská úspešnosť príbuzných v konkurzoch na miesta sudcov. Po rokoch dochádza predsa len k zmene. Transparentnejší výber kádrov však nutne potrebuje aj prokuratúra.

 

Ja som z nej urobila to, čo je a prišiel čas splatiť dlh!!!!! Sľúbila to a sama dala návod a postup, ktorý si dodržal. Tak prišiel čas, aby teraz ona dodržala, čo sľúbila!“ mala podľa uniknutej konverzácie v Threeme písať bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti  Monika Jankovská kamarátovi Mariánovi Kočnerovi vo februári 2018. Predmetom ich debaty bolo rozhodovanie sudkyne Zuzany Maruniakovej v Kočnerovej kauze zmeniek Markízy, kde Maruniaková nakoniec naozaj vyšla Kočnerovi v ústrety.

Jankovská mohla z Maruniakovej „urobiť“ sudkyňu preto, lebo hoci boli v roku 2013 výberové konania formálne transparentné, neformálne, či už politické, kamarátske alebo rodinné prepojenia pretrvávali napriek tomu. Maruniaková pracovala pred svojim nástupom na súd práve v kancelárii u Jankovskej. Dnes sú obe obvinené zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, resp. korupcie.

Od roku 2012, odkedy v rámci boja proti rodinkárstvu v súdnictve zaviedla vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská povinnosť menovať rodiny v súdnictve, sledujeme aspoň tieto trendy podrobnejšie (informácie o kamarátoch, prirodzene, dostupné nie sú). Vytvorili sme aj mapu rodín sudcov, kde dáta od sudcov z viac ako tisíc dokumentov sprístupňujeme na pár klikov každému občanovi.

Naše prvé analýzy ukázali na zarážajúce čísla – každý piaty sudca mal v roku 2012 rodinu v justícii a počet takýchto väzieb prudko narastal. V roku 2017 sme mali o tretinu viac sudcov s rodinnou väzbou v sektore ako päť rokov predtým.  A to napriek tomu, že do výberového konania sa zaviedlo zverejňovanie životopisov uchádzačov, zápisníc z hodnotenia kandidátov, ako aj nahrávanie ich pohovorov.

Samozrejme, samotná existencia rodinných väzieb na súdoch nemusí byť sama o sebe problémom, ak naozaj vyhrávajú tí najlepší.  Ale pri takýchto vysokých číslach je tomu ťažko veriť. Ani v športe, ani medzi lekármi, politikmi či vedcami nenájdete takú veľké koncentráciu rodín ako v našom súdnictve.

Nové čísla za roky 2018 a 2019, ktoré sme spracovali z najnovšie zverejnených majetkových priznaní sudcov však ukazujú zmenu trendu. Po prvýkrát vôbec začali počty rodinných prepojení v súdnictve klesať. Počet väzieb sudcov klesol z rekordných 425 v roku 2017 na 417 rok na to a už „len“ na 408 v minulom roku (pozri graf nižšie). Klesol aj počet prepojení medzi samotnými sudcami (teda bez väzieb na zamestnancov súdov či ministerstva spravodlivosti). Rodinných konexií medzi nimi bolo v minulom roku 121,  o sedem menej ako pri maxime v roku 2017.

Za touto zmenou je sčasti odchod do dôchodku či inej práce generácie sudcov s nadpriemernými rodinami, ale aj reforma výberových konaní z roku 2017. Za ostatné dva roky totiž prišli do súdnictva ľudia s najmenším počtom väzieb od existencie dát. V rokoch 2017-2019 uspelo vo výberových konaniach celkovo 116 uchádzačov, ktorí sú dnes sudcami (resp. na vymenovanie čakajú), pričom iba dvadsiati z nich mali rodinu na súde, teda šestina z nich.

Nový spôsob výberu totiž pretrhal lokálne väzby uchádzačov na výberové komisie. Od júla 2017 neprebieha „nábor“ na nových okresných sudcov individuálne v réžii každého súdu, ale hromadne pre celý kraj. Podľa viacerých uchádzačov (úspešných i neúspešných), s ktorými sme sa o novom systéme výberu rozprávali, je nový model naozaj transparentnejší.

Členov komisie vyberá predseda Súdnej rady, a nie predseda súdu s voľným miestom, ako to bolo v minulosti. Po novom sú dvaja členovia vyberaní z databázy súdnej rady, dvaja z databázy ministerstva spravodlivosti a jeden zvolený kolégiom sudcovských rád pre príslušný obvod krajského súdu. Členstvo vo výberovej komisii je otvorené aj pre ľudí z vedeckého prostredia, či neziskového sektora.

Nevýhodou výberu pre celý kraj je, že proces zaberie dlhšiu dobu, a pre uchádzačov to znamená vyššie nároky, vrátane viac dní dovolenky.

Výhľad do budúcnosti

Miera zastúpenia rodín v slovenskom súdnictve zrejme klesne ďalej aj v tomto roku. Dlhodobo „mimoriadne rodinne založený“ Krajský súd v Košiciach prišiel hneď o  niekoľko známych mien, ktoré v štatistikách rodinných prepojení hrali prím. S účinnosťou od marca 2020 sa vzdal funkcie Imrich Volkai, spolu s ktorým na súdoch v okolí pracovala aj manželka, dcéra, zať a nevesta. Do dôchodku v rovnaký mesiac odišiel aj Juraj Sopoliga a ďalších šesť sudcov. V rokoch 2019 a 2020 celkovo zanikla sudcovská funkcia až 108 sudcom s celkovo 31 rodinnými prepojeniami.

Naopak aj najnovšie „várky“ sudcov menovaných do funkcie toto leto ukazujú na príchod o niečo menej rodinne prepojených tvárí. Z 27 nových členov sudcovského stavu má rodinu v justícii šesť z nich, čo je zhruba pätina. Vzhľadom na dlhú životnú kariéru sudcov sa však aj napriek reforme výberu dá čakať, že miera rodinných zastúpení bude stagnovať, či klesať len postupne.

A čo rodiny v prokuratúre?

Slovenská prokuratúra si neprešla obdobnými zmenami ako súdnictvo, hoci ako nedávno uviedla bývalá dlhoročná prokurátorka Eva Mišíková, manipulácia výberových konaní v nej bola bežne prítomná.  Na rozdiel od sudcov nemajú prokurátori ani povinnosť zverejňovať mená blízkych vo svojom odbore.

Spravili sme preto aspoň hrubý odhad porovnaním zhody priezvisk (napr. Kováč – Kováčová). Nakoľko u sudcov máme aj presné čísla, od nich na vzorke 1500 mien vieme, že rovnakých základov mien je u nich trikrát viac ako reálnych rodinných väzieb. Touto – opakujeme len orientačnou – metódou odhadujeme, že medzi samotnými  prokurátormi je okolo 70 väzieb, čo dáva veľmi podobný pomer k celkovému počtu, teda že jedna šestina prokurátorov je zrejme rodinne prepojená.

Je načase, aby transparentnosť a dohľad na výberom nových kádrov dorazila aj na slovenskú prokuratúru. Slovensko potrebuje tak v justícii, ako aj v prokuratúre – morálne aj odborne – len tých najlepších ľudí.

 

Gabriel Šípoš, Ján Ivančík

Tento blog vznikol vďaka finančnej podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis a Veľvyslanectva Holandského kráľovstva na  Slovensku. Za pomoc so zberom dát a ďakujeme našej dobrovoľníčke Michaele Štefánikovej.

Zaujíma Vás téma justície a prokuratúry? Sledujeme ich neustále  – najnovšie novinky z našej práce dostanete odtiaľto.