Stretnutie troch najvyšších predstaviteľov štátu s predsedníčkou Ústavného súdu SR sa zaoberalo stavom slovenskej justície. Bolo to tiež stretnutie troch právnikov, ktorí za alarmujúci stav považujú prieťahy v konaní. K problémom zneužívania disciplinárnych konaní, zásahov do nezávislosti súdnictva, neuspokojivých výsledkov oboch ministrov spravodlivosti tejto vlády a ďalším problémom sa nedostali. Výsledkom stretnutia je prezentovanie projektu, ktorý beží od januára tohto roku, a prináša monitorovanie plnenia rozhodnutí Ústavného súdu SR o sťažnostiach.
Takto informoval prezident SR o stretnutí, ktoré malo ukázať voličom starostlivosť o ich problémy zo strany politikov, ktorí však nesú zodpovednosť za stav súdnictva:
http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=11262
Dôvera občanov v slovenské súdnictvo je na veľmi nízkej úrovni. Podľa Eurobarometra je to iba 30 percent občanov, pričom priemer Európskej únie je 48 percent. Dôvody? Dĺžka konania, „prekvapujúce rozsudky“, zjavná nečinnosť sudcov v niektorých (predovšetkým trestných) veciach a ďalšie.[1]
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Transparency International Slovensko uskutočnila agentúra Focus v novembri 2009, vzrástlo uprednostňovanie osobného záujmu na úkor verejného v činnosti súdov.
Na otázku: „ V ktorých inštitúciách je najviac rozšírené uprednostňovanie osobných záujmov na úkor verejného záujmu?“ odpovedali občania nasledovne: 30 % v novembri 2009, 22 % v marci 2006 a 30% v januári 2002, že k uprednostňovaniu osobného záujmu na úkor verejného dochádza najviac na súdoch.
Zaujímavá je aj skutočnosť, na ktorú pravidelne upozorňujú predstavitelia policajných zložiek, a to, že neregistrujú žiadne trestné oznámenia podané sudcami. Od príslušníkov Policajného zboru SR a prokurátorov takéto trestné oznámenia dostávajú.
Vládnej koalícii sa tento stav nepodarilo zlepšiť a skôr naopak prispela k vyostreniu vzťahov a namiesto skutočných problémov sa riešia rozbroje medzi údajne dvomi skupinami sudcov. Delenie sudcov na dve skupiny je podľa mňa neprijateľné, diskusia sa musí týkať vždy nastavovania pravidiel a ich konfrontovania s prácou konkrétneho sudcu.
Kroky k tomu ako dosiahnuť viditeľné zlepšenie sú zrejmé a dajú sa identifikovať aj bez zaplatenia ďalšej „drahej“ advokátskej kancelárie niektorým z rezortov. Prvým krokom na tejto ceste by malo byť dodržovanie zákonov a väčšia transparentnosť fungovania justície, a tu je niekoľko príkladov, kde to sudcovia nerobia a kde by mohli urobiť aj viac:
Prijatie Etického kódexu sudcov a jeho dodržovanie – od 16. apríla 2002 sa na Slovensku uplatňuje prechodné riešenie a Súdna rada SR nebola 8 rokov schopná pripraviť a schváliť riadne zásady sudcovskej etiky. Väčšina sudcov súčasne platné nepozná, a tiež sa neuplatňujú v práci disciplinárnych senátov, v ktorých by malo prísť k implementovaniu laického prvku.
Zverejňovanie majetkových priznaní sudcov – z majetkových priznaní zverejnených na stránke Súdnej rady SR sa nedozvieme hodnotu majetku sudcu a jeho prírastok. Ide výslovne o formálnu deklaráciu bez akejkoľvek ambície umožniť verejnú kontrolu. Tiež nie je jasné, prečo sú zverejnené majetkové priznania iba za dva ostatné roky??? Technicky je prístup k týmto priznaniam taktiež skomplikovaný.
Zverejňovanie mien sudcov – právo na súkromie sudcov je rovnako ako u iných verejných činiteľov užšie ako u bežného občana. Aj nedávne rozhodnutie Ústavného súdu SR potvrdilo, že sudca musí zniesť kritiku svojej práce. Ako ho však kritizovať, keď mená sudcov sú na zverejnených rozsudkoch začiernené???
Rovnaké uplatňovanie úkonov voči všetkým sudcom – sudkyňa Gabrielu Buľubášovú odvolala ministerka spravodlivosti Viera Petríková z funkcie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I, pretože sa pokúsila ovplyvniť pri rozhodovaní bratislavskú trestnú sudkyňu Martu Laukovú – tak ako to sudkyňa ohlásila. Odvolaná predsedníčka súdu však ďalej súdi, pričom ministerka v iných prípadoch pohotovo rozhodla o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu (napr. prípad bývalej sudkyne Jany Dubovcovej).
Prehľadná databáza pojednávaní – informácie o tom, kto a kedy pojednáva, majú súdy k dispozícii. Občan by nemal mať problém sa jednoducho dostať k informáciám, koľko pojednáva konkrétny sudca v mesiaci a kedy. V súčasnosti k tomu potrebuje preštudovať viacero materiálov. Pojednávania by sa mali taktiež zaznamenávať prostredníctvom zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu.
Úplné zverejňovanie všetkých rozsudkov v použiteľnej a prehľadnej podobe
Zverejňovanie hodnotení sudcov – sudcu hodnotí predseda súdu, na ktorý bol sudca pridelený alebo preložený, najmä na základe
a) prieskumu rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období,
b) stanoviska odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov,
c) vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu,
d) stanoviska predsedu kolégia a predsedu senátu,
e) zistenia zo správy o výsledku revízie vykonanej na súde, na ktorý bol sudca pridelený alebo preložený.
Zmien, ktoré bude potrebné uskutočniť je viac, vyššie uvedené však nevyžadujú výrazné alebo žiadne zmeny legislatívy a ani veľké finančné nároky.
Pavel Nechala
[1] Zdroj: EUROBAROMETER 71, Verejná mienka v Európskej únii, Jar 2009,
http://ec.europa.eu/slovensko/documents/news/eb71-national_report-slovak_republic-final_draft-validated.pdf