Praktické informácie pre pacientov - Transparency International Slovensko

K lekárovi by sme mali v prvom rade prichádzať s dôverou v jeho medicínsku odbornosť, ktorú získal niekoľkoročným štúdiom medicíny a naďalej sa celoživotne vzdeláva. Ak pacient lekárovi neverí a uprednostní nepodložené rady na internete pred medicínskymi radami lekára, môže tým ohroziť svoje zdravie, v najhoršom prípade i celú populáciu (príkladom je odmietanie očkovania). Na druhej strane z dôvodu konfliktov záujmov prítomných pri lekárskej profesii sú oprávnené obavy pacienta, že lekár môže zlyhať, uprednostniť osobné záujmy, ktoré môžu viesť aj ku korupčnému správaniu. V nadväznosti na témy vznesené v kvíze, prinášame odpovede, ako môže pacient postupovať v opísaných situáciách, kde získavať informácie, na čo má nárok.

Pred návštevou lekára

Informácie z internetu, resp. osobné skúsenosti cudzích ľudí neberiem ako „svätú pravdu“. Mám na zreteli, že lekár študoval medicínu minimálne 6 rokov a za ďalších niekoľko rokov vyliečil stovky až tisícky ľudí.
Kriticky hodnotím zdroj informácií na internete. Dávam si pozor, či informácie nepochádzajú z konšpiračného webu

Návšteva lekára

Lekár bol na zahraničnom kongrese:

Ak ma zaujíma, čo sa tam naučil, opýtam sa ho.
Koľkých vzdelávacích podujatí podporených farmaceutickou firmou sa môj lekár zúčastnil a aké iné spolupráce majú, viem vyhľadať na webe Národného centra zdravotníckych informácií. Aktualizované sú však každý polrok.
Mám možnosť opýtať sa i nemocnice, tie si vedú evidenciu, na aké vzdelávanie uvoľnili svojich zamestnancov.

Lekára navštívil farmaceutický reprezentant:

Mám právo sa opýtať, za akým účelom ho navštívil a akú firmu reprezentuje.
Kontakt medzi lekárom a farmaceutickým reprezentantom (v zákone „lekársky zástupca“) upravuje zákon o reklame. Taktiež niektoré nemocnice majú vlastné vnútorné pravidlá upravujúce styk lekárov s reprezentantmi. Farmaceutické firmy majú tiež svoje kódexy, ktorými sa musia ich reprezentanti riadiť. Uvedený zákon stanovuje napr.:

a) zákaz návštev týchto reprezentantov za účelom reklamy liekov počas ordinačných hodín lekárov

b)zákaz reklamy tých liekov, ktoré sú viazané na lekársky predpis

c)zákaz v prípade lekára vyžadovať a v prípade zástupcu ponúkať dary či iné výhody počas propagácie lieku.
Ak som ako pacient svedkom porušovania týchto zákazov, mal by som sa obrátiť minimálne na vedenie nemocnice, alebo rovno na Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Ten môže udeliť lekárovi, ktorý za predpisovanie konkrétneho lieku vyžiadal či prijal dar, pokutu do výšky 1660 €. Táto sankcia sa vzťahuje aj na medicínskeho reprezentanta a samotnú farmaceutickú firmu môže pokutovať až do výšky 66 400 €.

Lekár mi predpísal/ zmenil liek?

Môžem lekára požiadať o zdôvodnenie samotnej voľby predpísať liek (odborne: farmakoterapia). Môžem sa opýtať, či neexistuje iná alternatíva liečby.
Ak lekár uvedie na lekársky predpis okrem účinnej látky aj názov konkrétneho lieku, informujem sa, či mám na výber aj iný liek (napr. lacnejší generický liek alebo liek, ktorý som užíval predtým a bol som s ním spokojný).
To isté platí pri výbere lieku v lekárni. Ak si lekárnik nesplní povinnosť a nenavrhne mi lacnejší liek, môžem sa iniciatívne opýtať a požiadať o informáciu, aké lieky pre predpísanú účinnú látku a v akej cene mi vie lekárnik ponúknuť.

Vďaka zmene zákona o liekoch účinnej od roku 2016 sú spolupráce lekárov a farmaceutických firiem verejne dostupné. Každý z nás vie zistiť, za čo a v akej hodnote získal lekár od firmy.

Overím si (bod 4), či môj lekár spolupracuje s farmaceutickou spoločnosťou. V prípade pochybností, že mi lekár predpísal liek pod vplyvom spolupráce, požiadam lekára o vysvetlenie.
V prípade obáv z narušenia dôvery vzťahu s mojim lekárom adresujem svoje obavy vedeniu nemocnice.
Mám vždy na pamäti, že lekár predpisuje účinnú látku a ja mám právo vybrať si konkrétny liek (až na výnimky).

Lekár mi navrhol klinické skúšanie?

Klinické skúšanie liekov je vysoko odborný proces. Pacient ako jeho účastník má právo na akékoľvek informácie týkajúce sa tohto procesu, avšak ako laik má obmedzené možnosti (informačná asymetria) overiť správnosť postupov či identifikovať nekalé konanie lekára, garanta klinického skúšania či sponzora štúdie. Aj preto existujú tzv. etické komisie, ktoré sú garantom etiky klinického skúšania.

Oboznámim sa so všetkými benefitmi a rizikami procesu klinického skúšania. To je hlavne úloha lekára, viem si však pomôcť aj sám vyhľadaním dôveryhodných údajov na internete, napr. tu či tu.
Na webe Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) vyhľadám databázu klinického skúšania, cez ktorú sa viem preklikať k procesným a ďalším detailom prebiehajúcich, ale aj ukončených klinických skúšaní (aj v rámci EÚ, žiaľ vyžaduje sa znalosť angličtiny).
Etické komisie zriaďujú nemocnice. Pre klinické skúšanie prebiehajúce u ambulantného lekára je príslušná etická komisia kraja. V prípade pochybností sa môžem obrátiť na túto komisiu (kontakty sú zväčša zverejnené na weboch nemocníc či krajov).

Zaujíma ťa táto téma viac?