Poznámky k “nástenkovej” kauze
V rámci kauzy Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (“Informačné a vzdelávacie aktivity, poskytovanie právnych, tlmočníckych a prekladateľských služieb na zabezpečenie prípravy a implementácie operačných programov…”) sa premiér Robert Fico rozhodol posunúť vyvodzovanie politickej zodpovednosti na kontrolné inštitúcie – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) a Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Uvedené rozhodnutie sa ukazuje byť z viacerých dôvodov nesprávne. Uvediem prečo.
Kauza verejnej zákazky Ministerstva výstavby mediálne prepukla začiatkom novembra minulého roka. Nasledovali výzvy na kontrolu spôsobu pridelenia tejto verejnej zákazky ÚVO-om a NKÚ SR. Ani ÚVO ani NKÚ SR nezačali konať na základe vlastného uváženia. Obe inštitúcie začali kontrolu až na výzvu premiérom Ficom.
ÚVO začal kontrolu 28.11.2008. Kontrola ešte stále nie je ukončená a teda nie sú známe jej závery. Je dokonca otázne, či v tejto citlivej kauze zverejnia verejnosti aj celý protokol z kontroly.
NKÚ SR začal kontrolu 9.12.2008. Kontrola ešte nie je ukončená a teda nie sú verejnosti známe závery kontroly a uvidíme, či sa verejnosť dostane k celému protokolu z kontroly.
Obe verejné inštitúcie robia tieto typy kontroly pravidelne, majú na to tímy a procesy. Keďže beží už tretí mesiac kontroly rozhodovania o 1 verejnej zákazke, oficiálna štátna kontrola buď nevie, nemôže alebo nechce rozhodnúť v tejto veci rýchlejšie. Na tomto mieste však nemá zmysel špekulovať o dôvodoch pomalého konania ÚVO a NKÚ SR. Dá sa však už teraz spraviť záver, že doba trvania kontroly nahráva ďalšiemu neetickému správaniu na ministerstve, „dokumentačnému dolaďovaniu“ obstarávaní, ďalšiemu rozdávaniu verejných zdrojov bez súťaže a transparentnosti, či dávaniu odmien lojálnym hráčom v tíme. Preto administratívna kontrola nemá pri etickom zlyhaní konkrétnych politikov pridanú hodnotu.
Ďalší zádrheľ vyvodzovania politickej zodpovednosti a nachádzania porušení zákona cez oficiálne kontrolné inštitúcie je v tom, že interpretácia zákona závisí od kontrolórov. A tí bývajú veľmi rigidní a nie dostatočne invenční. Byrokrati kontrolujú byrokratov. A na dôvažok, slovenská kontrola ešte dostatočne nepracuje s konceptom “value for money…“ – na čo by stačil niekedy aj sedliacky rozum. Kontroluje skôr dodržanie „litery zákona…“. A práve kontrola si bude musieť v tomto prípade odpovedať na otázku, čo rozumie pod pojmom transparentnosť verejného obstarávania. V zákone o verejnom obstarávaní je totiž transparentnosť definovaná ako jeden zo základných princípov verejného obstarávania a výklad uvedeného princípu je v tomto prípade aj na kontrolóroch. Keď konečne dostane protokoly/závery z kontroly aj verejnosť (ak vôbec), teším sa na ich čítanie. Okrem predloženia dôkazu, že vôbec niečo na nástenke bolo (lebo ja zatiaľ tomu neverím), som zvedavá, ako si ÚVO a NKÚ SR vysvetľujú verejnú dostupnosť informácií. Teda v tomto prípade, ako si vysvetlia fakt, že nástenka na ministerstve NIE je 24 hodín dostupná verejnosti. Ak Ministerstvo výstavby totiž nedokáže, že na nástenku vyvesilo výzvu na predkladanie ponúk a nedokáže, že nástenka je verejne dostupná 24 hodín pre kohokoľvek v tejto krajine, tak by malo ísť v tomto prípade o porušenie zákona. Takýto pro-transparentný výklad zákona o verejnom obstarávaní však len ťažko očakávať, ale nechajme sa prekvapiť. Možno si tieto inštitúcie uvedomia, že nejde len o jednu nástenku na jednom ministerstve. A možno si uvedomia, že je tu aj niečo ako slušnosť, spoločné dobro, vyšší princíp a etika.
Záverom ešte dve poznámky:
To, čo už verejnosť dávno vníma ako neetické a nevhodné sa nedá interpretovať len cez rigidný výklad zákona. Politika je totiž oveľa zložitejší a zaujímavejší organizmus, ktorý musí mať vlastné mechanizmy na účinné vyvodzovanie politickej zodpovednosti.
Pojem „politická zodpovednosť“ je totiž odvodený od pojmu „politická zodpovednosť“. Okrem politickej zodpovednosti je možné vyvodzovať aj administratívnu zodpovednosť (kde už potrebujeme aj NKÚ SR či ÚVO) a trestnoprávnu zodpovednosť (kde potrebujeme aj políciu, prokuratúru a súdy), ale v princípe politická zodpovednosť je samostatná kategória, kde zodpovednosť politikov za politické prešľapy môže (a mal by) vyvodiť za 3 sekundy sám premiér Robert Fico.
PS: Okrem poznámky k rýchlosti práce NKÚ SR a ÚVO ešte poznámka aj k rýchlosti práce EK. EK zriadila na kontrolu nakladania s eurofondami špecializovanú inštitúciu – OLAF. Ako informovali médiá, OLAF dostal niekoľko podnetov zo Slovenska na prešetrenie tohto nákupu. Jeden z nich poslala aj TIS a to konkrétne 5.12.2008 (aj na DG REGIO). Dodnes sme nedostali žiadnu reakciu, ani informáciu, že náš podnet bol zaevidovaný. Výsledky kontroly zatiaľ nepoznáme. A pritom nejde len o peniaze slovenských daňových poplatníkov. S vyvodzovaním politickej zodpovednosti pri podozrivom verejnom obstarávaní nám teda zatiaľ nepomohla ani EK.
Emília Sičáková – Beblavá