Odpoveď na otázku „kde som znova nechal kľúče?“, nie je posledným orieškom pre Google. Podobne ako najznámejší vyhľadávač neprivedie ako surferov ku zapotrošeným kľúčom, nenavedie ich k informáciám v takzvanom neviditeľnom alebo hlbokom webe, ktorý obsahuje špecializované stránky vyžadujúce predplatné ako rôzne databázy vedeckých článkov alebo stránky, na ktoré nikto neodkazuje. Fascinujúce na tomto hlbokom webe je jeho rozsah – Googlu nedostupná časť internetu je podľa odhadov päť až šesť tisíckrát objemnejšia ako tá vyhľadávateľná.[:]
V nedostupnom svete žije väčšina slovenských štátnych dát. Aj keď úrady a ministerstvá majú stránky, či Facebook a niektoré ponúkajú možnosť vybaviť si základnú agendu, nájsť alebo získať dáta, s ktorými pracujú a na základe ktorých rozhodujú o svojich opatreniach je takmer nemožné. Keď sme pred rokom v Transparency chystali portál o dotáciách v športe a kultúre, s Ministerstvom kultúry sme o dáta bojovali vyše mesiaca, napriek tomu, že ich export z databázy a zaslanie emailom trvá niekoľko minút. Datacentrum Ministerstva financií za vyše 40 miliónov eur ročne vedie najmenej 16 rozsiahlych databáz nielen o stavebnom sporení a mladomanželských pôžičkách, ale aj o systéme štrukturálnych fondov, či samosprávach a ich rozpočtoch. Napriek tomu, keď INEKO chystalo analýzu finančnej stability obcí, muselo si dáta ako výšku deficitu a zadĺženia obcí komplikovane vyžiadavať.
Veci by sa mohli ale zlepšiť. Návrh pripomienkovateľného Akčného plánu v rámci Iniciatívy pre otvorené vládnutie z dielne Úradu splnomocnenca pre občiansku spoločnosti je krokom k štátnej správe, ktorá okrem iného aj lepšie zdieľa dáta.
Sezam, otvor sa!
Vízie ako by mohla vyzerať štátnej správa zdieľajúca svoje dáta predstavuje zborník editovaný Danielom Lathropom a Laurelom Rumom Otvorená vláda (Open Government) z roku 2010. Autorov, poväčšine amerických geekov so záujmom o vládnutie, nespája jednotná vízia Demokratickej vlády 2.0, len presvedčenie že verejná správa môže byť lepšia, ak bude s občanmi lepšie zdieľať informácie, ktoré má k dispozícií. Pretože tak isto ako informácie o tom, kde najlepšie predať tovar, kde majú najlepšie pivo alebo kedy ide obľúbený seriál, štátom zbierané dáta významne ovplyvňujú náš život. Štátne dáta sú však čímsi zvláštne – napriek tomu, že sme ich už prostredníctvom daní zaplatili, zvyčajne nie sú dostupné.
Zborník 34 esejí sa pohybuje na pomedzí troch tém – verejnej správy, informačných technológií a spolupráce – kde autori diskutujú nielen o tom, ako by technológie mohli zmeniť naše chápanie demokracie, ale aj o praktických problémoch a riešeniach, ako by štát mohol lepšie zdieľať dáta a spolupracovať s verejnosťou. Navrhujú vytvorenie absolventských programov pre informatikov, prístupnejšie pripomienkovanie opatrení ale aj konkrétne aplikácie pre vizualizácie dát. Súčasťou publikácie sú aj prípadové štúdie o tom, ako mestské dáta sprístupňoval Utah alebo ako sa rozhodovala prestížna mimovládne organizácia Center for Responsive Politics zverejniť svoju unikátnu databázu o finančných príspevkoch pre politikov. Nemôže chýbať ani štúdia o Twitteri v Kongrese (facepalm).
Dva dôvody prečo by mal štát ale zdieľať informácie s verejnosťou a podnikateľmi poskytuje vo svojej eseji David Eaves – lebo ho to nestojí skoro nič navyše (najnákladnejšie je vytváranie databáz) a potenciálne výnosy sú veľmi veľké. Ako dôkaz poskytuje prípad projektu DIRECT, ktorý vytvoril alternatívny raketoplán voči plánu NASA. Potreboval na to 69 šikovných členov, zväčša inžinierov NASA, ktorí mali prístup k relevantným informáciám. Štát vytvorenie alternatívnej koncepcie nestálo nič, zanietení inžinieri to spravili zadarmo. Sprístupnenie dát je navyše dobré aj pre ekonomiku – podľa odhadov EÚ by celoeurópske sprístupnenie dát mohlo vygenerovať 40-70 miliárd eur ročne. Pozitívna skúsenosť pritom existuje – sprístupnenie GPS signálu pre civilné účely ovplyvnilo milióny motoristov a stratených a vytvorilo trh, ktorý v USA dosahuje desať miliárd dolárov ročne.
Ako na to?
Pre vytvorenie otvoreného, kolaboratívneho vzťahu medzi občanmi a vládou radí tech-guru Tim O’Reilly v eseji Vláda ako platforma politikom: 1) vytvoriť a udržiavať verejný dátový portál, 2) zaviazať inštitúcie, aby dáta proaktívne zdieľali v otvorených, nepatentovaných formátoch, 3) inšpirovať verejnosť a biznis niekoľkými aplikáciami, 4) nechať veciam voľný priebeh, keďže občania sami najlepšie vedia, aké aplikácie potrebujú.
O’Reillyho postup sa v zahraničí osvedčil – vlády ale aj mestá vytvorili portály, napríklad data.gov alebo data.gov.uk, v ktorých sa zverejňujú databázy o kvalite ovzdušia, kriminalite alebo dopravných štatistikách. Zmysel týchto dát ukázali občanom súťaže aplikácie využívajúcich dáta – vo Washingtonu to bola mobilná aplikácia, ktorá umožňovala získať informácie z magistrátu, ale aj nahlásiť problémy ako rozbité cesty, v San Franciscu vďaka prepojeniu údajov z parkovacích automatov a máp šoférov odnaviguje mobilná aplikácia k voľnému parkovaciemu miestu a v neďalekej Viedni môžu občania zistiť, kam odniesť rôzne typu odpadu.
Diskusné fóra, kde si navzájom radia mamičky, portály porovnávajúce ceny tovarov alebo kvalitu reštaurácií či výskyt bocianov ukazujú, že pasivita ľudí nie je reálnym problémom. To, že sa nemusí jednať iba o mainstreamové produkty generujúce zisk, ukazujú projekty mladých entuziastických programátorov a mimovládnych organizácií. Projekt dotankoch.sk študentov FIIT STU umožňuje vyhľadávať v parlamentných rozpravách, FOAF.sk vizualizuje prepojenie podnikateľov, Odkazprestarostu.sk Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť umožňuje nahlásiť problém v samospráve a sledovať jeho riešenie. Iné projekty mimovládok sa zamerali na vizualizáciu štátneho rozpočtu (Cena štátu, INESS), monitorovanie obstarávania (tender.sme.sk, Transparency Slovensko; znasichdani.sk Aliancia Fair Play) alebo hodnotenie a komentovanie zmlúv na internete (OtvorenéZmluvy.sk, Transparency Slovensko a Aliancia Fair Play).
Pridaná hodnota dát
Automatické zverejňovanie štátnych dát môže priniesť aj ďalšie pozitíva. V eseji Transparentnosť skrz naskrz upozorňuje Tim Koelkeback na význam transparentnosti pri znižovaní komplexnosti v rámci štátnej správy. Ak by boli všetky dáta na webe, neboli by tam len pre občanov, ale aj pre iných úradníkov, ktorí by tak nemuseli čakať na to, kedy sa ich kolegom z iného ministerstva uráči poslať požadované informácie.
Zdieľanie dát vytvára aj priestor na spoluprácu štátnych inštitúcií a občanov – príkladom je projekt peer2patent, kde dobrovoľníci kontrolujú patentové prihlášky. Obdobnú iniciatívu, aj keď oveľa menej štruktúrovanú, o zapojenie verejnosti (crowdsourcing) máme aj na Slovensku v podobe povinne zverejňovaných zmlúv na internete.
V neposlednom rade sprístupňovanie dát vytvára tlak na kvalitu rozhodovania v štátnej sfére. Ak studnica politickej múdrosti, fiktívny zaslúžilý štátny úradník zo seriálu Iste, pán Minister Arnold Robinson tvrdí, že otvorená vláda je protikladné slovné spojenie, pretože je nemožné byť aj otvorený aj vládnuť, trocha preháňa. Pravdou však je, že ak by štátne inštitúcie zverejňovali dáta a postupy, pomocou ktorých dospeli k jednotlivým opatreniam, verejnosť by ich lepšie mohla odkontrolovať.
Úskalia transparentnosti
Autori publikácie sa nevyhýbajú ani úskaliam na ceste k dátovej transparentnosti a rizikám, ktoré z nej môžu plynúť. Upozorňujú, že publikovanie dát musí byť vhodne odkomunikované a úradníci musia byť presvedčení o jej užitočnosti. Keď Bill Schrier píše o „žabách na ceste“, ráta medzi najväčšie prekážky práve snahu úradníkov ochrániť „svoje dáta“.
Bill Allisson v eseji Moje dáta to nevedia varuje, že kvalita verejných dát môže pokrivkávať a bez dôkladnej kontroly ich kvality nemusia byť dobrými podkladmi na rozhodovanie. Aaron Schwartz vo svojom príspevku Kedy je transparentnosť užitočná? naznačuje, že zdieľanie dát nesmie znamenať presúvanie zodpovednosti za správu veci verejných na občanov. Archon Fung a David Weil v kapitole „Otvorená vláda a otvorená spoločnosť“ upozorňujú, že transparentnosť môže priniesť zjednodušujúce, senzácie chtivé politické zistenia a prehĺbiť nedôveru v spoločnosti. Z tohto dôvodu sa apelujú na poctivú interpretáciu v relevantnom kontexte.
Zborník Otvorená vláda neponúka recept na to, ako vytvoriť štátnu správu, kde budú úradníci navzájom spolupracovať a s otvorenou náručou vítať podnety od občanov. Prístupne, aj keď trocha repetitívne odhaľuje možnosti, ktoré zdieľanie štátnych dát ponúka. Pre úradníkov je to nádej, že práca v štátnej službe nemusí byť slovami ďalšieho fiktívneho úradníka, Humpreyho Applebyho o poskytovaní informácií, ktoré nie sú relevantné k témam, na ktorých nezáleží, ľuďom, ktorých to nezaujíma. Pretože ak budú poctivo zverejnené, ktokoľvek si nájde relevantné údaje, k čomu práve potrebuje a spraví si z nich aplikáciu, ktorú práve chce.
Matej Kurian