Súperi Slovana vidia viac červených kariet ako súperi Juventusu či Barcelony
Futbal je popri politike a zdravotníctve vo verejnosti snáď najčastejšie častovaný podozreniami z korupcie. A podobné je to aj s vnímaním beztrestnosti. Každý druhý manažér futbalového klubu má skúsenosti s korupciou, zistil inštitút INEKO v roku 2005 v prieskume medzi takmer 230 slovenskými futbalovými klubmi. Okrem prípadu Wänke polícia väčšie úspechy nemá.[:]
V tejto štúdii sa pokúsime pozrieť na korupčné riziká v našej najvyššej futbalovej lige cez makro dáta – strelené góly, udelené karty či góly po penaltách, ako aj ich načasovanie. Porovnali sme čísla za šesť ostatných sezón za deväť európskych futbalových krajín – Anglicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko, Rusko, Česko a Slovensko (vyberali sme podľa kvality líg, porovnateľnosti so Slovenskom i podľa dostupnosti kvalitných čísel).
Čo nám analýza dát ukázala?
1. V slovenskej futbalovej lige padá veľmi málo gólov – už tretí rok najmenej zo všetkých skúmaných krajín. Priemer len mierne nad dva góly na zápas znamená, že jeden strelený gól v zápase často garantuje bod. Z toho vyplýva aj väčší tlak na rozhodcu – na ovplyvnenie zápasu stačí aj jedna (vedomá či nevedomá) väčšia chyba rozhodcu. Z pohľadu korupčného rizika nekalého ovplyvňovania zápasov to znamená, že u nás je to relatívne ľahšie ako v ligách, kde padá viac gólov.
2. V udeľovaní kariet a penált na zápas sme v miernom podpriemere (vedú Taliani, Španieli a Rusi), ale minulý rok žlté i červené karty vyskočili na naše 6-ročné maximá (viac červených kariet udelili v minulej sezóne len v Španielsku). Pri veľmi nízkom počte strelených gólov tak mali naši rozhodcovia vyšší vplyv na výsledok než inde. Inak povedané, u nás už jedno vážne rozhodcovské rozhodnutie (červená karta, penalta či ne/uznanie gólu) má väčší dopad na výsledok ako v iných futbalových ligách.
3. Vážne verdikty rozhodcov padajú nadpriemerne v prospech domácich. Z deviatich skúmaných líg patrí slovenská spolu s českou a holandskou ligou k tým, kde ide proti hosťom najvyšší podiel červených kariet i penált.
Minulý rok dostali v Corgoň lige hostia 72% zo všetkých udelených kariet, a 70% penált bolo premenených proti nim (k dispozícii v dátach nemáme počet odpískaných, ale len premenených penált) . V ostatných ligách bol priemer pre oba indikátory zhruba 62 až 64%.
Neprekvapí, že slovenská liga produkuje najvyšší pomer gólov v prospech domácich. Kým u nás v zápase 61% gólov strelia domáci, v ostatných skúmaných ligách je to v priemere 58%. Podobne je Slovensko v čele rebríčka poradia líg podľa podielu zápasov, v ktorých domáci zvíťazia či aspoň remizujú (dlhodobo je takých 76% zápasov) .
Navyše, pomer gólov i penált v prospech domácich je výraznejší v posledných minútach zápasu. Tri zo štyroch premenených penált sa po 80.minúte zápase ide so siete hostí (v Čechách je to dokonca 80%), kým v západných ligách je to v priemere len 64%. Slovensko je ligou s najvyšším počtom gólov, ktoré dajú domáci po 80.tej minúte (64% gólov verzus 57% v ostatných ôsmich ligách). V červených kartách proti hosťom v posledných desiatich minútach (plus v predĺžení) zápasu sme dlhodobo druhí najštedrejší po Nemcoch. Za celú minulú sezónu padlo z penált odpískaných od 80. minúty zápasu päť gólov – všetky do siete hostí.
4. Dominantné kluby slovenskej ligy z posledných šiestich sezón – Slovan a Žilina – majú nadpriemerne priaznivé verdikty rozhodcov v porovnaní so šampiónmi iných líg. Ich súperi v zápasoch dostávajú od rozhodcov viac červených kariet než súperi top-favoritov v iných súťažiach. K nadpriemeru patrí Slovan aj v góloch z penált (a celkovo druhý je v tomto indikátore aj bývalý Kmotríkov klub Artmedia, hoci má v lige menej odohratých zápasov). Mohlo by to byť odrazom slabej konkurencie v lige, no taký Real či Barcelona sú vo výsledkoch ešte dominantnejší a pritom nemajú takú prevahu v červených kartách či penaltách.
Za ostatných šesť sezón rozhodcovia ukázali v domácich zápasoch Žiliny 13 červených kariet – všetky proti súperom. Slovan je zase v porovnaní s top európskymi klubmi rekordérom v zápasoch vonku – dve z troch udelených červených kariet v týchto zápasoch dostávajú domáci.
5. Rozdiely medzi rozhodcami sú výrazné, ale vzhľadom na vysokú rôznorodosť zápasov, ktoré rozhodovali, aj ťažko porovnateľné. Napríklad Jozef Pavlík sú s Roman Matúšom rozhodcami, ktorí dali relatívne najmenej červených kariet domácim, takmer trikrát menej než je priemer. Ale z dát nie je možné zistiť, čo je za tým – spôsob hry súperov v nimi rozhodovaných zápasoch, podľahnutie atmosfére zápasu alebo nebodaj niečo nekalé. J.Pavlík napríklad za rovnaké obdobie odpískal dve z troch penált v prospech hostí, čo nepotvrdzuje náklonnosť domácim. Naopak R. Matúš okrem červených kariet pískal proti hosťom nadpriemerne aj penalty – štyri z piatich premenených v zápase patrili domácim. Počet zápasov u rozhodcov je príliš malý na to, aby sa z nich dali robiť vážne závery o kvalite rozhodovania.
Tabuľka. Verdikty slovenských rozhodcov, kumulatívne od sezóny 2006/7
Zdroj: Transparency International Slovensko Poznámka: D – primalá vzorka, menej ako 5 kariet/penált
6. Porovnanie skutočných výsledkov zápasov s predikciami podľa kurzov (použili sme predikcie bet365.com) nenaznačuje rozdiel v prekvapeniach u nás oproti iným európskym ligám. Najvyššie rozdiely oproti kurzom vykazuje nemecká Bundesliga a česká Gambrinus liga, najmenšie holandská Eredivisie. Z tímov majú dlhodobo najväčšie odchýlky od kurzov Senica a Nitra, najmenšie Žilina. Z rozhodcov viedli zápasy v priemere s najprekvapivejšími výsledkami Richard Trutz a Vladimír Hracho, naopak zápasom s najpravdepodobnejšími výsledkami rozhodoval Vladimír Vnuk. Rozdiely medzi tímami či rozhodcami však naozaj nie sú veľké pre jednoznačné závery.
Kamery, kontroly, verejné analýzy
Čo z toho vyplýva? Lige i zníženiu tlaku na rozhodcov by prospelo viac gólov, ale vzhľadom na jednotné pravidlá (napr. počtu hráčov, veľkosti lopty či brán) tu priestor na zmeny nebude. Pomôcť rozhodcom by mohli videokamery. Problémom je ich cena, ale minimálne by sme sa mohli snažiť stať sa čo najskôr pilotnou krajinou na ich skúšanie vo veľkom.
Väčší pozor by si delegáti mali dávať na verdikty rozhodcov smerom k domácim. Podobne viac analyzovať, prípadne angažovať zahraničných arbitrov, na zápasy Slovana a Žiliny. A v neposlednom rade by mohol futbalový zväz pravidelne zbierať a vyhodnocovať údaje o verdiktoch rozhodcov v štýle tohto článku. Keď sme si údaje za šesť rokov slovenskej ligy od zväzu pýtali, odpovedali nám, že ich veru ani nemajú.
Gabriel Šípoš
PS Za veľkú pomoc so štatistickými podkladmi pre článok ďakujem Matejovi Tunegovi. Všetky spomínané dáta si môžete v tabuľkovej forme stiahnuť. Pôvodné dáta sme čerpali zo stránky eurofotbal.cz.
PPS Ak sa Vám článok páčil, prípadne ak chcete od nás vidieť podobnú analýzu aj pre hokejovú ligu, podporte Transparency International aj finančne cez portál ďakujeme.sk. Nezaberie vám to viac ako minútu času.