Vo vnímaní korupcie sme dosiahli historické maximum. Priemer Európskej únie sme ešte nedobehli. Za posunom vpred je uvoľnenie rúk polície a prokuratúry. 30. januára 2024 sa nielen o umiestnení Slovenska v celosvetovom indexe vnímania korupcie (CPI) Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko rozprával v relácii RTVS – K veci s moderátorkou Štefániou Jánošíkovou.
Pekný večer. 47. miesto zo sto osemdesiatich krajín. Od roku 2012 ide o náš najlepší výsledok Globálny rebríček vnímania korupcie zostavuje Transparency International už takmer tridsať rokov. A to na základe trinástich indexov nezávislých inštitúcií za predošlé dva roky. Ide teda o výsledky predchádzajúcich vlád vedených E. Hegerom a čiastočne aj Ľ. Ódorom. Čo hľadať za lepšími výsledkami? O tom sme sa zhovárali s riaditeľom Transparency International Slovensko M. Piškom.
Pokiaľ by sme mali povedať, čo najviac vplývalo na to trojročné zlepšovanie, počas toho uplynulého volebného cyklu, sú to najmä voľné ruky polície a prokuratúry pri vyšetrovaní korupčných káuz. Videli sme totiž – štatisticky – naozaj dochádzalo častejšie k obvineniam a obžalovaniam ľudí zapojených do korupčných káuz vrátane vplyvných ľudí z biznisu, politiky alebo orgánov činných v trestnom konaní, či justície. Vlaňajší rok končilo pred súdmi viacero vplyvných ľudí v súvislosti s korupčnými kauzami, či už išlo o bývalých policajtov alebo dokonca tam bol trestný rozkaz v prípade guvernéra Národnej banky. Došlo k odsúdeniu bývalého šéfa SNS J. Slotu, hoci jeho prípad sa vrátil na prvý stupeň.
Spomeniem ďalšie dva body, ktoré sa na rebríčku CPI alebo vnímania korupcie z nášho pohľadu prejavili: snaha bývalých garnitúr aspoň čiastočne obsadzovať dôležité kľúčové pozície vo verejnej sfére cez transparentné výberové konanie, napriek kritike Transparency niektorých z nich. Proti súčasnému prístupu, keď vláda sa rozhodla opäť vrátiť ku koristníckemu prístupu, kedy obsadí všetko politickými nominantami, prax bola – počas minulého volebného cyklu – lepšia. Boli sme svedkami menej korupčných káuz.
Treba však dodať, že za európskym priemerom naďalej zaostávame o desať bodov. Za nami je napríklad Cyprus, Chorvátsko, Bulharsko či Maďarsko. A zároveň treba povedať, že aj za bývalých vlád vedených predsedami, či už E. Hegerom alebo Ľ. Ódrom, niektoré kauzy teda boli. Napríklad kauza S. Vlčana – čiže rezervy zrejme ešte stále sú.
Keď sa porovnáme s Európskou úniou, samozrejme, stále to nemôže byť ani zďaleka uspokojivý výsledok. Ako ste spomínali, je za nami len sedem krajín v rámci Európskej únie. Je to lepšie ako v minulosti, ale stále sa radíme do poslednej tretiny. Áno, spomínané kauzy boli aj v minulosti. Koniec koncov, dotačná kauza S. Vlčana, ministra pôdohospodárstva, viedla vlastne aj k pádu vlády E. Hegera. Určite sa nedá povedať, že by počas minulých vlád bolo všetko bezproblémové. Nehoviac, že po nich ostalo veľmi rozdelené Slovensko.Viac ako možno kedykoľvek predtým alebo možno ako tie najhoršie obdobia deväťdesiatych rokov. Takisto množstvo sľubov z programového vyhlásenia vlády v protikorupčnej agende taktiež nebolo splnených. Či už išlo o majetkové priznania, vykazovanie majetku politikov alebo sporný paragraf 363 Trestného poriadku, alebo reguláciu lobingu ai. Aj počas minulých vlád sme identifikovali množstvo problémov. Vzhľadom na vývoj pred rokom 2020 sa dá hovoriť, že v posledných troch rokoch v otázke boja proti korupcii Slovensko získavalo na dôveryhodnosti.
Spomeniem aj to, že na čele je teda Dánsko, Fínsko, Nový Zéland. To je tá prvá trojica. A zase na opačnej strane rebríčka, zo spodu je Somálsko, Venezuela, Sýria či Južný Sudán. V čom my stále vnímame to najväčšie korupčné riziko?
Na Slovensku veľmi veľa korupčných káuz súviselo hlavne s verejnými nákupmi, verejným obstarávaním. O to viac nás znepokojuje aj ďalší zámer vlády, ktorý je na rade – úprava zákonu o verejnom obstarávaní. Tá zase má zvyšovať limity časti verejného obstarávania a tým časť zákaziek dostať spod verejnej kontroly. Bez hlbšej diskusie, prípadne dopadovej analýzy. Zo širšieho pohľadu vplýva aj otázka politickej kultúry. Spomínali ste krajiny ako Dánsko, Fínsko a Nový Zéland, ale aj celkovo napríklad škandinávske krajiny. V nich naozaj je veľmi vysoká politická kultúra a politikom či političkám neprechádzajú veci, ktoré u nás prechádzajú úplne bežne. Zo širšieho hľadiska ostáva najväčším problémom, že politická kultúra na Slovensku je pomerne nízka.
Aj v týchto dňoch je situácia v parlamente, či už na výboroch alebo v pléne je napätá. V diskusii je stále novela Trestného zákona, aktuálne pozmeňujúce návrhy, a stále je je reč aj o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Aké riziká čakajú Slovensko?
Je to veľmi znepokojivé. Zámery vlády bez riadnej diskusie expertov a riadneho legislatívneho konania, neprebieha výmena argumentov založená na dátach. Nehovoríme to len my v Transparency, hovorí to množstvo expertov či expertiek. Či už domácich, ale aj zahraničných. Koniec koncov nedávno vznikla rezolúcia Európskeho parlamentu. Centrála hnutia Transparency v Berlíne len nedávno vydala stanovisko, kde varuje, že tieto kroky môžu viesť až k beztrestnosti korupcie na Slovensku. To by bol veľmi negatívny dôsledok, ktorý by pocítili všetci obyvatelia.
V prípade špeciálnej prokuratúry si myslíme, že ide o naozaj veľmi chybné rozhodnutie. Napriek niektorým pochybeniam, ktoré orgány činné v trestnom konaní naozaj pri vyšetrovaniach urobili, ako výsledky prokuratúry tak i Národnej kriminálnej agentúry pri stíhaní korupcie boli v posledných rokoch skutočne veľmi dobré. My sme v Transparency robili aj analýzu korupčných rozsudkov, ktoré sú zverejnené, a dajú sa teda veľmi podrobne zanalyzovať. Až 95 % korupčných káuz, ktoré špeciálna prokuratúra doručila pred Špecializovaný trestný súd, nakoniec skončili odsúdením. A nešlo len o nejaké malé ryby, a o nejaké bonboniéry, ale ako sme už spomínali, išlo aj o exponované politické kauzy.
Za prepis audioverzie relácie vrúcne ďakujeme našej dobrovoľnícke Kláre Kaničárovej.