Etika a právo v biznise – pokračovanie diskusie
Týždenník Trend v rámci každoročne organizovanej konferencie TOP Management 2012 (6. november 2012) zaradil aj blok nazvaný „Etika a právo v biznise“. Predovšetkým je potrebné oceniť snahu vydavateľa o otváranie témy, ktorá sa tak často v podnikateľských kruhoch nediskutuje. Na druhej strane prezentované názory niektorých rečníkov a diskutujúcich potvrdili záver, že súkromný sektor túto problematiku zatiaľ nepozná a preto ani nevie navrhovať racionálne riešenia. Nepochybne ani odsekávanie rúk, ani detektory lži a myslím, že ani zmena volebného systému nie sú tým riešením, ktoré prispejú k stabilnému a udržateľnému hospodárskemu rastu podnikateľských subjektov a aj celej spoločnosti.
Podnikatelia často oprávnene kritizujú verejný sektor za nekvalitné služby, nezmyselnú byrokraciu a nepredvídateľné rozhodnutia. Ale aj súkromný sektor významne vplýva na rozvoj spoločnosti, a to pozitívne v podobe odstraňovania chudoby, zabezpečovania širšieho prístupu k vzdelaniu, podpory znevýhodnených skupín, tvorby nových myšlienok a inovácii alebo ochrany životného prostredia. Prínos však môže byť aj negatívny a zabezpečovať obohacovanie jednotlivcov, nadmerne využívanie životného prostredia, brzdenie inovácií, destabilizovanie spoločnosti a podpora korupcie a v konečnom dôsledku podkopávanie vlastnej existencie.
Ako sú na tom preto slovenskí podnikatelia a aké prístupy volia pri riešení podvodov, ktoré sa dotýkajú ich činnosti?
Podľa prieskumu PWC: Global Economic Crime Survey 2011 (3,877 respondentov zo 78 krajín) indikovalo na Slovensku v ostatných 12 mesiacoch podvody v súkromných spoločnostiach 21% respondentov, pričom išlo o pokles o 8% od roku 2009. Celosvetový priemer pritom vychádza 34 % respondentov a nárast o 13% od roku 2009. Možné vysvetlenie tohto zdanlivo pozitívneho výsledku je v nízkej miere odhaľovania podvodov na Slovensku. Až 49 % respondenotov zo Slovenska neuskutočňuje hodnotenie rizika podvodov (fraud risk assesment) a z nich 70 % nevie , čo daná oblasť zahŕňa a prečo ju nevykonávajú.
Iná spoločnosť vo svojom výskume Surveilligence: Prieskum o výskyte podvodov v Českej republike a na Slovensku 2011 (125 organizácií, z toho 81 so sídlom na území Českej republiky a 44 na Slovensku) uvádza, že až polovica respondentov v Českej republike a dve pätiny v Slovenskej republike sa v ostatných dvoch rokoch stretli s podvodmi vo svojej firme. Dve tretiny respondentov v Českej republike a Slovenskej republike uviedli finančné straty ako najčastejší dôsledok podvodov. Ich výška sa pohybovala v od 10 tisíc euro do 50 tisíc euro. Najčastejším páchateľom podvodov bol radový zamestnanec.
Pohľad verejnosti na súkromný sektor tiež nie je povzbudivý, viac ako polovica respondentov vníma súkromné firmy ako skorumpované.
Ako na túto nelichotivú situáciu, ktorá prináša finančné straty v podnikaní a zlé vnímanie u zvyšku spoločnosti reaguje súkromný sektor? Na tomto mieste nebudeme riešiť zapájanie sa alebo nezapájanie podnikateľov do tvorby legislatívy a rozhodnutí verejnej moci a ani aktivity, kde marketingový účel zohráva prevažujúcu rolu. Zúžime si pohľad iba na tú časť, kde môžu podnikatelia spraviť niečo pre seba.
Podľa Surveilligence 2011 v Česku i na Slovensku sa využívajú k prevencii podvodov najmä nástroje na pasívne zamedzovanie podvodom (smernice a postupy, interné kontroly proti podvodom, monitorovanie zamestnancov a opatrenia v oblasti IT). Vzdelávanie manažmentu a zamestnancov v oblasti podvodov, ktoré je jedným z najdôležitejších prvkov programu prevencie a ktoré umožní v budúcnosti organizáciám odhaľovať a zamedzovať podvodom, sa využíva minimálne.
Ako sa najčastejšie odhaľujú podvody? Predovšetkým za pomoci systém chráneného oznamovania – whistleblowingu.
Zdroj: Surveilligence 2011
Pokiaľ ide o využívanie najúčinnejšieho nástroja na odhaľovanie podvodov – chráneného oznamovania – whistleblowingu údaje Transparency International: Putting Corruption Out of Busines 2012 (30 000 respondentov z 30 krajín) hovoria, že iba 10 % respondentov v Českej republike a 11% v Maďarsku má takýto systém vybudovaný. Slovensko bude na tom podobne a teda najúčinnejší nástroj na odhaľovanie podvodov podnikatelia nevyužívajú. Tieto výsledky nie sú v rozpore s vyššie uvedeným prieskumom Surveilligence 2011, nakoľko ten zahŕňa menšiu vzorku, zohľadňuje odhalené podvody a pravdepodobne sa ho zúčastnili podnikatelia, ktorí problematiku odhaľovania podvodov reflektujú.
Možno preto konštatovať, že podnikatelia nedostatočne využívajú nástroje proti podvodom, ktoré im spôsobujú finančné straty. Existuje preto veľký priestor pre zlepšenia a inovácie práve v tejto oblasti. Korupcia vo verejnom sektore je ovplyvnená aj dopytom zo strany súkromného sektora. Preto by mali podnikatelia zotrvať na kritike a výzvach na zlepšenie verejného sektora a pridať k nim aj konkrétne opatrenia proti podvodom pri svojej podnikateľskej činnosti. Tým, že pomôžu podnikatelia sebe, prispejú aj k celkovému zlepšeniu stavu spoločnosti.
Pavel Nechala