Premiér Robert Fico a minister spravodlivosti Boris Susko včera označili správu o rekordnom prepade Slovenska v globálnom rebríčku vnímania korupcie CPI za hoax. Sami sa pritom dopúšťajú manipulácií.
1. Premiér Fico argumentuje súvislosťou medzi zlým výsledkom Slovenska v rebríčku a obmedzením financovania slovenskej pobočky Transparency.
Zabudol však špecifikovať, v čom by malo údajné obmedzovanie podpory spočívať. Slovenská pobočka Transparency sa o štátne zdroje uchádza len výnimočne, zväčša ide o medzinárodné projekty, aby sme sa vyhli aj potenciálnym konfliktom záujmov. Tieto zdroje tvoria iba malú časť nášho rozpočtu. O žiadnom obmedzení, ktoré spomína predseda vlády, pritom nevieme, aktuálne cez Slovak Aid pomáhame kolegom realizovať projekt zameraný na transparentnosť vlastníctva firiem v Gruzínsku a cez nórske fondy sa venujeme spolu s nórskymi kolegami transparentnosti v samospráve.
2. Ďalším argumentom premiéra spochybňujúcim prepad Slovenska má byť, že vláda od volieb vraj nečelila žiadnemu korupčnému škandálu.
Pravdou je, že za posledný rok polícia s novými odhaleniami korupcie naozaj neprichádza, čo potvrdzujú aj najslabšie štatistiky za dekádu. Polícia aj prokuratúra sa, žiaľ, museli zaoberať vlastnou reorganizáciou po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA. Koho nominanti ale boli, pán premiér, desiatky stíhaných, obvinených, obžalovaných, aj odsúdených korupčníkov, ktorých kauzy plnia média už prinajmenšom od vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? V minulom roku sa mnohí z nich dočkali de facto „amnestie“, ktorú im zabezpečila práve vami mocensky presadená problematická novela trestných kódexov.
Nesedí ani premiérove tvrdenie, že kroky vlády v trestnej politike vlády sú iba napĺňaním jej Programového vyhlásenia. Pritom o rušení ÚŠP, ako aj o snahe zrušiť Špecializovaný trestný súd (od ktorého upustili až po zakročení Európskej komisie) a ani o znižovaní trestov za korupciu sa vládny program nezmieňuje. Viaceré z týchto plánov pred voľbami sám Fico dokonca priamo poprel.
3. Premiér vyslovil počudovanie aj nad tým, „že takéto hoaxy, ako je správa TI, vôbec nachádzajú priestor vo verejnej diskusii.“
Radi by sme nielen pánovi premiérovi pripomenuli, že CPI je najrešpektovanejší globálny rebríček vnímania korupcie, široko citovaný medzinárodnými inštitúciami a médiami a pozorne sledovaný aj investormi. CPI zostavuje centrála Transparency v Berlíne už od roku 1995 na základe 13 indexov ďalších nezávislých inštitúcií, vrátane Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra, ale aj konzultačných spoločností a think-tankov. Na vytváraní týchto zdrojových indexov sa Transparency International nepodieľa a slovenská pobočka už vôbec nie. Slovenska sa vlani týkalo 10 indexov, naša pozícia sa za rok zhoršila až v polovici z nich. Konkrétne najviac v Svetovej ročenke konkurencieschopnosti IMD švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu a v Indexe udržateľného vládnutia SGI nemeckej Bertelsmannovej nadácie (ten zachytáva až dvojročné obdobie do januára 2024). A právo to sa odráža aj na výraznom páde v súhrnnom rebríčku CPI. O akom hoaxe, tu pán premiér teda hovoríte?
4. Ministerstvo spravodlivosti pridalo tvrdenie, že zdrojové indexy zachytávajú len obdobie nanajvýš do septembra 2024, a teda prezentované argumenty neobstoja ani časovo. Ústavný súd totiž definitívne rozhodol o trestných kódexoch až v lete, NAKA bola zrušená k septembru.
Minister Susko už asi zabudol, aký intenzívny súboj sa práve o trestné kódexy, ÚŠP a NAKA na Slovensku zvádzal celý minulý rok, vrátane masívnych protestov. Prvé zmeny začali platiť už na jar, polícia a prokuratúra sa odvtedy museli s reorganizáciou vyrovnávať, či sa na ňu pripravovať. Negatívne tieto kroky hodnotila už aj Európska komisia v Správe o právnom štáte z júla 2024. Forma prijatia zmien v trestnej politike bez odbornej diskusie a bez toho, aby verejnosť vôbec vedela, kto stojí za paragrafovým znením zákona, pritom bola témou dňa prakticky bezprostredne po zložení vlády v roku 2023. Všetky tieto súvislosti významne vplývajú na to, čo index meria – trend vo vnímaní korupcie a jej rizík.
5. Ministerstvo spravodlivosti naznačuje, že za CPI indexom sú vraj akýsi neznámi ľudia. Spochybňuje aj autoritu expertov, ktorých o názor na vývoj v oblasti korupcie za posledný rok v dotazníku požiadala slovenská pobočka Transparency.
Ako už píšeme vyššie, globálny rebríček CPI zostavovaný centrálou TI v Berlíne pre 180 krajín sveta vychádza z 13 zdrojových indexov nezávislých inštitúcií. Tie používajú rôznu metodiku, vrátane konzultácií s manažérmi, investormi či slovenskými a zahraničnými expertmi. Ak naše ministerstvo zaujíma metodika a zdroje jednotlivých indexov, určite si podrobnosti dokážu nájsť, zoznam indexov aj s hyperlinkami je dostupný aj na našom webe.
Pokiaľ ide o Expertnú konzultáciu o korupcii – Slovensko 2024, tú sme ako doplnkovú aktivitu nezávisle na vzniku CPI rebríčku pre verejnosť pripravili my, v slovenskej pobočke Transparency. Vyše stovky odborníkov a osobností sme sa pýtali, ako vidia vývoj v oblasti korupcie oni. Práve preto, aby sme ich pohľad dokázali s výsledkami CPI porovnať a verejnosti priniesť aj pridanú hodnotu v podobe detailnejšieho pohľadu domácich expertov. Táto expertná konzultácia na CPI nemala žiadny vplyv a ani respondenti v čase odpovedí výsledky rebríčka nepoznali. Napriek tomu až 86 percent z nich prepad očakávalo, a to z rovnakých dôvodov, ako aj my, v Transparency. Mimochodom, v prieskume sme dovedna oslovili až vyše 200 odborníkov a osobností naprieč názorovým spektrom, možnosť zapojiť sa využilo 103. Ministrovi Suskovi sa takáto kritická spätná väzba, samozrejme, páčiť nemusí, ale veríme, že spochybňovanie zapojených špičkových odborníkov z rôznych oblastí, ktorých menoslov a odpovede sú zverejnené na našom webe, seriózne myslieť nemôže a ide skôr len o nepodarenú obrannú reakciu.
6. A ešte poznámka aj k snahe časti politikov a diskutérov spochybňovať rebríček CPI a výstupy Transparency cez ochromenie americkej agentúry zameranej na zahraničnú pomoc USAID.
Ani toto nesedí, keďže slovenská pobočka Transparency na „výplatnej páske USAID“ určite nie je. Táto agentúra na Slovensku už roky takmer ani nepôsobí. Naše aktivity z amerických zdrojov v posledných rokoch podporilo US veľvyslanectvo v Bratislave a inštitút CEELI, tieto informácie sú na pár klikov každému dostupené na našom webe v sekcii Súčasní donori a historicky aj vo výročných správach. Ide o aktivity zamerané na whistleblowing, podporu nezávislosti inštitúcií či transparentnosť verejnej správy.
V Transparency sa o podporu od donorov, vrátane tých amerických, uchádzame v otvorených súťažiach, medzi donormi sú bežne aj medzinárodné nadácie či ambasády, ktorým záleží na podpore demokracie a právneho štátu. Ide výlučne o donorov z partnerských krajín Slovenska, ktorí do našich výstupov nevstupujú. Podobne podporuje rozvojové občianske iniciatívy v zahraničí aj slovenská vláda cez schému Slovak Aid.
Záverom len toľko: Nie, pán premiér a pán minister, nepridávame sa k “protivládnemu ťaženiu” opozície. V Transparency sa vždy snažíme argumentovať vecne a na základe podkladov. Tak je to aj teraz v prípade rebríčka CPI 2024 a Expertnej konzultácie o korupcii – Slovensko 2024. Na mimoriadne zlej vizitke vlády v oblasti boja s korupciou nič nezmení ani vaša snaha o nálepkovanie a manipulatívne spochybňovanie.
Michal Piško
riaditeľ Transparency International Slovensko
