„Čo vlastne chcete? Na jednej strane nadávate, že vláda nevie zabezpečiť respirátory a teraz zase, že ich kupuje draho,“ vyčítal nám pod jedným z aktuálnych statusov na našom Facebooku istý čitateľ. Do istej miery sa mu dá rozumieť, v čase epidémie musí byť naozaj prvoradou úlohou štátu zabezpečiť ochranu zdravia svojich obyvateľov. V našich statusoch sme to aj jasne prízvukovali.

To ale zároveň neznamená, že štátne nákupy máme úplne spustiť zo zreteľa a predstaviteľom verejnej moci tak vystaviť bianko šek na akékoľvek obchody. Dlhodobé skúsenosti zo Slovenska, ale aj mnohé príklady počas aktuálnej krízy zo sveta, nás jasne vystríhajú pred podcenením skupín, ktoré sa neštítia zneužiť akúkoľvek situáciu vo vlastný prospech. Zároveň si treba uvedomiť, že čím neefektívnejšie zdravotnícke pomôcky nakupujeme, tým viac nám tieto zdroje môžu počas potenciálne dlhšej krízy chýbať.

Drahšie ako v Česku

Na čo sme teda v posledných dňoch upozornili? V prvom rade na to, že štát začal s nákupmi rúšok, respirátorov či dezinfekcie neskoro a aj to sa podpísalo na nízkej transparentnosti nákupov a premrštených cenách. Najväčší nákup zdravotníckeho materiálu za 22,5 milióna eur uzatvorila Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) až 17. marca v čase akcelerujúcej krízy a prísnych epidemiologických opatrení.

Porovnanie cien v Česku a na Slovensku.

Išlo o zmluvu s dovtedy neznámou jednoosobovou firmou Lacorp, ktorej súčasťou bolo aj dodanie 600.000 kusov respirátorov s nižším stupňom ochrany v jednotkovej cene 8,74 eur za kus (bez DPH). Obdobné respirátory nakupovalo v predošlých dňoch aj české ministerstvo zdravotníctva, akurát – pri menších objemoch – o tretinu lacnejšie (viď tabuľka). V oboch krajinách pritom už v čase nákupov platil núdzový stav a celosvetový trh s rúškami bol poznamenaný koronakrízou už týždne.

V rovnaký deň, z akého je spomínaná zmluva SŠHR, zverejnil v českom registri zmlúv nákup 100-tisíc obdobných respirátorov aj Ústecky kraj, a to pri jednotkovej cene 5,90 eur. Ústecký kraj aj naša SŠHR teda kupovali v rovnakom čase veľké množstvá (SŠHR dokonca 6-násobne viac rúšok ako Ústecký kraj), ale s veľmi rozdielnou cenou.

Nákup od funkcionára SNS

Za problematické považujeme aj ďalšie zmluvy, ktoré SŠHR uzatvorila ešte minulý týždeň 12. marca s firmou Green Day, ktorej konateľom je okresný funkcionár SNS Slavomír Leysek a vlastní ju jeho manželka Iveta.

Od eseróčky, ktorá sídli v paneláku v bratislavskej mestskej časti Rača, si štát objednal 190-tisíc chirurgických masiek za celkovo 390-tisíc eur. Jedno rúško vyjde štát na 2,052 eura s DPH, čo je ešte viac ako pri kritizovaných nákupoch od firiem A-testing (1,332 eura) a Lacorp (0,996 eura).

Pre porovnanie, špeciálne textilné a prateľné rúška s antibakteriálnym striebrom ušijú slovenské ženy v Zornici po 2,70 eura s DPH za kus.

Na Green Day sme zhodou okolností upozornili už pred voľbami. Cez neznámu Leysekovu firmu totiž nakupovala bilbordy a ďalšie služby Slovenská národná strana. Podobne ako niektoré iné strany sme SNS preto kritizovali za netransparetnosť – keďže časť svojej kampane ukrývala v spriaznenej firme. Green Day mala zároveň už vyše roka daňové nedoplatky, ktoré v januári dosiahli 2318 eur.

Spoločnosť Green Day a zápis v registri.

Porušenie zákona

SŠHR od Leysekovej rodinnej firmy nenakupuje len rúška, ale aj 1100 ochranných polomasiek a 2200 filtrov za dokopy 62-tisíc eur. Túto menšiu zmluvu SŠHR uzatvorila ešte v stredu 11. marca. Podpisom oboch spomínaných zmlúv dovedna za vyše 450-tisíc eur pritom štátna inštitúcia porušila zákon, keďže firma Green Day v tom čase nebola zapísaná v Registri partnerov verejného sektora (register ukazujúci, kto zo štátnych zákaziek naozaj profituje). Pribudla v ňom až 17.3. – takmer týždeň po podpísaní zmlúv.

SŠHR porušenie vysvetľuje tým, že firma im v čase podpisu zmlúv poskytla čestné prehlásenie o dodatočnom zápise do registra. To však nič nemení na tom, že došlo k porušeniu zákona a štátnej inštitúcii teraz hrozí pokuta.

Opäť zdôrazňujeme, že aj my úplne rozumieme tomu, že kľúčovou úlohou štátu musí byť v tejto situácii zabezpečenie zdravia obyvateľov. Úplne namieste je však aj kontrolovať spôsob, akým k plneniu týchto úloh prichádza. Zároveň je nevyhnutné pýtať sa, prečo štát s týmito nákupmi začal až v čase krízy a dokonca za cenu porušovania zákonov. Ak nová vláda nechce, aby aj jej prischla nálepka „zlyhávajúci štát“, najneskôr po skončení tejto krízy by mala procesy súvisiace s civilnou ochranou obyvateľov skutočne hĺbkovo prehodnotiť.

Michal Piško, Ľuboš Kostelanský, Lukáš Zajac

Zapojte svoje 2 % dane do boja na ochranu našich spoločných peňazí. Ďakujeme!

 

Sledujte sumarizáciu v tomto videu: