Možno. Obeťami korupcie sú častejšie určite
„Radšej ženu, pretože ženy sú menej ješitné a menej úplatné ako muži,“ povedala jedna zo slovenských voličiek v nedávnej ankete TV Markíza na otázku, koho by za poslanca volila. Čo hovoria o vyššej odolnosti žien voči korupcii vedecké analýzy a prieskumy?
Niekoľko štúdií tento záver podmienečne potvrdzuje. Analýza Svetovej banky z roku 1999 vychádzala zo skorších vedeckých poznatkov, že ženy viac ako muži berú do úvahy spoločenské dopady v porovnaní s tými individuálnymi. Inými slovami, „ženy s menšou pravdepodobnosťou obetujú spoločné dobro pre osobnú výhodu.“ Ženy mávajú bežne vyššie skóre v testoch etického správania. Vo veľkých celosvetových prieskumoch hodnôt World Values Survey viac žien ako mužov odpovedá, že branie úplatkov, podvádzanie na daniach či jazda vo verejnej doprave na čierno nie sú nikdy ospravedlniteľné. Rozdiely sú mierne, ale konzistentné v prospech žien.
Platí to aj pre Slovensko. 50% žien, ale len 44% mužov u nás vníma branie úplatkov ako neetické, podobne podvádzanie na daniach (54% vs 49%) a jazdu na čierno (41% vs 35%). Kým 42% žien tvrdí, že by si určite nenechali náhodou nájdené peniaze, to isté si myslí len 36% mužov. Niektoré štúdie naznačujú, že ženy sú čestnejšie z dôvodu vyššej averzie k riziku, že budú po prijatí nelegálnej platby či daru odhalené. Má to súvisieť s ich užším vzťahom k rodine a zodpovednosti za ňu. Muži viac riskujú, a teda sú vraj aj ochotnejší púšťať sa do nelegálnych aktivít.
Ekonómovia zo Svetovej banky na vzorke viac ako 100 krajín následne našli negatívnu súvislosť medzi počtom žien v parlamente, a výškou korupcie. Čím vyššie zastúpenie žien v politike, tým menej nekalých praktík. Podobný vzťah potvrdila na krajinách východnej Európy vrátane Slovenska aj minuloročná štúdia dvoch výskumníčok z nemeckého Kielu.
Samozrejme, vzťah medzi dvoma javmi neznamená, že ide o príčinu a následok. Oponenti tvrdia, že menšia korupcia nesúvisí s vyššou početnosťou žien v politike, ale že za oboma javmi je niečo všeobecnejšie ako liberálne tradície a kultúrna vyspelosť populácie, typické napr. pre škandinávske krajiny. Navyše, podľa kritikov je pravdepodobné, že vo vysokej politike či biznise sa presadia hlavne ženy s „mužskými“ vlastnosťami, a teda pozerať sa na zastúpenie žien ako protikorupčný faktor nemá veľký význam.
Čo je z výskumných zistení jasnejšie je poznatok, že ženy sú častejšími obeťami korupcie ako muži (nie všetci platcovia úplatkov sú samozrejme obete, niektorí to robia iniciatívne). Súvisí to s tým, že ženy sú chudobnejšie a aj s ich rolou matiek. Častejšie využívajú verejné služby ako zdravotníctvo a sociálny sektor, a práve tieto oblastí sú všade na svete viac náchylné na výskyt úplatkárstva. Ďalším faktorom v neprospech žien je často používané vynucovanie si úplatku vo forme sexuálneho násilia.
Boj proti korupcii z pohľadu pohlaví nie je samozrejme hlavným problémom sveta, a ani Slovenska. Ale aj na tento rozmer je dobré myslieť pri plánovaní protikorupčných stratégií. Podľa nášho reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky z minulého roka sú ženy ochotné určite nahlásiť na polícii vymáhanie úplatku 1,5 krát menej často ako muži. Je za tým dominancia mužov v polícii, spomínaná vyššia averzia k riziku problémov, alebo niečo iné? V rovnakom prieskume pritom každá tretia žena priznala, že dala v rokoch 2007-9 vo verejných službách vrátane zdravotníctva a školstva aspoň raz istou formou úplatok. Podobné správanie potvrdil len každý piaty muž.
Hlavný zdroj: Farsana Nawaz,, Gender and Corruption, Transparency International, Anticorruption Research News, február 2010
Gabriel Šípoš