Zákon č. 54/2019 Z.z. definuje protispoločenskú činnosť ako kriminalitu alebo inú protispoločenskú činnosť, pričom odkazuje na ustanovenia § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z.
Za závažnú protispoločenskú činnosť je potrebné považovať trestné činy a správne delikty uvedené v §2 písm. d) zákona č. 54/2019 Z.z. (ide najmä o vybrané trestné činy, ako aj o trestné činy, za ktoré Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky a správne delikty, za ktoré možno uložiť pokutu s hornou hranicou určenou výpočtom, prípadne správne delikty s hornou hranicou vo výške najmenej 30.000,- eur).
Pojem závažná trestná činnosť je dôležitý najmä z hľadiska možného priznania ochrany v rámci trestného alebo správneho konania. Oznámenie, ktoré prispelo alebo môže prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti sa považuje za kvalifikované oznámenie.
Nie. Zákon č. 54/2019 Z.z. v ustanovení §1 ods. 3 stanovuje, že „oznamovanie protispoločenskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť“. Toto ustanovenie obsahuje aj výnimky z povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.
V prvom rade je veľmi dôležité rozlišovať medzi oznámením a kvalifikovaným oznámením (viď odpoveď na otázku č.1). Zatiaľ čo pri oznámení o závažnej protispoločenskej činnosti môže byť ochrana poskytnutá v zmysle §3 až 7 zákona č. 54/2019 Z.z. aj v rámci konania o trestnom čine alebo v konaní o správnom delikte, pri „nekvalifikovanom“ oznámení ide najmä o ochranu poskytovanú Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v rámci pracovnoprávnych postihov.
Interný kanál je oznamovanie protispoločenskej činnosti priamo zamestnávateľovi. V zmysle zákona č. 54/2019 Z.z. je každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov alebo je orgánom verejnej moci s najmenej 5 zamestnancami, povinný mať vydaný vnútorný predpis, ktorý upraví postup podávania a vybavovania oznámení. Takýto zamestnávateľ tiež musí mať určenú zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude podnety prijímať a preverovať.
Externý kanál sa týka kvalifikovaných oznámení, t.j. závažnej protispoločenskej činnosti. V trestnom konaní sa podnety a žiadosti o poskytnutie ochrany podávajú prokurátorovi, v správnom konaní zas správnemu orgánu (napr. správny orgán na úseku životného prostredia a podobne).
V prípade akýchkoľvek nejasností je vhodné obrátiť sa na Úrad na ochranu oznamovateľov.
Áno, pokiaľ Váš zamestnávateľ zamestnáva najmenej 50 zamestnancov alebo pracujete u zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci. V takom prípade sa naňho táto povinnosť vzťahuje. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.
Áno, ochrana oznamovateľov sa týka aj súkromných spoločností, aj verejných inštitúcií.
Nie. Za oznamovateľa sa považuje fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi. Nakoľko hlavným účelom poskytnutia ochrany v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z je ochrana v pracovnoprávnych sporoch, ochrana sa na Vás nebude vzťahovať, pokiaľ Vaše oznámenie nesmeruje voči svojmu zamestnávateľovi.
Cieľom zákona je totiž poskytovanie ochrany ľuďom, ktorí majú dôvernú znalosť o protispoločenskej činnosti, ktorá sa deje na ich pracovisku.
Nie, nemôže. V zmysle §2 písm. a) sa za oznamovateľa považuje aj „blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi“. Ochrana sa preto bude vzťahovať aj na takúto blízku osobu.
Za účelom výkladu pojmu blízka osoba je potrebné použiť definíciu podľa §166 Občianskeho zákonníka: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
Odmenu možno získať vtedy, ak bolo Vaše oznámenie relevantné a viedlo k odhaleniu závažnej protispoločenskej činnosti.
To znamená, že bola v trestnom konaní na základe takéhoto oznámenia podaná obžaloba, návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, alebo bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie, alebo trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, alebo v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu.
Výška odmeny môže dosiahnuť až 50-násobok minimálnej mzdy. V roku 2019 bola výška minimálnej mzdy 520 eur, čiže maximálna výška odmeny dosiahla 26.000,- eur. Na poskytnutie odmeny však nie je právny nárok.
Je toho dosť, ale za najvýznamnejšie rozdiely považujeme:
i.) vznik Úradu na ochranu oznamovateľov – osobitnej inštitúcie, ktorá prevezme agendu inšpektorátov práce na úseku chráneného oznamovania, a ktorej kompetencie sú definované v §13 ods. 6 zákona č. 54/2019 Z.z.;
ii.) právo podať žiadosť o preskúmanie nepriznania nároku na ochranu v trestnom, resp. správnom konaní. Ide o opravný prostriedok, ktorý prvá úprava nepoznala;
iii.) zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi iba s predchádzajúcim súhlasom úradu;
iv.) o priznaní odmeny bude rozhodovať úrad, pričom jej výška je maximálne 50-násobok minimálnej mzdy.