KAM IDÚ NAŠE DANE?
Základný prehľad celého toku verejných financií predstavuje rozpočet, ktorý predkladá ministerstvo financií a na konci roka ho každoročne schvaľuje parlament. Podobne si ho schvaľujú zastupiteľstvá v župách či mestách. V prehľadnej forme tento „vesmír verejných výdavkov“ zverejňujú nezávislí ekonómovia z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz. Viete si pozrieť, koľko platí za služby štátu bežný občan, ako sa vyvíja náš dlh, či koľko zamestnancov vlastne pre štát pracuje.
Ďalšia skupina ekonómov z INEKO, Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, zase pravidelne zbiera dáta a hodnotí kvalitu hospodárenia každej jednej obce na Slovensku. Na inej webstránke zase ponúka výdavkové dilemy v štýle – je lepšie dať sto miliónov na 6 kilometrov novej diaľnice alebo na tri nové stredne veľké nemocnice? Pomôže vám to lepšie si predstaviť, čo strata X miliónov eur vlastne znamená, lebo bežne je pre ľudí príliš ťažké predstaviť si finančné objemy vo veľkých číslach.
Každá verejná inštitúcia má na svojom webe zvyčajne zverejnený rozpočet, ako aj jeho plnenie (tzv. záverečný účet). Z pohľadu občianskej kontroly sú asi najzaujímavejšie jednotlivé položky: kto presne dostáva od štátu zákazky?
Od roku 2011 musia všetky verejné inštitúcie zverejňovať na internete zmluvy, objednávky a faktúry za takmer všetky ich výdavky, či už ide o bezplatnú dohodu alebo o zákazku za milión eur (výnimkou sú najmä mzdové výdavky, ale aj niektoré položky týkajúce sa národnej bezpečnosti, sociálnych služieb či umeleckých výkonov).
Hlavným portálom pre zverejnenie štátnych zmlúv je tzv. Centrálny register zmlúv. Zmluvy sú platné až deň potom, čo boli na webe zverejnené. V zozname zmlúv sa dá vyhľadávať podľa objednávateľa, dodávateľa, sumy či dátumu zverejnenia.
Po kliknutí na konkrétnu zmluvu si viete prečítať celé znenie zmluvy. Podľa zákona by mali byť zverejnené aj prílohy.
Výnimku z povinnosti zverejňovať zmluvy v CRZ majú samosprávy, ktoré musia zverejňovať svoje zmluvy, objednávky a faktúry na vlastných webstránkach (ak ich nemajú, tak v Obchodnom vestníku). Bohužiaľ, mestá či obce nerobia zverejňovanie vždy prehľadne, s možnosťou triedenia a vyhľadávania, keďže zákon to nereguluje.
Hoci na mzdové položky ľudí pracujúcich pre štát sa zverejňovanie zmlúv nevzťahuje, aspoň u top politikov a úradníkov dáva tzv. infozákon právo verejnosti poznať ich platové pomery. Treba si ich vypýtať na príslušnom úrade pomocou tzv. infožiadosti (pozri sekciu Justícia a infozákon). Pre základný prehľad príjmov verejných funkcionárov pomôžu aj dáta z ich majetkových priznaní, zverejňovaných na stránkach parlamentu.
Faktúry ani objednávky sa nezverejňujú v plnom znení, ale len v štruktúre dodávateľ, plnenie, suma, dátum a pár ďalších údajov. Nerobia sa z nich kópie, ako pri zmluvách (tie si ale môžete osobitne vypýtať cez infožiadosť). Zverejňujú sa až po odoslaní, resp. úhrade – pri objednávkach do 10 dní, pri faktúrach do 30 dní od úhrady.
Pre zmluvy, objednávky aj faktúry platí, že ak sú staršie ako 5 rokov, nemusia už byť na webe dostupné. Opäť platí, že stále existuje možnosť vypýtať si ich od úradov.
AKO SA VEREJNÉ PENIAZE PRIDEĽUJÚ?
Najčastejšou formou súťažného prideľovania verejných peňazí je verejné obstarávanie. V bežný pracovný deň sa pridelí 20 väčších a desiatky menších kontraktov po celom Slovensku v sume 20 – 25 miliónov eur.
Pravidlá obstarávania sa odvíjajú od typu verejného nákupcu (napríklad štátne podniky ich majú menej prísne ako ministerstvá) a najmä od predpokladanej hodnoty zákazky – čím drahší nákup, tým prísnejšie podmienky na zverejňovanie a uskutočnenie súťaže. Limity sa menia podľa zmeny zákona alebo podľa vývoja inflácie.
Pravidlá sa líšia aj od typu zákazky (pre stavby je limit vyšší ako pre tovary a služby), ale pozor, existuje aj mnoho výnimiek – pozri zákon o verejnom obstarávaní. V princípe však úprava štátnych nákupov vychádza zo smerníc EÚ.
Pre rok 2019 pre bežné nákupy verejných úradov platí, že do hodnoty 5 tisíc eur nemusia žiadne obstarávanie riešiť (hoci vždy je vhodné primerane hodnote zisťovať na trhu najlepšiu ponuku). Pri tovaroch a službách do 70 tisíc eur (všetko bez DPH) musia úrady nájsť tri ponuky na trhu a z nich vybrať najlepšiu – ide o tzv. prieskum trhu. Koho oslovia je na nich, a povinnosťou nie je ani zverejnenie oznámenia o prieskume. Pri stavbách je tento limit až 180 tisíc eur. Tieto zákazky sa oficiálne nazývajú „zákazky s nízkou hodnotou“.
Zákazky sú povinne oznamované v centrálnom Vestníku verejného obstarávania od hodnoty 70 do 144 tisíc pri tovaroch a službách a od 180 tisíc do 5,548 miliónov eur (tzv. podlimitné zákazky). Nad hornými limitmi – ide o „nadlimitné“ zákazky – je už povinnosť zverejniť oznam o začatí aj skončení súťaže v slovenskom ale aj v európskom vestníku.
Za správu Vestníka, ale aj za dozor nad obstarávaním je na Slovensku zodpovedný Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Naň sa v prípade pochybností môžu obrátiť nielen uchádzači (námietky), ale aj hociktorý občan (podnet na kontrolu). Úrad nemusí pri podnetoch na kontrolu konať, väčšinou rieši len nad- a podlimitné zákazky, teda zákazky za aspoň 70 tisíc eur bez dane.
Pre väčšinu objemnejších tendrov je preto hlavným zdrojom informácií webstránka spomínaného ÚVO. Okrem Vestníka sú kľúčovým zdrojom dát tzv. profily obstarávateľov. V nich nájdete všetky (nad- a podlimitné) zákazky inštitúcií, ktoré spadajú pod zákon, aj s komplet dokumentáciou ako sú súťažné podklady, ponuky uchádzačov, zápisnice z vylučovania či výberu uchádzačov. Kľúčovou je vždy záložka „dokumenty zákazky“. Z týchto informácií sa dá poskladať takmer kompletný obrázok priebehu tendra.
Jednoduchú orientáciu v objeme a type zákaziek u hociktorého zadávateľa poskytuje náš portál Otvorené štátne zákazky.
Čo sa dá pomocou dát o obstarávaní nájsť ? Indícií nekalých nákupov je veľa. Stala sa víťazom firma s dostatočnou (či vôbec nejakou) skúsenosťou? Nie je to firma v exekúcií či neplatič daní a odvodov (viď návod nižšie)? Bol víťaz v súťaži sám bez konkurencie? Ak mal víťaz konkurenciu, nebola len naoko – podnikajú konkurenti naozaj v danom biznise? Nebol niekto vylúčený neoprávnene? Nebola špecifikácia zákazky nastavená tak, aby vyhrala presne jedna firma?
ÚVO ponúka zoznam najčastejších porušení zákona na svojej webstránke. Ďalší návod, aké problémy sa v dátach dajú objaviť, zase ponúka komunita Zastavme korupciu.
Druhou bežnou formou súťažného prideľovania peňazí sú granty, respektíve nenárokovateľné dotácie (tie nárokovateľné sú automaticky prideľované po splnení podmienok, napr. väčšina agrodotácií). Objemovo najväčšiu časť predstavujú dotácie platené z eurofondových programov, ale väčšina inštitúcií poskytuje aj nejaké granty zo svojich rozpočtov.
Prehľad eurofondových výziev a pridelených grantov nájdete na špecializovanej stránke ITMS2014+. O projektoch nájdete podrobné informácie, vrátane opisu, cieľov, indikátorov úspechu či subdodávateľov. Ďalšia stránka ponúka detailnejšie informácie o jednotlivých podprogramoch pre čerpanie eurofondov.
Grantových systémov sú stovky. Medzi tie známejšie štátne systémy patria dotácie na kultúru a na výskum či šport. Neexistuje jednotná schéma pre granty a dotácie a mnohé sa dokonca v cieľoch prekrývajú. Pri kontrole dotácie treba hľadať potrebné informácie najprv v inštitúcii, ktorá ich rozdeľuje.
Kľúčové informácie pre kontrolu sú zoznam podmienok a opis procesu výberu (či neboli podmienky diskriminačné alebo nepodložené, či neboli hodnotitelia v konflikte záujmov, resp. odborne nevhodní na výber), zoznam úspešných a neúspešných uchádzačov, aspoň základné informácie o prijímateľoch a ich projektoch, menoslov hodnotiteľov a ideálne aj obodovanie projektov.
AKO OVERIŤ DODÁVATEĽA ŠTÁTU?
Slovensko má veľmi dobre dostupné informácie aj o súkromnom sektore. Každá firma musí byť zaregistrovaná v obchodnom registri (živnostníci v živnostenskom registri), ktorý obsahuje údaje o predmete podnikania, konateľoch a spoločníkoch (mimo akciových spoločností), a to s historickými zmenami, ak nejaké nastali.
Pri zahraničných firmách je to trochu ťažšie, treba použiť tamojšie obchodné registre (ten český je veľmi kvalitný). Stránka Open Corporates dala dokopy najväčšiu sumu údajov z registrov z Európy aj zo sveta.
Po opakovaných škandáloch so schránkovými firmami začali viaceré krajiny, vrátane Slovenska, zbierať údaje o skutočných vlastníkoch firiem („konečných užívateľoch“). Teda nielen o tých formálnych, ktorí niekedy v Obchodnom registri vystupujú. Na rozdiel od Slovenska má ale väčšina krajín tento register neverejný. Slovenský Register partnerov verejného sektora, ako sa databáza oficiálne nazýva, zase zverejňuje podielovo významných (25 % +) majiteľov len u firiem, ktoré majú veľký biznis so štátom – aspoň stotisíc eur za rok. Ide zhruba o 20 tisíc firiem ročne.
Údaje v registri potvrdzujú advokáti, neposielajú ich priamo firmy, ale aj tak je zjavné, že nie všetci uvedení majitelia sú skutočne tými, ktorí firmy aj ovládajú.
Finančné výsledky firiem štát zbiera cez Register účtovných závierok. Komerčné portály ako FinStat.sk či IndexPodnikateľa.sk tieto informácie aj vizuálne spracúvajú a pridávajú aj ďalšie verejne dostupné informácie, ako napr. dlhy neplatičov, exekúcie, či súdne spory. Viete si tu rýchlo overiť zisky a obraty firiem, ich zadlženosť či počet zamestnancov. Užitočné môže byť aj vyhľadávanie v súdnych rozsudkoch či pojednávaniach – má firma nejaké súdny spory a ako skončili?
Obchodovanie firiem s verejným sektorom sa dá overiť v zoznamoch zmlúv a faktúr, či už na centrálnom registri alebo v jednotlivých samosprávach na ich weboch. Pomáha aj obyčajné hľadanie cez Google pomocou „meno firmy* zmluva“. Cez Google StreetView sa dá pozrieť sa na fyzické sídlo firmy, či to náhodou nie je garáž, alebo firma sídlom prepojená na iných spriaznených podnikateľov. Vo výročných správach politických strán si môžete pozrieť, či náhodou nie sú darcami politikov.
Ako naložiť so zisteniami?
Pátranie a odhaľovanie nekalostí pomocou dát je skvelá vec, ale bez koncovky je to strata času. Existuje viacero možností, kde sa dajú zistenia nahlásiť. Ak to vyzerá na porušenie zákonov a rovno niečo kriminálne, polícia a prokuratúra sú tými správnymi inštitúciami. Machinácie v zákazkách rieši Úrad pre verejné obstarávanie, prípadne Najvyšší kontrolný úrad (ten aj všeobecne porušovanie iných zákonov a smerníc, ako aj nehospodárnosť). Nekalé dohody medzi uchádzačmi zase Protimonopolný úrad.
Ak aj nejde o jasné porušenie zákonov, no proces či výsledok zákazky navodzuje pochybnosti, skúste zaslať tip novinárom (veci lokálneho výskumu miestnym médiám, objemovo či významovo veľké zákazky centrálnym denníkom či televíziám). Podobne môžete zaslať podnety mimovládnym organizáciám (Transparency, Nadácia Zastavme korupciu), hoci rátajte s tým, že médiá aj neziskové organizácie majú limitované kapacity.
Ďalšie informácie nájdete na týchto klikateľných odkazoch:
Centrálny register zmlúv (crz.gov.sk)
Vestník verejného obstarávania (Úrad pre verejné obstarávanie)
Profil obstarávateľa (Úrad pre verejné obstarávanie)