Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Z uvedených dôvodov neexistuje orgán, ktorý by bol obci v samosprávnych veciach priamo nadriadený. Obce však vykonávajú aj tzv. prenesený výkon štátnej správy. V zmysle zákona o obecnom zriadení výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda.

Starosta môže vykonávať podnikateľskú činnosť, pokiaľ zákon o obecnom zriadení, resp. ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov neustanovuje inak. V zmysle nižšie uvedeného je možnosť starostovho podnikania obmedzená na živnosť, resp. slobodné povolanie. Podľa zákona o obecnom zriadení je totiž funkcia starostu nezlučiteľná s funkciou:

• • poslanca;

• • zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený; to neplatí, ak zamestnanec obce je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie starostu;

• • štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený;

• • predsedu samosprávneho kraja;

• • vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy;

• • podľa osobitného zákona.

V zmysle zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov starosta nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

Zákon priamo nezakazuje, aby poslanci mestského zastupiteľstva (resp. právnické osoby, v ktorých majú účasť) odplatne poskytovali mestu služby, avšak takáto spolupráca musí vychádzať z transparentného výberového konania (najmä musí spĺňať náležitosti v zmysle zákona o verejnom obstarávaní). Ak sa navyše poslanci, ktorí môžu mať z takejto spolupráce prospech, priamo zúčastnia hlasovania o udelení zákazky svojej firme, ide o konflikt záujmov v zmysle ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

V každom konkrétnom prípade je navyše potrebné posúdiť, či právnické osoby, poskytujúce mestu služby, získali tieto zákazky na základe transparentných postupov a či sa osoby, ktoré mohli byť v konflikte záujmov priamo zúčastnili na hlasovaní o pridelení zákaziek týmto spoločnostiam.

Zároveň treba dať do pozornosti povinnosť verejných funkcionárov v zmysle čl. 6 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov: „Verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi.“

Poslanci mestských zastupiteľstiev a poslanci zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach sú verejnými funkcionármi podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Okrem iného sa tak na nich vzťahuje zákaz využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech im blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Hoci obecní poslanci nie sú verejnými funkcionármi v zmysle citovaného ustanovenia, sú taktiež povinní dodržiavať etické a morálne zásady, ktoré vylučujú zneužívanie verejnej funkcie vo svoj prospech, resp. v prospech blízkych osôb. Predmetná problematika môže byť upravená aj v rokovacom poriadku obce. V neposlednom rade, ak protiprávne konanie dosiahne intenzitu trestného činu, do úvahy prichádza aj možnosť sankcie vo forme trestného stíhania, a to najmä za trestný čin zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Nakoľko je funkcia starostu, aj funkcia poslanca miestneho zastupiteľstva volenou funkciou, zákon nevylučuje, aby navzájom blízke osoby zastávali tieto posty. Rovnako nie je zákonnou prekážkou, ak je hlavný kontrolór obce v príbuzenskom vzťahu s niektorým z poslancov obce. Dôležitou skutočnosťou však je, že na hlavného kontrolóra sa vzťahujú práva a povinnosti ostatných vedúcich zamestnancov v zmysle zákona o výkone práce vo verejnom záujme. Podľa §7 tohto zákona: „zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, a zamestnancov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého…“
V prípade, ak je to relevantné, mal by hlavný kontrolór pri vykonávaní svojej funkcie oznamovať obecnému zastupiteľstvu svoje rodinné väzby, ak by mali zasahovať do výkonu jeho kontrolnej činnosti, v súlade s jeho povinnosťou vykonávať kontrolnú činnosť nezávisle a nestranne podľa §18 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Na obsadenie pozície prednostu zákon o výkone práce vo verejnom záujme č. 552/2003 Z. z. neurčuje požiadavku výberového konania. Postup obsadenia tejto pozície môže byť upravený v pracovnom poriadku obecného úradu.
Podľa §5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme sa totiž miesto vedúceho zamestnanca neobsadzuje na základe výberového konania v prípade, ak osobitný zákon ustanovuje iný spôsob výberu tohto zamestnanca alebo jeho vymenovanie. Týmto zákonom je v prípade pozície prednostu obecného úradu §17 ods. 1, druhá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý ustanovuje: „prednostu vymenúva a odvoláva starosta.“
Sumárne tak možno konštatovať, že podľa súčasnej zákonnej dikcie je post prednostu obecného úradu akousi „politickou nomináciou“ starostu. Zákon vychádza z premisy, že prednosta by mal požívať dôveru najmä u starostu, ako voleného zástupcu obce, ktorého pokyny má vykonávať, a tak má byť zabezpečený riadny chod obce. Zaň zodpovedá v rozhodujúcej miere najmä starosta, ako štatutárny zástupca obce.

Právna úprava konfliktu záujmov je obsiahnutá v ústavnom zákone č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tento zákon sa v zmysle čl. 2 ods. 1 vzťahuje aj na i.) starostov obcí, ii.) poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach, iii.) predsedov vyšších územných celkov a iv.) poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Poslanci obecných zastupiteľstiev v zmysle citovaného zákona nie sú verejnými funkcionármi, a teda sa na nich uvedený predpis nevzťahuje. Aj v ich prípade by sa však malo postupovať analogicky, za účelom zachovania morálnych štandardov.

Oblasť financovania a vedenia volebnej kampane upravuje najmä zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani v spojení so zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva.
V tomto smere je relevantný najmä §8 ods 2. zákona č. 181/2014 Z.z., ktorý stanovuje, že volebná kampaň nesmie byť vedená treťou stranou, ktorou je obec. S ohľadom na prezidentskú kampaň je relevantný aj §5 ods. 4. písm. a) citovaného zákona, v zmysle ktorého nesmie kandidát na prezidenta prijať dar ani iné bezodplatné plnenie na volebnú kampaň od obce. Podpora formou obecnej akcie je rozhodne jedným z takýchto plnení.
Dôležité sú však aj ďalšie zákonné ustanovenia vo vyššie uvedených predpisoch, preto je každú situáciu potrebné posudzovať individuálne.
Taktiež je potrebné odkázať aj na ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, najmä na §4, ktorý ukladá verejnému funkcionárovi (t.j. aj starostovi obce) povinnosti pri výkone jeho funkcie. Starosta je okrem iného „vždy povinný presadzovať a chrániť verejný záujem“ a „pri výkone svojej funkcie nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom“. Taktiež nesmie „využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb.“