SamosprávaAk by kandidát na primátora či župana nevedel hodnoverne vysvetliť peniaze na kampaň, 61 percent opýtaných by ho už buď nevolilo, alebo by zvažovalo niekoho iného. Čerstvý prieskum IPSOS pre Transparency ukazuje aj to, komu ľudia dôverujú a ktorého župana pozná najmenej obyvateľov kraja.
Ak by kandidát na primátora či župana nevedel hodnoverne vysvetliť peniaze na kampaň, 61 percent opýtaných by ho už buď nevolilo, alebo by zvažovalo niekoho iného. Čerstvý prieskum IPSOS pre Transparency ukazuje aj to, komu ľudia dôverujú a ktorého župana pozná najmenej obyvateľov kraja.
Martin Winkler sa necelý mesiac pred voľbami vzdal kandidatúry na primátora Bratislavy v prospech ministra dopravy za Smer Jozefa Ráža, ktorý kandiduje ako nezávislý. Stalo sa tak pár týždňov po tom, čo Denník N zverejnil nahrávku Winklera o peniazoch od podnikateľa Zoroslava Kollára, odsúdeného za korupciu. Tie mu mali pomôcť pri rozbehu kampane. Winkler príspevok na kampaň najprv popieral, neskôr tvrdil, že šlo iba o prieskum verejnej mienky.
Aj tieto nejasnosti ohľadom financovania kampane, ktoré vrhali na Winklerovu kandidatúru tieň, mohli prispieť k jeho odstúpeniu. Sú ale tieto otázky naozaj dôležité aj pre voličov? Práve to sme zisťovali v čerstvom reprezentatívnom prieskume verejnej mienky v spolupráci s agentúrou IPSOS.
Na transparentnosti financovania záleží, citlivejší sú voliči opozície
Mesiac pred samosprávnymi voľbami sme sa respondentov spýtali, aký vplyv na ich voľbu by malo netransparentné financovanie kampane. Ak by kandidát, ktorého respondent zvažuje voliť, nevedel hodnoverne vysvetliť pôvod peňazí alebo by ich vykazoval netransparentne, 23 percent opýtaných by ho určite nevolilo. Ďalších 38 percent by to posilnilo v úvahách o inom kandidátovi. Neznamená to automaticky, že až 61 percent voličov by napokon uprednostnilo inú voľbu, pre väčšinu opýtaných však nie je téma nejasných peňazí v kampani ľahostajná.
Miestneho kandidáta, ktorý nevie hodnoverne vysvetliť financovanie kampane, by určite nevolili alebo zvažovali iného kandidáta približne štyria z piatich priaznivcov PS a SaS. Na opačnom póle skončili priaznivci Hlasu, kde to bola iba necelá polovica. Nasledujú sympatizanti Smeru a Republiky, no aj pri nich podozrivé financovanie považuje za problém zhruba šesť z desiatich voličov.
Pri výbere primátora či župana je pre ľudí podľa ich odpovedí najdôležitejší program, označila ho polovica opýtaných. Nasleduje vystupovanie v médiách a diskusiách. Transparentnosť kampane a jej financovania si vybrali takmer traja z desiatich, čo bola tretia najčastejšia odpoveď.
Podobne sa financovanie umiestnilo aj v našom prieskume pred parlamentnými voľbami v roku 2023. Vtedy ho označilo 22 percent ľudí, teraz 29 percent. V oboch prípadoch sa téma „transparentnosti financovania kampane“ dostala medzi tri najčastejšie volené odpovede.
Transparentný účet transparentnosť ešte negarantuje
Z monitoringu samosprávnych volieb v roku 2022 vieme, že ani existencia transparentného účtu nemusí stačiť. Výdavky viacerých kandidátov sa zliali na straníckych účtoch. Iní síce vlastný účet mali, na nich však volič videl iba súhrnné platby agentúre, no už nie, čo za tieto peniaze kandidát nasadil. V našom záverečnom hodnotení kampaní v krajských mestách a župách získalo najlepšiu známku 21 zo 103 kandidátov. Niektorí po prvom hodnotení informácie doplnili a svoju kampaň otvorili viac.
Aktuálna kampaň sa od predchádzajúcej v niektorých aspektoch líši a nejde len o nasadenie umelej inteligencie. V roku 2022 tvorila online propagácia podľa nášho odhadu asi 14 percent výdavkov. Meta a Google však medzičasom v reakcii na nové európske pravidlá v EÚ platenú politickú reklamu zakázali. Časť peňazí sa tak zrejme presúva do menej viditeľných foriem propagácie, od PR článkov a influencerov, až po väčšie agentúrne balíky. Zatiaľ nevieme, do akej miery sa to v tejto kampani deje, no aj tieto dáta zbierame a analyzujeme.
Hranica medzi bežnou propagáciou a kampaňou zostáva sporná a časť politikov sa ju snaží testovať. Pri primátorovi Martina Jánovi Dankovi sme upozornili na desiatky platených reklám na Facebooku a Instagrame bez označenia politickej reklamy.
V prieskume IPSOSu sme zisťovali aj to, ako si samosprávni politici vedú v dôvere oproti tým na vyššej úrovni. Opäť sa potvrdili výsledky z minulosti. Primátorom a starostom aktuálne dôveruje čosi vyše polovice opýtaných, županom 44 percent. Vláde a parlamentu naproti tomu zhruba iba štvrtina.
Zrejme aj v dôsledku naštrbenej dôvery vo veľkú politiku sa čoraz viac kandidátov uchádza o podporu so značkou „nezávislý“. Podľa našej evidencie kandidátov na županov a primátorov v mestách nad päťtisíc obyvateľov sa o podporu voličov uchádza spomedzi 600 kandidátov ako nezávislých až 60 percent.
Najznámejším županom je Trnka
Pri županoch sa opäť potvrdila aj medzera v základnej orientácii: Meno svojho župana vedelo bez ponúknutých možností správne uviesť 53 percent opýtaných. V podobnom prieskume Focusu z roku 2021 to bolo takmer 63 percent. Porovnanie je však vzhľadom na rozdielny zber dát iba orientačné.
Najviac ľudí teraz poznalo Rastislava Trnku: pomenovalo ho 64 percent obyvateľov Košického kraja. Najmenej Jozefa Viskupiča, na ktorého meno si spomenulo 36 percent opýtaných v Trnavskom kraji.
Trnka sa oproti roku 2021 posunul v poradí z piateho miesta na prvé, trenčiansky župan Jaroslav Baška zo Smeru zo šiesteho na tretie. Žilinská županka za Hnutie Slovensko Erika Jurinová naopak klesla z druhého na šieste. Trnkovi môže v znalosti paradoxne pomáhať aj negatívna publicita v súvislosti s obvineniami a obžalobou v kauze machinácií pri verejnom obstarávaní. Prieskum však príčiny nezisťoval.
Prečo na transparentnosti záleží?
V Transparency sa dlhodobo snažíme venovať pozornosť aj župám. Osem samosprávnych krajov dovedna hospodári s vyše 2,4 miliardami eur ročne, čo je viac ako rozpočet ministerstva vnútra či investícií a regionálneho rozvoja. Ako transparentne s týmito peniazmi a kompetenciami župani a regionálne parlamenty narábajú, si každý môže pozrieť aj v našich rebríčkoch transparentnosti žúp. Údaje o kandidátoch na županov aj primátorov zas každý môže pred voľbami ľahko nájsť na našom portáli volby.transparency.sk.
A prečo má zmysel monitorovať aj kampane šéfov radníc a župných úradov? Odpoveď dáva ďalšia otázka z prieskumu IPSOSu pre Transparency. Najviac opýtaných vidí zmysel verejnej kontroly v tlaku, ktorý vytvára na dodržiavanie pravidiel a transparentné financovanie (36 percent). Tretina si myslí, že politik neférový v kampani bude taký aj po zvolení; takmer rovnaký podiel sa obáva skrytého vplyvu záujmových skupín či zahraničných aktérov.
Možnosť, že téma je síce dôležitá, no organizáciám ako Transparency pri nej nedôverujú, si vybralo sedem percent respondentov. Naše aktuálne monitorovanie pravidelne sleduje alebo ho už aspoň zachytilo 44 percent opýtaných. To je povzbudivý záver aj pre nás.
Na volby.transparency.sk budeme až do volieb priebežne ďalej sprístupňovať údaje o kandidátoch, ich transparentných účtoch i zistenia z problematických praktík v kampaniach. Pred voľbami opäť zverejníme aj hodnotenie transparentnosti stovky najväčších kampaní na primátorov a županov. Kandidáti ešte majú čas ukázať, do akej miery im na transparentnosti kampaní a ich financovania záleží. A aj na prípadnú reflexiu, ako môže naznačovať aj čerstvý príklad Martina Winklera.
Michal Piško
Prieskum IPSOS pre TIS sa uskutočnil 18. až 22. septembra 2026 na vzorke 1 030 dospelých respondentov. Podrobné dáta sú dostupné na webe Transparency International Slovensko.
Tento výstup mohol vzniknúť aj vďaka podpore Nadácie Pontis. Podporte Transparency – kontrole kampaní a financovania sa môžeme venovať aj vďaka ľuďom, ktorým férovosť a transparentnosť predvolebného boja nie je ľahostajná. Pridajte sa aj Vy: https://transparency.sk/volby Ďakujeme!