Menu Zavrieť

Protischránkový zákon v samospráve: Chýbajú firmy zo zmlúv za 10 miliónov

Sporné chýbajúce zápisy v protischránkovom registri sa týkajú aj verejných dotácií pre súkromné školy. Ilustračné foto – TASR

Chcete vedieť, kto stojí za právnickými osobami, s ktorými štát obchoduje alebo im poskytuje dotácie vo veľkom rozsahu? Už osem rokov to vďaka registru partnerov verejného sektora (RPVS) nie je problém zistiť. Takzvaný protischránkový zákon umožňuje na pár klikov identifikovať skutočných vlastníkov štátnych, ale aj samosprávnych dodávateľov, pokiaľ zmluvné plnenie presahuje 100-tisíc eur a nejde o jednu zo zákonom stanovených výnimiek.

Ako však v Transparency už dlhodobo poukazujeme, problémom je neraz slabá kontrola toho, či verejné subjekty aj kontrolujú plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Práve preto sme už v troch analýzach suplovali štát a porovnávali sme dáta v Centrálnom registri zmlúv so zápismi v RPVS.

Problémom dosiaľ bola kontrola plnenia zákonných povinností samosprávy a teda či sú v RPVS zapísaní aj ich všetci zákonom vyžadovaní obchodní partneri. Samosprávy totiž zmluvy nezverejňovali v centrálnom registri, ale na stovkách vlastných webových stránok. Zmenu priniesla až bývalá vládna garnitúra v roku 2022. Práve vďaka zjednoteniu aplikačnej praxe sme mohli konečne vyhodnotiť, či protischránková legislatíva platí aj na úrovni miest, obcí či samosprávnych krajov.

Postupovali sme tak, že sme z Centrálneho registra zmlúv vyfiltrovali všetky zmluvy, v ktorých figuruje ako objednávateľ samospráva a objem plnenia presahuje 100-tisíc eur. Následne sme dodávateľov hľadali v RPVS a ak sme neuspeli, jednotlivo sme posudzovali, či existuje dôvod, pre ktorý firma v registri zapísaná byť nemusí.

Možné pochybenia až za 10 miliónov

Hlavným zistením je, že potenciálne porušenie zákonnej povinnosti sa týka takmer 30 zmlúv, s celkovým objemom plnenia okolo 10 miliónov eur. Ide o dáta za roky 2022 a 2023. Pokiaľ si to porovnáme so zisteniami z našej poslednej analýzy na národnej úrovni, počet zmlúv je takmer totožný, avšak objem samosprávnych potenciálnych porušení zákona je takmer dvojnásobný.

Nejde pritom iba o kontrakty, ktoré sa iba tesne „prešmykli“ nad zákonom stanovený limit 100-tisíc eur, ktorý je počiatočnou sumou pre povinnosť zápisu.

Medzi chýbajúcimi zápismi sme identifikovali napríklad spoločnosť BORMED, s.r.o., ktorá má podpísanú nájomnú zmluvu s celkovým plnením cez 1,4 milióna eur s Mestskou časťou Bratislava – Karlova Ves.

Ešte väčšia suma sa týka kontraktu Mesta Senica a spoločnosti OMS ARENA Senica a.s., ktorá je aktívna v senickom futbale. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pri týchto subjektoch atakuje 2,5 milióna eur, avšak zápis „futbalovej“ akciovky v registri by ste hľadali márne. Na rozdiel od s.r.o. je pritom odôvodnenie zápisu pri akciovkách ešte zásadnejšie, nakoľko o akcionároch nevieme z obchodného registra nič.

Ako so súkromnými školami?

Zaujímavým fenoménom sa na samosprávnej úrovni ukázalo byť poskytovanie dotácií a iných príspevkov. Jedným z nich je poskytovanie „finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka alebo na poslucháča“ pre súkromné školy na základe zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

Faktom je, že pokiaľ súkromná škola nie je založená ako nezisková organizácia, v zákone neexistuje výnimka, ktorá by odôvodňovala prijatie finančných prostriedkov od verejného subjektu bez zápisu do registra. Uvedomuje si to viacero vzdelávacích zariadení, ktoré v RPVS riadne registrované sú.

V našej analýze sme ale identifikovali aj viacero takých, ktoré zápis opomenuli. Samosprávy, ktorým sme adresovali otázku, prečo to tak je, reagovali rôzne. Zatiaľ čo Mesto Prešov pri absencií zápisu spoločnosti Drobčekovia s.r.o. odpovedalo, že ide o omyl, ktorý bude čo najskôr odstránený,  Mesto Ružomberok je pri spoločnosti TatraKUK s.r.o. presvedčené, že zápis potrebný nie je.

Napísali nám, že „poskytovateľ je povinný poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku. Čiže, či je alebo nie je zmluva, musíme mu poskytnúť finančné prostriedky. Zmluvu uzatvárame z dôvodu jednoduchšieho sprocesovania.“

S touto otázkou sme sa obrátili aj na Ministerstvo spravodlivosti, ktoré nám odpísalo, že dlhodobo zastáva názor, že pri nárokovateľných plneniach dôvod na zápis do registra nevidí. Aké zákonné ustanovenie však možno použiť sme zatiaľ nezistili. Aj konzultácie s viacerými odborníkmi v predmetnej oblasti nám potvrdili, že pokiaľ neexistuje explicitná výnimka, zápis je nevyhnutný. Alternatívou je legislatívna úprava.

Opäť raz rámcové zmluvy

Samostatnou kategóriou sú takzvané rámcové zmluvy a opakujúce sa plnenia. Na tento problém sme poukazovali v našich analýzach už viackrát. Napriek snahe o precizovanie zákonných ustanovení však výkladové problémy zostávajú.

Okrem 100-tisícovej hranice pre zápis jednorazových plnení totiž zákon rozoznáva aj 250-tisícový limit pre opakujúce sa plnenia. Tými sú najmä nájomné zmluvy, pretože pri nich ide o situáciu, kedy vedomosť o celkovej (konečnej) sume plnenia absentuje. Ak je celková suma známa, hoci je napríklad rozdelená na niekoľko pravidelných splátok, nejde o opakujúce sa plnenie, ale o jednorazové. Pri takom zákon pre registračnú povinnosť stanovuje už zmienený nižší limit 100 000 eur.

Rámcové zmluvy, teda zmluvy, pri ktorých existuje vopred daný strop plnenia práve preto bývajú často automaticky vyhodnocované ako opakujúce sa plnenia. V zmysle výklady Ministerstva spravodlivosti však práve skutočnosť, či poznáme maximálnu výšku plnenia, zohráva rozhodujúcu rolu.

Aj pri samosprávach sme identifikovali niekoľko rámcových zmlúv, pri ktorých je určené maximálne plnenie, ktoré je na základe zmluvy možné čerpať. Ide napríklad o dodávku jedál do určitej sumy, ktorú môže mesto objednávať od dodávateľa, a to až do dosiahnutia limitu. Takýto typ kontraktov samosprávy vyhodnocujú automaticky ako opakujúce sa plnenie, no podľa nášho názoru to správne posúdenie nie je.

Úplné zistenia budeme ešte aktualizovať po obdržaní odpovedí na naše otázky od ďalších dotknutých samospráv, pri ktorých sme v registri identifikovali chýbajúcich dodávateľov.

Ján Ivančík

Tento výstup vznikol v rámci programu „Dobrá správa vecí verejných, zodpovedné inštitúcie, transparentnosť / Cezhraničná spolupráca“ spolufinancovanej z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu na roky 2014 – 2021.