Menu Zavrieť

Skončia nominanti bývalej koalície ako lobisti?

Profesionálny lobing je podľa Ministerstva zahraničných vecí SR etické a legálne ovplyvňovanie procesu tvorby verejnej politiky. Lobisti označujú svoje aktivity pojmami government relations a public affairs. Tieto pojmy označujú podnikateľskú alebo nepodnikateľskú činnosť jednotlivcov, súkromných spoločností a mimovládnych organizácií v oblasti vonkajšieho vplyvu na proces tvorby verejnej politiky. Je preto úplne bežné, že lobisti oficiálne pôsobia pri inštitúciách ako je americký Kongres, či Európsky parlament. Vďaka oficiálnym štatistikám, pravidlám a registrácii vieme, že popri Kongrese oficiálne pôsobí skoro 25 tisíc lobistov. Len v roku 2008 boli minuté skoro 4 miliardy dolárov na lobovanie amerických federálnych politikov. Škoda, že podobné štatistiky nie je možné získať aj u nás. O potrebe regulácie a pravidiel už ani nehovoriac.

Otáčavé dvere

Zaujímavá štúdia o lobingu autorov Vidala, Draca a Fons-Rosena – pôsobiacich na London School of Economics, sa venuje fenoménu tzv. revolving door alebo otáčavých dverí. Ide o situáciu, kedy bývalí parlamentní alebo štátni zamestnanci a úradníci začínajú pracovať ako lobisti a profitujú zo svojich nadobudnutých kontaktov. Metaforicky teda dverami odchádzajú zo svojho pôsobiska, ale zároveň sa vracajú už v úlohe lobistu.  Skúsenosti vo vláde im navyše umožnili vytvoriť si sieť kontaktov, priateľov a kolegov, ktorých môžu neskôr využívať pre potreby ich klientov. Aj preto keď v roku 2007 vyšiel zoznam 50 najlepších lobistov, 13 z nich boli predtým členmi Kongresu, 21 boli bývalí zamestnanci Kongresu alebo štátnych úradov, 3 boli identifikovaní ako rodinní príslušníci niektorých z aktuálnych kongresmanov, a iba posledných 13 bolo bez konkrétneho spojenia s vládou alebo štátnymi orgánmi. Autori štúdie vychádzali z verejne prístupných štatistík, povinne uverejňovaných správ lobistov (na základe zákona o lobingu – Lobbying Disclosure Act) a databáz politických zamestnancov vrátane lobistov.

Dôležitosť takýchto lobistov a zárobok sa zvyšuje v závislosti od pozícií, ktoré ich bývalí nadriadení vykonávajú, prípadne v akých politických kruhoch sa oni sami pohybovali. K ich najvyššiemu zárobku dochádza vtedy, keď ich bývalý zamestnávateľ je ešte stále pri moci, resp. má politický vplyv. V USA je to napríklad množstvo dôležitých senátorov alebo kongresmanov, väčšinou na seniorských pozíciách alebo zastávajúcich významné posty vo výboroch. Výskum potvrdil, že zárobky a dôležitosť lobistov sa významne znižujú potom, ako ich „kontakt“ stráca mandát, moc alebo politický vplyv. Autori štúdie napríklad vypočítali, že zárobok lobistov napojených na amerických senátorov sa zníži v priemere o 21% potom, ako ich bývalý zamestnávateľ opustí Senát. Rozhodujúce pri stanovovaní dopytu po lobistoch a ich službách sú preto viac konexie s dôležitými politikmi ako schopnosť a znalosti jednotlivcov.

Utajené dvere na Slovensku

Na Slovensku aj napriek vážnym pokusom druhej Dzurindovej vlády stále nedošlo k prijatiu zákona alebo pravidiel o lobingu a lobistoch. Kvôli tejto absencii nie je možné kontrolovať styk medzi lobistami a politikmi a navyše, je veľmi ťažké získať čo i len odhady o počte lobistov pôsobiacich u nás. Bolo by však určite zaujímavé zistiť, čím sa v súčasnosti živia bývalí ministri, námestníci, vedúci služobných odborov a jednotlivých odborov ministerstiev, a v neposlednom rade tiež bývalí poslanci a ich asistenti. Webstránka NR SR nemá kompletné zoznamy ani bývalých poslancov ani ich asistentov. Uvádza iba poslancov a ich asistentov za posledné – 4. volebné obdobie (2006-2010). Wikipédia má aspoň zoznamy poslancov za všetky volebné obdobia. Stránky ministerstiev nie sú na tom omnoho lepšie – niekoľko z nich má len informácie o ich bývalých ministroch (napr. MH SR, MDPT SR).

Mimochodom, minulý týždeň denník SME priniesol správu až o 2000 nominantoch Smeru, ktorí by mali opustiť svoje miesta z dôvodu formujúcej sa novej koalície. Kto vie, koľkí z nich skončia na iných pozíciách „poupratovaní“ v rámci verejného sektoru a koľkí ako lobisti. Regulácia lobingu a potrebný zákon by nám v tom mohol pomôcť.

 

Pozri aj:

Americký watchdog, ktorý sa venuje lobingu

Pár príkladov amerických lobistov:

http://www.crowell.com/Professionals/Florence-Prioleau

http://www.fpgdc.com/directors.html#kies

a pár lobistov zo Slovenska pôsobiacich pri orgánoch EÚ:

http://sarm.pluska.sk/sarm/publicistika/zamestnanie-lobistka.html

http://www.strategie.sk/sk/sedy/rozhovor_mesiaca/o-com-je-lobing.html

 

Tomáš Jacko