Koaličná väčšina tento týždeň tesnou väčšinou 76 hlasov po roku kotrmelcov napokon odhlasovala tretiu verziu svojho legislatívneho ťaženia proti občianskej spoločnosti. Voči za pochodu prepisovanému obsahu, nepredvídateľnosti, aj obchádzaniu verejnej diskusie protestoval praktický celý tretí sektor. Znepokojené hlasy zaznievali aj z domácich a medzinárodných inštitúcií, od ombudsmana cez Slovenské národné stredisko pre ľudské práva až po Európsku komisiu a Radu Európy.
Bič na mimovládky napokon prešiel v podobe, ktorá ich stále zaťaží zbytočnou byrokraciou a vystaví rizikám šikany a pokút. Najtoxickejšie nápady ako ich nálepkovanie pre medzinárodné granty, diskriminačné regulovanie ako lobistov či rušenie mimovládok úradníkmi, koalícia postupne v novele prepisovala a vyraďovala. Posledná úprava od poslancov Hlasu pribudla len včera, tesne pred začiatkom koalíciou skrátenej rozpravy.
Schválená podoba novely bude mať na tretí sektor negatívne dopady, a to pod rúškom falošného zaklínania sa transparentnosťou. Väčšina z požadovaných informácií je verejne dostupná už dnes (vrátane verejných registrov), združenia ako Transparency navyše dobrovoľne zverejňujú množstvo dát aj nad rámec zákona. Či už ide o výročné správy, auditované účtovné závierky, darcov, členov či podrobnosti o projektoch.
Nové byrokratické povinnosti tak zasiahnu tisíce mimovládok a zďaleka nie len tie, ktorých kritika časti politikov prekáža.
Novela zavádza aj diskriminačné zaradenie občianskych združení pod režim Infozákona, čo pri politických stranách či firmách čerpajúcich verejné zdroje neplatí. Povinnosť bude iba pre mimovládne organizácie, ak v roku získajú z verených zdrojov jednorazovo aspoň 3 300 eur alebo 10-tisíc dovedna.
Mnohé takéto združenia majú pritom len minimum alebo žiadnych zamestnancov, infožiadosti však budú musieť kvalifikovane spracovávať bez ohľadu na ich počet. Ide o absolútne nedomyslený návrh, keďže mimovládky nebudú môcť v prípade nerelevantných žiadosti vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Zaoberať sa nimi budú musieť štátne orgány a samosprávy. V mnohých prípadoch pritom nemusí byť jasné, ktorý orgán má rozhodnutie vlastne vydať.
Schválila teda koalícia „ruský zákon“, ako ho časť občianskej spoločnosti nazýva?
Áno, mohlo to byť aj horšie, schválené znenie je však stále diskriminačné a narúša ústavné práva občanov. Ak ho prezident Peter Pellegrini v tejto podobe schváli, takmer určite skončí na Ústavnom súde. Argumentovanie transparentnosťou bolo zjavne falošné a spolu s neustálymi slovnými útokmi na tretí sektor ide najmä o vybavovanie si účtov s kritickými združeniami. Touto motiváciou ide naozaj o „ruský zákon“.
