Menu Zavrieť

Systém premlčacích lehôt bráni stíhaniu politikov pri moci

Politici sú u nás počas výkonu funkcie vyšetrovaním možnej korupcie v praxi v zásade nepostihnuteľní a navyše im súčasne aj plynie premlčacia doba, vrátane korupčných trestných činov. Pravdepodobnosť, že prípadná korupcia politikov aj pri dokázaní jasnej viny skončí rozsudkom a trestom, je tak nízka. Podľa Transparency International Slovensko (TIS) by počas výkonu funkcie mali mať vysokopostavení funkcionári plynutie premlčacej doby pozastavené (tzv. spočívanie). Po skončení výkonu funkcií by tak vyšetrovateľom ostával dostatok času na dokazovanie prípadnej korupcie politikom.

Dĺžka premlčacej doby v Slovenskej republike  je definovaná v závislosti od závažnosti spáchaného trestného činu. Pri trestných činoch súvisiacich s korupciou sa pohybuje jej dĺžka od piatich do dvadsiatich rokov. Pri jednom volebnom období v trvaní štyroch rokov sú teda politici pri menej závažných korupčných trestných činoch v praxi netrestateľní. V rokoch 2006-9 bolo v predsúdnom konaní pozastavených kvôli uplynutiu doby premlčateľnosti celkovo 83 konaní súvisiacich s korupciou.

TIS navrhuje zmenu trestného zákona, ktorý v súčasnosti kvalifikuje ako dôvod pre spočívanie len imunitu poslancov, no nie výkon funkcie člena vlády či iného vysokopostaveného verejného funkcionára. Je to jedno z hlavných odporúčaní komparatívnej analýzy legislatívy ohľadom premlčacích lehôt, ktoré Transparency International tento rok uskutočnila vo všetkých krajinách EÚ.

Ďalším problémom slovenskej legislatívy je neprepojenie premlčacej doby na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka s ukončením trestného konania. Právna úprava totiž dovoľuje premlčanie náhrady škody skôr, ako sa právoplatne skončí trestné stíhane a páchateľ sa uzná vinným. Problematickým sa javí aj namáhavé dokazovanie úmyslu vyhnúť sa trestnému stíhaniu pobytom v zahraničí, keďže ten nie je dôvodom pre spočívanie premlčacej doby.

Premlčanie trestného stíhania trestných činov korupcie sa však z pohľadu právnej úpravy v  kontexte legislatívy a skúseností orgánov aplikujúcich právo v rámci Európskej únie nejaví ako kľúčový problém slabého postihovania páchateľov. Je ním skôr nedostatočné výkonné a funkčné orgány činné v trestnom konaní a následná nízka dôvera občanov vôbec oznamovať trestné činy. Politicky citlivé kauzy často končia oslobodzujúcimi rozsudkami pre hlavných podozrivých, pričom odôvodnenie týchto rozhodnutí nie je pre verejnosť dostatočne presvedčivé.

 

Prehľad zastavených trestných činov v predsúdnom konaní 2006 – 2009

Trestný čin/rok

2006

2007

2008

2009

trestný čin prijímania úplatku

1

1

0

0

trestný čin podplácania

1

0

0

0

trestný čin nepriamej korupcie

0

0

0

0

trestný čin sprenevery

39

12

14

11

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa

1

1

0

0

trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu

0

0

0

0

trestný čin marenia spravodlivosti

0

1

0

0

trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti

1

0

0

0

Celkovo

43

15

14

11

Zdroj: Štatistické ročenky Generálnej prokuratúry 2006 – 2009


Bližšie informácie:

Text tlačovej správy (PDF)

Správa TIS: Premlčacie lehoty: bariéry pre úspešné stíhanie korupcie?

Správa TI: Stav premlčania trestných stíhaní trestných činov korupcie v členských krajinách Európskej únie


Pavel Nechala, Gabriel Šípoš, Miroslava Pagáčová

Transparency International Slovensko