V Transparency sme uskutočnili výskum mapujúci sto najväčších samospráv na Slovensku zameraný na kvalitu redakčného procesu radničných novín. Len sedem redakcií je v situácii, ktorú možno označiť za vyhovujúcu. Zvyšok sa môže stretávať s menšími či väčšími problémami, päť redakcií dokonca pôsobí vo vyslovene nepriaznivých podmienkach.
Radničné noviny sú dnes pritom najvplyvnejšími lokálnymi médiami informujúcimi o činnosti samospráv. Z celkovo 545 titulov krajskej a regionálnej tlače zapísaných aktuálne v registri ministerstva kultúry tvoria radničné noviny drvivú väčšinu (88 %, 477 titulov).
Majú pritom veľký zásah, ktorý dnes prevyšuje tradičné nezávislé lokálne médiá. Kým pred voľbami 2022 vydávala stovka najväčších samospráv 84 novín, dnes je ich už 89. Z nich 70 sú schránkové noviny, ktoré dostávajú domácnosti zadarmo do poštových schránok, najčastejšie v mesačnej periodicite.
Dobrý vzor
Jedny z najlepších podmienok majú podľa našich zistení tvorcovia Martinských novín. Samospráva ich nevydáva priamo, ale prostredníctvom mediálnej spoločnosti v mesačnom náklade 23-tisíc kusov. Redakcia je štvorčlenná, pričom obsah novín tvorí aj skúsená novinárka s mnohoročnou praxou v nezávislých regionálnych novinách a doktorátom zo žurnalistiky.
Redakcia oficiálneho spravodajcu mesta je nielen oddelená od radnice a jej vedenia, ale šéfredaktor má tiež kompetenciu rozhodovať o obsahu novín. Kvalitu redakčného procesu stráži v prípade novín redakčná rada. Redakcia sa pri svojej práci môže oprieť o redakčný štatút.
Situácia však nie je ideálna ani tu. Redakčná rada je iba dvojčlenná, okrem šéfredaktora ju tvorí už len poslanec zastupiteľstva. Je teda otázne, či dokáže poskytnúť potrebný odborný background.
Redakčný štatút síce zaručuje, že sa do redakčnej rady nemôže dostať primátor alebo niekto ďalší z vedenia mesta, chýbajú však garancie oddelenia redakčnej činnosti od pôsobenia redakčnej rady alebo zakotvenie práva redakcie na konečné rozhodnutie o obsahu novín.
Ani takéto dobré nastavenie nemusí byť zárukou kvalitných novín. V Martine však prináša výsledky, o čom svedčí, že v našom ostatnom hodnotení kvality obsahu radničných novín pred voľbami 2022 Martinské noviny skončili v prvej desiatke. V Transparency pripravujeme nové hodnotenie, ktorého výsledky zverejníme na začiatku budúceho roka.
Príkladom toho, že ani slušne nastavené pravidlá vôbec nemusia byť zárukou dobrého obsahu je Mesto Krompachy, na ktoré nás upozornil náš čitateľ. V najnovšom vydaní Krompašského spravodajca primátor nielen pozýva na titulke obyvateľov mesta zaplávať si v zrekonštruovanej plavárni, ale fotka s ním sa v tomto 12 stranovom vydaní ďalej zjavuje až osemkrát.
Vplyv primátorov
Podľa našich najnovších zistení dnes iba pätina najväčších radničných novín vychádza bez vplyvu vedenia radníc. V pätine titulov (21%) majú primátori priamy vplyv, v ďalšej väčšej polovici novín (55%) vplyv nepriamy. Situácia sa dokonca ešte o niečo zhoršila oproti roku 2021, keď bol priamy vplyv primátorov v 19-percentách titulov a nepriamy v 45-percentách.
Až v polovici veľkých radničných novín (47%) majú pritom dnes šéfovia radníc garantovaný pravidelný priestor. Najčastejšie ide o stále rubriky na druhej strane. Päť primátorov má zaručený stály prístup na titulnú stranu. Redakčnému procesu (editácii) pritom podlieha iba polovica (54%) z týchto textov.
Nadmerný vplyv vedenia radníc sa priamo podpisuje pod úrovňou radničných novín, ktorá dnes nie je dobrá. Väčšinovo sú najmä hlásnymi trúbami primátorov a starostov, ktoré sa zameriavajú najmä na propagovanie ich úspechov, čo ukázali naše tri predošlé hodnotenia ich úrovne (2016, 2018 a 2021).
Okrem toho je problémom to, že noviny dnes z veľkej časti nemajú zavedené štandardy, ktoré sú bežné pre novinársku prácu.
Redakčnú radu, ktorá by strážila kvalitu novín, majú dnes iba necelé dve tretiny (63 %) najväčších samospráv. Situácia sa navyše za posledné štyri roky zhoršila, pri našom zisťovaní v roku 2021 mali redakčnú radu takmer tri štvrtiny (71 percent) periodík.
Najväčšia slovenská samospráva – bratislavská mestská časť Petržalka, napríklad, redakčnú radu vyskladanú z renomovaných odborníkov na žurnalistiku vlani zrušila, a to pre nečinnosť. Odvtedy je stále „v procese prípravy novej redakčnej rady“, ako sme sa dozvedeli z odpovede na našu infožiadosť.
Až v polovici redakčných rád (28) sedí zástupca vedenia mesta – v 15-tich priamo primátor (starosta) alebo jeho zástupca a v ďalších 13 prednosta. Šéfovia radníc môžu vďaka tomu často priamo ovplyvňovať obsah novín, v ktorých sa sami prezentujú, čo je obzvlášť pred voľbami nebezpečná kombinácia.
Naproti tomu, iba v polovici redakčných rád veľkých radničných novín je aspoň jeden nezávislý odborník. V tretine redakčných rád potom nemajú zastupiteľstvá žiadnych zástupcov, tieto sú často iba pod vplyvom radníc.
Viceprimátor redaktorom
Niekde je situácia ešte horšia. Sedem titulov dokonca ani nemá redakciu. V ďalších piatich je zhodná s redakčnou radou, čo vylučuje potrebnú deľbu rolí. Takmer dve tretiny veľkých radničných novín dnes píšu priamo hovorcovia miest alebo pracovníci referátov komunikácie, čo stavia tvorcov do permanentného konfliktu záujmov, keď na jednej strane musia obhajovať kroky radníc a na strane druhej majú o nich nestranne informovať.
Hovorcovia navyše často podliehajú priamo vedeniu mesta, vďaka čomu majú politici pod palcom obsah novín.
V Novej Dubnici je vedúcim redakcie priamo viceprimátor Pavol Pažítka. Radnica priznala, že obsah novín vzniká v spolupráci s vedením mesta. Podobne, v Levoči je viceprimátor Pavol Papcun šéfredaktorom, kľúčové články píše hovorkyňa mesta Vladimíra Novotná Čajová. Konečné rozhodnutie o podobe novín vydáva redakčná rada na čele s viceprimátorom. Primátor sa v novinách objavuje, poslanci nedostávajú priestor.
Na čele redakčnej rady v Hlohovci primátor Ivan Baranovič. Hotové vydanie novín prechádza poslednou kontrolou vedenia mesta. Primátor má stály úvodník na titulnej strane. V septembrovom vydaní novín je primátor okrem jeho úvodníka spomenutý na titulnej strane v ďalších troch článkoch.
Šéfredaktorkou novín v Sečovciach je vedúca tamojšieho kultúrneho strediska, ktorá je podľa našej informácie švagrinou primátora. V zmysle štatútu svojho švagra – primátora informuje o konečnej podobe novín, primátor ju schvaľuje.
Predsedníčkou redakčnej rady Čadčana je zase zástupkyňa primátora Anna Belousovová, rada pod jej vedením vydáva konečné rozhodnutie o podobe novín. V dvoch posledných číslach periodika, ktoré je inzertnou prílohou týždenníka MY, mesto zopakovalo fotky s primátorom Matejom Šimáškom a viceprimátorkou Belousovou.
Málo odborníkov
Iba osem veľkých radničných novín tvoria výlučne najatí externí odborníci. Necelá pätina (18%) má zmiešanú redakciu. Redakcie sa pritom pri svojej práci, ktorá by mala byť nezávislá, často nemôžu oprieť o kvalitné redakčné štatúty.
Kým v minulosti sme mohli konštatovať významný nárast redakcií s redakčným štatútom (vzrast z 34% v roku 2018 na 49% v roku 2021), v poslednom období sme zaznamenali stagnáciu. Naša analýza štatútov pritom ukazuje, že väčšina z nich nie je nastavená kvalitne a neposkytuje dostatočné záruky pre nezávislosť tvorby novín.
Iba tretina štatútov garantuje, že sa členom redakčnej rady nemôže stať predstaviteľ vedenia mesta. Iba v štvrtine štatútov má potom redakcia a jej vedenie zakotvené právo na konečné rozhodnutie o obsahu novín a len necelá polovica štatútov zabezpečuje oddelenie tvorby obsahu novín od činnosti redakčnej rady.
Stovka najväčších samospráv v našom prieskume priznala, že vlani (2024) na vydávanie radničných novín vynaložili dokopy 3,7 milióna eur, čo je o dve tretiny viac ako v roku 2020 (2,3 mil. eur). V skutočnosti ide na takúto prezentáciu radníc ešte viac zdrojov, mnohé totiž do zverejnených súm nezarátali personálne náklady.
V tomto roku sa samosprávy prezentujú cez radničné noviny ešte výraznejšie. Tretina totiž rozpočty navyšovala, väčšina pritom o viac ako 10 percent. Štvrtina predpokladá, že rozpočet porastie aj vo volebnom roku 2026.
Najdrahšie Košice?
Napríklad, primátor Košíc, Jaroslav Polaček s blížiacimi sa voľbami urobil tento rok z mestských novín opäť mesačník (navýšil počet vydaní z 5 na 11). V rozpočte majú Košice na tento účel vyčlenených 280-tisíc eur, čo je štvornásobok oproti rozpočtu, s ktorým noviny štartovali pred štyrmi rokmi (70-tisíc eur).
Takýto balík sa stretol s nesúhlasom v košickom zastupiteľstve. Z novín Košice v skratke robí potencionálne najdrahšie mestské periodikum na Slovensku, ešte nákladnejšie ako noviny hlavného mesta, ktorých vydávanie by podľa odhadu magistrátu malo v tomto roku vyjsť na štvrť milióna eur (bez personálnych nákladov).
Košická radnica v odpovedi na naše otázky tvrdí, že rozpočet nevyčerpá a noviny by mali stáť 147-tisíc eur bez personálnych nákladov (60-percentný nárast oproti vlaňajšku). V septembrovom vydaní, ktoré sa v stotisícovom náklade dostalo do schránok Košičanov, má primátor až osem fotiek a chváli sa otvorením „široko-ďaleko najkvalitnejšieho a najmodernejšieho plaveckého centra“.
„Takto si predstavujem zmysluplnú zmenu – mať plán ale aj odvahu na jeho presadzovanie,“ konštatuje Polaček na svoj účet v úvodníku a rok pred voľbami v novinách oznamuje, že štartuje diskusie s Košičanmi v jednotlivých mestských častiach.
Pred voľbami
V Banskej Bystrici vedenej primátorom Jánom Noskom v tomto roku výdavky na radničné noviny vzrástli dokonca o 168 % (z 30-tisíc v roku 2024 na tohtoročných 81-tisíc). Aj tu je dôvodom navýšenie počtu čísel, keď sa zo štvrťročníka stal opäť mesačník.
V Prešove zase primátor František Oľha v tomto roku navýšil počet strán z 20 na 28, čo prispelo k nárastu výdavkov na 140-tisíc (74-percentný nárast oproti roku 2024).
Bratislava navýšila v tomto roku rozpočet na vydávanie magazínu in.ba o desať percent na štvrť milióna eur. Ďalší mierny nárast plánuje aj vo volebnom roku.
Primátor Matúš Vallo ešte pred minulými voľbami znásobil v roku 2022 náklad a dovtedy kultúrno-spoločenský mesačník premenil na schránkové noviny s väčšinovo komunálnym obsahom. Dnes vychádzajú v počte 180-tisíc kusov, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s Košicami. Kým v minulom volebnom období sa Vallo v mestských novinách neprezentoval, dnes v nich má pravidelný úvodník.
V Dolnom Kubíne, naopak, vydávanie novín tento rok stopli, a to z dôvodu finančnej konsolidácie.
Spory o noviny
Vydávanie radničných novín stopli aj ďalšie mestá – Humenné, Rožňava a tiež košické Staré Mesto. Poslanci mestskej časti neschválili rozpočet novín na tento rok potom, ako mal starosta mestskej časti bez súhlasu väčšiny v redakčnej rade rozhodnúť o vydaní občasníka Staromestské listy, v ktorom kritizoval zastupiteľov.
Jediné krajské mesto bez mestských novín je dnes Nitra. Tamojšia radnica najprv v roku 2023 obmedzila náklad Radničných novín a od januára 2024 úplne prerušila ich vydávanie potom, ako poslanci opakovane zastavili financovanie periodika.
Primátor Marek Hattas začal v reakcii na to vydávať vlastné Primátorské listy cez OZ Tím Hattas v náklade 30-tisíc výtlačkov, na vydávanie ktorých spustil verejnú zbierku. Viacerí poslanci toto periodikum kritizovali pre jeho nevyváženosť.
Mestské noviny, naopak, medzičasom začali vychádzať v Bytči, Kolárove, Galante, Myjave, Stropkove, Svidníku, Šuranoch, vo Veľkom Mederi alebo v košickej mestskej časti Sever.
Ako ďalej
Mestské noviny nie sú našťastie pre všetky radnice len príležitosť spropagovať sa za peniaze daňových poplatníkov.
„Vydávanie novín za verejné prostriedky a s verejnou autoritou sa nemôže vnímať len ako jednostranný vzťah predávania lichotivých či nepolemických informácií od predstaviteľov úradu samosprávy k občanom, “ uvádza sa napríklad v kódexe novín, ktoré vydáva košická mestská časť Sídlisko KVP.
V tejto mestskej časti predpokladajú, že mestské noviny by mali ponúkať „odpovede na otázky, ktoré by si sami predstavitelia samosprávy nepoložili, primeranú možnosť im tieto otázky aktívne klásť a taktiež primeranú možnosť predkladať ostatným občanom alternatívne správy, názory a komentáre“.
Z našich doterajších skúseností ide skôr o ojedinelé myslenie. Pred radničnými novinami a ich tvorcami je náročné predvolebné obdobie, kedy je ich práca pod najväčším tlakom. Zastupiteľstvá a šéfovia radníc však majú i teraz možnosť ukázať svoju vyspelosť a ešte pred štartom volebnej kampane zaviesť aspoň niektoré dobré opatrenia.
Minimálne môžu zadefinovať, ako sa ich noviny majú správať v tomto citlivom období. Napríklad, stanoviť pravidlá zverejňovania politickej inzercie.
Podľa nášho prieskumu je len tretina samospráv (36%) rozhodnutých, že poskytne v čase kampane v svojich radničných novinách priestor pre platenú politickú inzerciu, alebo pre bezplatnú prezentáciu všetkých kandidátov na primátora alebo aj na poslancov zastupiteľstiev. Niektoré ďalšie radnice to zvažujú.
Všade inde môžu mať mestské noviny so značným vplyvom k dispozícii iba kandidujúci šéfovia radníc. To by sme ako obyvatelia samospráv, v ktorých záujme sú férové voľby, nemali dopustiť.
Ľuboš Kostelanský, Kristína Márová
Analýza bola podporená Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva.
Tento blog mohol vzniknúť aj vďaka podporovateľom Transparency. Pridať sa k nim môžete aj Vy a našu snahu o lepšiu lokálnu žurnalistiku podporiť darom. Ďakujeme!