ObstarávaniePrečo náš protischránkový zákon nezastavil odliv štátnych peňazí do karibských schránok?
Už tento víkend sa na autodróme v Orechovej Potôni neďaleko Dunajskej Stredy uskutoční Veľká cena Slovenska, najprestížnejšie automobilové preteky na okruhu u nás. Hlavným sponzorom je rakúska rafinéria OMV, ale popri ESETe či Matadore podujatie podporili aj štátny TIPOS a pološtátna Stredoslovenská energetika. Otázka znie: vedia sponzori, komu vlastne idú ich peniaze?
Preteky a vlastne celý okruh totiž podľa zápisu v Registri vlastníkov firiem vlastní SLOVAKIA RING AGENCY, firma, ktorú ovláda päť Cyperčaniek a jedna Filipínka cez dve schránkové firmy: londýnsku Transform Finance Limited a anguilskú Cordero Foundation.
Anguilla je karibský ostrov s 15-tisíc obyvateľmi formálne pod správou Veľkej Británie. Ak si názov ostrova zadáte do Google, ako prvý ponúkaný odkaz Vám vyskočí „Anguilla – založenie offshore firmy.“ Spomínané Cyperčanky aj Filipínka bežne vystupujú ako šéfky v desiatkach rôznych schránkových firiem.
K vlastníctvu okruhu sa v minulosti hlásil podnikateľ Zoroslav Kollár. No keď sme sa pýtali na súčasných vlastníkov Slovakia Ringu, odkázal nás Marek Miko z agentúry na spomínaný výpis z registra. Do leta minulého roku bol pritom Kollár aj v dozornej rade Slovakia Ring Agency spolu s Norbertom Bödörom, synom nitrianskeho podnikateľa a majiteľa SBSky Bonul.
Štátny TIPOS podporil viacero tohtoročných pretekov Slovakia Ringu sumou 192-tisíc eur vo februári tohto roku. V zmluve sa píše: „[Agentúra] sa zaväzuje zabezpečiť aktuálne, úplné, správne a pravdivé údaje zapisované do Registra partnerov… V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti… je spoločnosť TIPOS oprávnená odstúpiť od zmluvy.“
Navyše, podľa zákona o registri hrozí pri zverejnení nepravdivých údajov pokuta firme do výšky hospodárskeho prospechu zo vzťahu so štátom, ako aj pokuta pre jej štatutárov do výšky sto tisíc eur.
Slovakia Ring Agency získala od roku 2011 viac ako 1,7 milióna eur od štátnych úradov a firiem. TIPOS prispel 650-tisíc eurami hlavne na sponzoring, ministerstvo školstva za ministrov Juraja Draxlera a Dušana Čaploviča dokopy sumou 420-tisíc na rekonštrukciu pretekárskeho areálu a ministerstvo dopravy za súčasného ministra Arpáda Érseka (to už protischránkový register existoval) poslalo ďalších 360-tisíc na vzdelávanie vodičov. Firma vykázala minulý rok tržby 5,6 milióna eur a zisk cez 420-tisíc. V prípade tržieb ide o najlepšie číslo od vzniku spoločnosti v roku 2009.
Rok registra vlastníkov
Register partnerov verejného sektora, ako sa oficiálne nazýva register, do ktorého musia nahlásiť svojich vlastníkov firmy obchodujúce so štátom, je práve jeden rok v ostrej prevádzke. Jeho hlavným cieľom bolo zabrániť tomu, aby zo štátnych zákaziek cez zahraničné schránkové firmy benefitovali samotní politici a im spriaznení biznismeni, respektíve úradníci, ktorí zákazky pripravujú.
V Transparency sme v spolupráci s UVOstat.sk po prvýkrát skompletizovali všetky dáta, ktoré firmy o sebe prezradili. Aktuálne dáta ukazujú, že až 93 % zo 16 750 firiem, ktoré spravili za posledný rok obchod so štátom (respektíve verejným sektorom) za aspoň stotisíc eur, má sídlo na Slovensku. Ďalšie štyri percentá tvoria české firmy, a zvyšné krajiny nedosahujú ani percento všetkých. Z nich sú najpočetnejšie Nemecko, Rakúsko, Taliansko a Maďarsko. Z USA to bolo desať firiem a z Ruska sedem (väčšina spojená s podnikaním v atómovej energii).
Necelá štvrtina partnerov verejného sektora sídli v Bratislave, 7 % v Košiciach a 3,4 % v Žiline. Nasledujú Banská Bystrica, Prešov a Nitra. Siedmym najpočetnejším sídlom firiem obchodujúcich so slovenskou verejnou správou je Praha.
Porovnanie nie je, bohužiaľ, možné spraviť podľa objemu peňazí – neexistuje totiž jednotný register zmlúv celej verejnej správy (samosprávy si vydobili výnimku). Z viac ako 16 tisíc zaregistrovaných firiem je podľa nášho odhadu založeného na číslach z obstarávaní len pätina takých spoločností, ktoré zákazky dostali od štátu v tendroch. Zvyšok sú dotované firmy, kupujúce štátny majetok, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ako aj subdodávatelia obchodníkov so štátom.
Kto stojí za firmami?
Pokiaľ ide o samotné osoby, ktoré firmy obchodujúce so štátom vlastnia, tak 77 % z nich je Slovákov, 7 % Čechov a po troch percentách Rakúšanov a Nemcov. Podľa registra stojí za 16 750 firmami obchodujúcimi so štátom celkovo 39 700 ľudí.
Medzi obchodnými partnermi štátu, ako aj medzi osobami ktoré tieto firmy vlastnia, je minimum firiem/ľudí z daňových rajov a im podobných destinácií (pozri tabuľku nižšie). A časť z tých pár desiatok ľudí ani skutočnými majiteľmi nie je, ako ukazuje príklad Slovakia Ring. No prvýkrát prelustrované dáta z registra ukazujú, že v takmer tisícke partnerov existuje medzi stranou, s ktorou štát podpisuje zmluvu a konečným majiteľom, reťazec s cyperskými, bahamskými či seychellskými firmami. Vo väčšine z týchto prípadov ide o prepojenie slovenského vlastníka a firmy založenej na Slovensku.
Medzi týmito firmami obzvlášť vidno spoločnosti vlastnené finančnými skupinami Penta, J&T, ale aj podnikateľmi Jozefom Brhelom či Ivanom Chrenkom. Neprekvapí ani zastúpenie firiem z nedávnych škandálov ako je Lemikon (TIPOS), EEI (parkovné) či SkyToll (mýto).
Tabuľka. Počet vlastníkov firiem obchodujúcich so štátom z vybraných krajín
(Dáta z registra partnerov za roky 2017-18)
Zdroj: Transparency International Slovensko, Uvostat.sk
Dôvodom, prečo niekto nepodniká so štátom na priamo, ale cez firmy z málo transparentných kútov sveta, je viacero. Možno využívajú lepšie podnikateľské prostredie, vrátane istejšie ochrany investícií, prípadne je to vhodnejšia štruktúra pre globálne investície. Ale tiež je časté, že ide o schému so snahou zahladiť stopy, minimalizovať dane, alebo oboje.
Odhalení politici
Necelých tisíc z 39-tisíc vlastníkov firiem („konečných užívateľov“), čiže dve percentá zo všetkých, sú aj verejnými funkcionármi.
Zo známejších funkcionárov, ktorí zároveň robia pre štát, vidno v registri Petra Marčeka (pôvodne Sme rodina). Podniká so štátom cez firmu Chempro, ktorá pol roka po voľbách dostala 137-tisícovú zákazku na projektovú dokumentáciu od štátneho Transpetrolu. Poslanec Smeru Dušan Muňko založil len v apríli tohto roku firmu Gasland, a už má so štátom biznis za aspoň 100-tisíc eur (s kým, nie je jasné, na naše otázky nám neodpovedal). Poslanec za SNS Štefan Zelník podniká cez firmu Žilpo (poliklinika) a Vikom (očné centrum) v štátom financovanom zdravotníctve.
Aj poslanec a predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár vystupuje v registri, keďže jeho firmy Fun Media a GOIMPEX (lyžiarske stredisko Donovaly) v ostatnom roku mali verejné obchody. Kollárov kolega z parlamentu Peter Chudík (Smer) podniká so štátom vo fotovoltaike cez firmy 1. FVE a 2.FVE Humenné a cez Farmapap aj v zdravotníctve (lekáreň Medovka v Poprade).
Ex-minister pôdohospodárstva Zsolt Simon je vo vzťahu s verejným sektorom cez firmu Agrotrade. V registri vystupuje aj ex-poslanec Smeru a starosta Šenkvíc Peter Fitz (spoluvlastní Medichem, firmu so zdravotnou službou) ako aj ex-minister spravodlivosti Tomáš Borec poskytujúci právne služby. Bývalý poslanec Smeru Ivan Varga zase spoluvlastní hlohoveckú nemocnicu.
Zaujímavým je prípad ex-ministra výstavby Lászlóa Gyurovszkého (pôvodne SMK, neskôr Most-Híd). Vystupuje ako majiteľ akciovky SAM – Shipbuilding and Machinery (bývalé komárňanské lodenice), ktoré minulý rok dosiahli tržby takmer 70 miliónov eur. Gyurovszky, ktorý má podľa registra bydlisko v dedinke na brehu jazera Untersee vo Švajčiarsku, vlastní SAM cez tri firmy na Cypre, Belize a Britských Panenských ostrovoch. Firma ešte v roku 2015 odmietla novinárom prezradiť, kto je jej majiteľom. Nám zase neposkytla kontakt na pána Gyurovszkého, takže nie je jasný dôvod takejto neštandardnej vlastníckej štruktúry bývalého politika ale aj niekdajšieho spolupodnikateľa so šéfom Slovnaftu Oskarom Világim.
Hoci nie je slovenským verejným funkcionárom, český premiér Andrej Babiš má vďaka investíciám v našom agrosektore i novinách prominentné miesto v slovenskom registri. Pred pár dňami naši českí kolegovia v Transparency podali na Babiša podnet, či sa naozaj zbavil kontroly nad svojím majetkom tak, ako mu to káže český zákon o konflikte záujmov.
Zatiaľ rozpačitý prínos registra
Ak ste čakali, že nový register dá biznisu štátu so schránkami stopku, respektíve odhalí veľké ryby v pozadí, asi budete sklamaní. Zákon ponecháva dostatočné medzery (vlastníci s menej ako 25% podielom na firme sa ani nemusia deklarovať, podobne ako zákazky do stotisíc eur), a cez sériu subdodávateľských zmlúv z akejkoľvek spoločnosti vyvediete peniaze kam len chcete. Dokázať majiteľa firmy, ak papiere sedia, je reálne ťažké.
Na druhej strane však zákon zvyšuje náklady pre špekulantov a vystavuje biele kone medializácii. Hoci za rok života registra v ňom médiá nič svetoborné nenašli, neprejde týždeň, aby (snáď pravdivé) dáta z registra v článkoch nezacitovali v menších prípadoch.
Pre celkový úspech registra – ktorý stojí firmy odhadom desať miliónov eur v poplatkoch ročne – budú kľúčové veľké prípady. Žilinský súd, ktorý má preverovanie firiem na starosti, ešte žiadnu pokutu za rok a pol od účinnosti zákona neuložil. Z 58 doterajších preverovaní už 12 ukončil, no najčastejšie bez výsledku. Snáď by sa súd mohol zamerať obzvlášť na firmy spoluvlastnené z lukratívnych dovolenkových destinácií. Darcovia a štátni podporovatelia trebárs takej Slovakia Ring Agency by nepochybne radi vedeli, kto tú Veľkú cenu Slovenska naozaj organizuje.
Gabriel Šípoš
Tento článok bol podporený zo zdrojov Fondu pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis.
Podporte Transparency finančne aj Vy, aby sme mohli podobných analýz schránkových firiem na Slovensku robiť viac. Ďakujeme!