Menu Zavrieť

Spod verejného obstarávania vypadnú aj zákazky miest za desiatky miliónov

Počas včerajšieho vypätého schvaľovania trestných kódexov v parlamente, predstavil minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši na tlačovke aj ďalšiu dôležitú novelu. Týka sa pravidiel verejného obstarávania a ako všetci jeho predchodcovia aj on sľubuje zásadné zrýchlenie a zjednodušenie verejných nákupov. Verejnosť by však mala byť ostražitá aj tu.

Novela vyníma časť menších zákaziek spod režimu obstarávania, mení systém kontroly, obmedzuje možnosť námietok či znižuje pokuty. V praxi to znamená napríklad to, že kým dnes verejné inštitúcie musia podľa zákona o verejnom obstarávaní nakupovať tovary, služby a práce od 10-tisíc eur, po novom má byť tento limit až 50-tisíc. Priame nákupy od zvolených dodávateľov tak pri týchto zákazkách budú oveľa jednoduchšie, čo má svoje výhody, no aj riziká.

Pri pohľade do Centrálneho registra zmlúv vidíme, že spod režimu verejného obstarávania vypadne napríklad podstatná časť nákupov miest a obcí. Príklad: Krajské mesto Trenčín vlani podľa CRZ uzatvorilo podľa pravidiel zákona o verejnom obstarávaní 143 zmlúv, až 86 z nich (60%) práve v rozpätí od 10- do 50-tisíc eur. Tieto zmluvy, v celkovom objeme cez 2,1 milióna eur, majú po novom spod režimu obstarávania vypadnúť. V prípade Ružomberka by šlo pri zmluvách za rok 2023 dokonca o 70% zmlúv, v Snine je takýchto kontraktov okolo 40%.

Čo konkrétne bude táto zmena znamenať, na úrovni Slovenska zrejme nikto presnejšie netuší. Mestá si totiž zadávanie malých zákaziek regulujú zväčša samy nad rámec pravidiel v zákone a nové pravidlá sa tak na ich praxi môžu prejaviť veľmi rozdielne. Plusom je, že na rozdiel od poslednej zmeny tak budú môcť mestá opäť využívať na nákupy do 50-tisíc eur rôzne platformy a nielen jednu štátnu.

Rizikovým faktorom môžu byť aj nižšie pokuty, namiesto 5% zmluvnej ceny to už má byť iba „od 0,1% do 5% zmluvnej ceny“. Príklad: V roku 2018 uložil Úrad pre verejné obstarávanie podľa aktuálnych pravidiel Pôdohospodárskej platobnej agentúre, pod vedením neskôr pre korupciu obžalovaného Juraja Kožucha, za obchádzanie súťaže a priame uzavretie zmluvy na servisnú podporu pokutu 556-tisíc eur. Výška pokuty predstavovala práve zákonných 5% zmluvnej ceny. Po novom by táto pokuta mohla byť teoreticky iba 11-tisíc eur.

Do úvahy treba vziať aj nadväzujúce právne predpisy, ktoré menia pomery na Úrade pre verejné obstarávanie. Návrh zákona o strategických investíciách plánuje vytvorenie podpredsedu ÚVO pre strategické investície s výraznými kompetenciami. Jeho menovanie má byť plne v kompetencii vlády, na základe návrhu ministra dopravy. Okrem povinnosti bezpečnostnej previerky odpadáva aj akákoľvek ďalšia transparentnosť v procese výberu.

Dobrou správou je, že súťažná legislatíva ide na rozdiel od spomínaných zásadných zmien v trestnej politike cez riadne pripomienkové konanie. Verejnosť tak môže tieto návrhy nielen analyzovať ale aj pripomienkovať. V Transparency máme z minulosti skúsenosti, že vďaka tomuto nástroju sa už podarilo zabrániť viacerým pre verejnú kontrolu vyslovene škodlivým návrhom.

Ilustračné foto – TASR