OstatnéProfil novinára, ktorý v mene transparentnosti robí krajine viac škody ako úžitku. Áno, aj transparentnosť sa dá zneužívať.
„Vy ste tu najviac erudovaní sudcovia na Slovensku, tak ja si dovolím položiť otázku, prečo by sme mali vypnúť kameru? Keď je vec verejná, tak je verejná,“ spýtal sa novinár Martin Daňo na zasadnutí Súdnej rady, najvyššieho orgánu samosprávy sudcov, vo februári pred takmer tromi rokmi. Vtedajšia šéfka súdnej rady Jana Bajánková totiž požiadala novinárov, aby po natočení si ilustračných záberov videotechniku vypli.
V miernych rozpakoch a v zjavnej nechuti rozprávať sa s Daňom, dala Bajánková nakoniec po porade s kolegom hlasovať: „Kto je za, aby bola vypnutá videozáznamová technika všetkou verejnosťou?“ Jedenásť sudcov zdvihlo ruku za (od Bajánkovej cez šéfa košického krajského súdu Imricha Volkaia po šéfa Ústavu štátu a práva akadémie vied Jozefa Vozára), štyria sa zdržali, nik nebol proti.
Daňo sa obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd, ktorý mu dal o dva roky neskôr za pravdu. Rada podľa súdu porušila ústavné právo Daňa na informácie a „právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie.“ Zasadnutia Súdnej rady si tak môže slobodne nakrúcať ktokoľvek z verejnosti pri zachovaní podmienky nerušenia ich priebehu.
„Ja tu obhajujem práva novinárov a verejnosti,“ povedal k hlasovaniu Súdnej rady Daňo. To bola v tomto prípade nepochybne pravda. Dnes však napriek viacerým takýmto víťazstvám je Daňo symbolom toho, ako sa zákonmi vydobytá transparentnosť dá zneužívať, a ako sa nádeje v tzv. občiansku žurnalistiku (amatérska novinárčina mimo profesionálnych redakcií) vedia zmeniť na nočnú moru.
Fenomén Daňo
Štandardné médiá prežívajú v posledných rokoch ťažké časy. Internet ich obral o tržby a pridal konkurencie (často nízko kvalitnej a konšpiračnej). Do mnohých vstúpili oligarchovia.
Napriek tomu, že sú to stále predovšetkým oni, kto prináša vážne odhalenie korupcie a podvodov, verejnosť im začína menej a menej veriť. Slovenskej tlači, rádiám aj televíziám spadla dôvera podľa Eurobarometra od roku 2011 o jednu pätinu. Podľa minuloročného reprezentatívneho prieskumu si Slováci vážia novinárov zhruba na úrovni predavačov.
Do tohto sveta prišiel začiatkom desaťročia Martin Daňo, dovtedy podnikateľ s počítačmi, softvérom, reklamou či online databázou o zosnulých. „Ja som v živote nechcel byť novinárom, ale ako som zistil, akí podvodníci tu robia správy, tak som si povedal, kurník, ja tu prídem. A dokedy to nebude vyčistené, dovtedy tu budem. A jak sa to raz vyčistí, ja odídem, tu netreba Daňa,” povedal na margo svojho vstupu do žurnalistiky minulý rok.
Vo väčšine svojich videí z nich chodí v teréne s jednou kamerou na uchu, druhou v ruke, a v štýle reality show ukazuje správanie politikov, policajtov, úradníkov, ale aj novinárov na tlačovkách. Často sa dostane do nejakého konfliktu, keď mu nejaký štátny zamestnanec neposkytne informáciu, ktorú požaduje, zakazuje mu nakrúcať, či ho vôbec nevpustí do úradu. Ku konfliktom však aj sám Daňo prispieva svojou verbálnou či fyzickou agresivitou.
Za sedem rokov práce vyprodukoval cez tisíc videí, s priemernou sledovanosťou 25-tisíc pozretí. Každé desiate jeho video, ktoré môže mať pár minút ale aj viac ako dve hodiny, malo aspoň 50-tisíc pozretí.
Na YouTube má 41-tisíc odberateľov, čo je síce len desatina oproti TV Joj, na YouTube najsilnejšiemu slovenskému médiu, no o niečo viac, ako má Fun rádio a trojnásobok oproti kanálu Denníka N či kanálu Štefana Harabina. Na Facebooku má Daňova mediálna stránka GINN Press takmer 30-tisíc sledovateľov a fanúšikov, čo sú lepšie čísla, ako má ktorákoľvek protikorupčná mimovládka (Transparency má online 15-tisíc fanúšikov).
Návštevnosť mu navyše svižne rastie. Počet odoberateľov za ostatný ani nie rok a pol zdvojnásobil. Každý deň v priemere pribudne 25 ďalších. Priemerný mesačný počet pozretí mu na jeseň 2018 vzrástol oproti jeseni 2016 2,4-násobne.
V dvoch minuloročných prieskumoch verejnej mienky vyskočil ako tretí, resp. šiesty najznámejší novinár na Slovensku (prvý bol v oboch rebríčkoch Ján Kuciak). Porozprávať o svojej práci ho do svojej talkshow pozval v roku 2013 aj známy český moderátor a herec Jan Kraus. „Já ho obdivuji a mám k tomu respekt,“ povedal o rok neskôr na jeho margo Kraus.
Zneužívanie transparentnosti
V čase Krausovho výroku pred piatimi rokmi by sa o jeho hodnotení dalo diskutovať, dnes ale bohužial vôbec neplatí. Všetky zákony stoja aj na neformálnych pravidlách, na etike, na štandardoch slušnosti. Tie žiadny zákon nevie zaregulovať. A práve Daňo je fenomén, ktorý tieto neformálne pravidlá pošliapava, hoci aj v mene transparentnosti. Navyše, pri svojich výrokoch tancuje minimálne na hrane zákona.
Prvým prípadom zneužitia transparentnosti štátu bolo, keď sa Daňo ešte ako podnikateľ dostal do sporu s daniarmi kvôli vyrubenej sankcii v 2007. Ako odvetu im v krátkej dobe poslal viac ako päťtisíc infožiadostí na maličkých, ledva čitateľných papierikoch, s otázkami o majetku, zamestnancoch či rozhodnutiach daniarov. Infozákon totiž neukladá fyzickú formu žiadosti a každý štátny orgán musí do 8 dní (výnimočne 16-tich) odpovedať.
Vtedajšia vládna poslankyňa Edita Angyalová predložila vzápätí novelu zákona, ktorá by úradom dala možnosť v podstate svojvoľne neodpovedať na infožiadosti. Po tlaku opozície aj tretieho sektora našťastie novela neprešla. Ale súdy začali brať argument „šikanóznych infožiadostí“ vážne a postupne vytvorili precedens, ktorý istú svojvôľu umožnil. Daňo a jemu podobní sa tak v tomto prípade zaslúžili o to, že práva občanov sa oklieštili.
Daňova novinárska práca je spomínaná ministerkou kultúry ako jeden z dôvodov sprísnenia regulácie žurnalistiky. Dnes sa oficiálne môžete stať novinárom v podstate bez vzdelania a zázemia – stačí vyplniť krátky formulár na ministerstve. Získavate právo zatajiť svoje zdroje a formálny status „tlače.“ Okrem registrácie ste v princípe povinní zverejňovať opravy a odpovede ľudí, o ktorých píšete. Zámer bol umožniť čo najširšiu slobodu médií ako dôležitý nástroj kontroly demokracie.
Voľné pravidlá fungujú, ak sú samotné médiá dostatočne zodpovedné a etické. Po príchode internetu (novinárom môže byť vlastne každý), postupnom oslabení pozícií tlače a nástupe konšpiračnej alternatívy to ale už také jednoduché nie je. Podľa bývalého novinára napríklad na ministerstve spravodlivosti pri pracovných raňajkách zvykli volať novinárov čisto na pozvanie len preto, aby tam neprišiel Daňo. To ale znamená, že sa zúžila šanca aj pre ďalších žurnalistov, ktorých práca ministerstva mohla zaujímať.
V konečnom dôsledku sa tak vďaka Daňovi a spol. dá čakať viac tlačoviek na pozvánky, viac regulácie a nové formy akreditácie, čo bude znamenať zúženie príležitostí pre novinárov a verejnosť de facto kontrolovať mocných.
„Urobím vám takú podporu“
Aký je vlastne problém s novinárčinou Martina Daňa? Je ich hneď viacero.
V prvom rade je Daňo na jednej strane novinár a na druhej politik. Už pred piatimi rokmi kandidoval za Právo a Spravodlivosť v eurovoľbách (získal cez 7400 preferenčných hlasov, viac ako napríklad František Šebej, Martin Poliačik či Ondrej Dostál). O rok na to za primátora v Humennom, odkiaľ pochádza. Tesne pred voľbami bol z volieb pre údajnú administratívnu chybu neprávom vylúčený. A minulú jar ohlásil kandidatúru na prezidenta, pričom v parlamente usilovne zbiera od poslancov podpisy, aby bola jeho kandidatúra aj oficiálne zaregistrovaná.
Ako potom môže novinár politikov kontrolovať a ako môže byť nestranný, keď ich chce zároveň poraziť vo voľbách, prípadne s nimi spolupracovať v koalícii? A ako môže robiť novinárčinu ašpirujúci politik, veď má motiváciu neférovo kritizovať hlava-nehlava, len aby ukázal, že on je ten najlepší. V žiadnej štandardnej redakcii, u nás či vo svete, vám nedovolia kombinovať tieto dve povolania.
Daňo, ktorý sa inak často vyhlasuje za bojovníka proti skorumpovanosti novinárov hlavného prúdu, pri zbere podpisov bežne handluje novinársku zhovievavosť za poslanecký podpis.
Poslankyni Alene Bašistovej (ex-Sieť), ktorá kandidovala za primátorku Košíc, jej dva mesiace pred voľbami Daňo hneď ponúkol pomoc s kampaňou: “Uvidíte, urobím Vám takú podporu v Košiciach…” Bašistová podpísala a Daňo následne pred voľbami tvrdo a podpásovo kritizoval hlavného favorita J. Polačeka. Voliť odporúčal – A. Bašistovú.
Tesne pred voľbami vyhlásil v živom prenose: „Som v Košiciach… ja som presvedčený, že po dnešnom dni – neviem, či mám šťastie alebo cit v sebe – som presvedčený, že sa môže pán Polaček rozlúčiť s primátorskou stoličkou.“
Týždeň na to Polaček presvedčivo vyhral.
Kšefty s politikmi
Keď si Daňo pýtal podpis od poslanca Smeru Erika Tomáša, ktorý tiež pochádza z Humenného, povedal mu, že “ja sa postavím na stranu pani Vaľovej…“ Tomáš mu podpis zatiaľ nedal, ale Daňo vo voľbách kritizoval hlavného vyzývateľa vtedajšej primátorky za Smer Jany Vaľovej Miloša Merička.
V decembri Vaľová ako zástupkyňa mesta Humenné prehrala súd za to, že neoprávnene prepustila riaditeľku mestskej školy. Daňo sa zastával nelegálneho postupu Vaľovej a medzitým drankal od nej podpis na prezidenta. Pritom Daňo nedávno založil aj odbory (motto – naše rokovania budú transparentné) a tvrdí, že obhajuje záujmy zamestnancov pred svojvôľou manažérov.
Vaľovej vládu v Humennom pritom Daňo dlhodobo kritizoval, nazýval ju Ježibabou a ešte v lete minulého roku jej o primátorčenie nálepkoval „dobou temna.“
Poslancov Sme rodina, ktorí už majú svojho kandidáta Milana Krajniaka, oslovil Daňo s tým, že „ak dajú všetci, Krajniak môže byť “sprostený” všetkých otázok [v televíznych diskusiách]. Nedajú mi podpis, budú [od Daňa na Krajniaka] sprosté otázky.” Keď stretol samotného Krajniaka, ponuku zopakoval: “Dajte mi podpis, ušetrite mi čas a ja Vás ušetrím v prezidentských debatách.“
Robertovi Kaliňákovi, ktorému v minulosti na meno nevedel prísť, sa líškal, že „keď podpis bude, roznesiem Tódovú úplne v zuboch.“ Myslel Moniku Tódovú z Denníka N, jednu z najdôslednejších novinárok na stope Kaliňákových káuz.
Podobne na margo Bélu Bugára Daňo poznamenal, že „ešte budem musieť ísť za Bugárom, či mi dá podpis na prezidenta. Lebo ak nedá, tak potom, budem musieť porozprávať o veciach, ako je Transpetrol, zásahu NAKA, veď on vie o ktorom…“
Je naozaj dobrým novinárom ten, kto takto vypaľuje politikov? Môže „vyčistiť“ nekvalitnú žurnalistiku niekto tak, že rieši kauzy politikov podľa toho, či od nich niečo vykšeftuje?
V istom zmysle je navyše dosť možné, že Daňovi ani tak nejde o to vyhrať funkciu, ale získať bezplatnú publicitu v národných médiách pre svoj biznis a osobu – čo je v podstate tiež zneužitie ducha volebného zákona, o misii žurnalistiky nehovoriac.
Nehovoriac o tom, že už ohlásil záujem kandidovať v tohtoročných eurovoľbách – opäť tak, že s nejakými politikmi spravia dohodu. „Ak mi predáte stranu, alebo ma dáte na kandidátku, aby som mohol chodiť do politických debát, volajte, píšte mi…som ochotny ísť do eurovolieb,“ vyhásil minulý november.
Tak sa so mnou súďte
Druhým vážnym problémom Daňovej práce je nerozlišovanie dojmov a faktov, a celkovo slabé overovanie informácií. Veľmi dobre to vidno na prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky.
Podobne ako vtedajší premiér Robert Fico začal Daňo bez akýchkoľvek dôkazov tvrdiť, že organizátori Za Slušné Slovensko sú zaplatení a podobne aj novinári, ktorí o tom informovali. Navyše, hoci bežne sa odvoláva na slobodu slova a zhromažďovania pri svojej práci, no iným by ju nedoprial: „ Ja byť na Ficovom mieste… ja ich rovno pozatváram, – už vtedy mali byť zatvorení, keď robili protesty – šupnúť do väzenia, všetkých bez pardonu a tam ich vyšetrovať tvrdo na nich.“
Daňo pochody od začiatku odmietal ako zmanipulované, hoci v podstate volali po zodpovednosti ľudí Smeru, ktoré aj on bežne v minulosti vinil z korupcie. Stále strašil, že dôje pri nich k násiliu, čo sa nenaplnilo. Herci SND, ktorí na pochodoch boli, mali podľa neho účasť zaplatenú (dôkaz žiadny).
Keď pochody začali byť masové, Daňo ich začal zhadzovať, že tam prišlo málo ľudí. Keď v druhý marcový týždeň prišli desiatky tisíc ľudí, tvrdil len tak z trucu, že to nebolo ani 5 tisíc, hoci ich viaceré médiá podrobne rátali. Tvrdiť nepravdu napriek jasným faktom je demagógia a politikárčenie, nie novinárčina.
V marci Daňo spolu s parťákom Rudolfom Vaskym spravili rozhovor s Mariánom Kočnerom, kde si spolu ponadávali na štandardných novinárov. Žiadna kritická otázka na Kočnera, ktorí sa Kuciakovi pred vraždou vyhrážal, naopak, pritakávanie monológu podnikateľa, ktorý stál pri množstve káuz v minulosti. Keď Kočner nazve novinárky TRENDu, čo riešili podnikateľove kauzy, sliepkami, Daňo sa priateľsky s Kočnerom zasmeje.
“Ja nie som jeho advokát, ráno, obed, večera, Kočner, Kočner, Kočner…to už iné problémy tu nemáme? …Dennodenne sa tu nájde klamstvo o Kočnerovi,” hovoril Daňo ešte v lete minulého roka.
Prístup ku Kočnerovi sa inak veľmi podobal na jeho úctivé správanie k Štefanovi Harabinovi, za ktorým roky chodí ako k najvyššej autorite na problémy súdnictva (ignorujúc Harabinove prešľapy a boj proti transparentnosti v justícii), prikyvuje ostošesť na jeho názory, a pravidelne pokrýva jeho disciplinárne stíhania.
Po zatknutí Kočnera v zmenkovej kauze začal Daňo dôkazy proti Kočnerovi spochybňovať. Zverejnil aj tajnú nahrávku rozhovoru prokurátora Jána Šantu s novinármi na chodbe súdu, kde prekrútil, čo Šanta povedal a ktorá na nič nezákonné či neštandardné neukazovala.
Navyše, počas roka opakovane navodzoval dojem, že Kuciak nebol ani len výnimočným novinárom, ale že dokonca ho kolegovia zneužili a tak nepriamo obetovali.
“Oni z mladého chlapca vytvorili obeť, dávali mu rovnaké vec písať.. prečo to nerobil Vagovič? Bál sa? Alebo chceli účelovo vytvoriť obeť z mladého slušného chalana , ktoré potom zabijú, aby vytvorili ikonu tzv. slušnej revolúcie? Čo [Kuciak ]písal, tomu nikto nerozumel.. účelovo mu to dali, aby jeho obeť mohli použiť…” Dôkazy Daňo pre takúto sofistikovanú konšpiráciu neponúkol.
Vrchol všetkému prišiel koncom roka, keď Daňo zverejnil fotky mladých žien, ktoré sa vraj našli v Kuciakovom telefóne a ktoré si vraj mladý novinár úchylne robil na zastávkach MHD. Video, ktoré robil s Vaskym, má doteraz 26 tisíc pozretí.
Na jednej fotke si mal odfotiť aj zadok novinárky z N-ka Moniky Tódovej, povedal Daňo, a pustil sa do smiechu s kolegom. Jednoduché googlovanie však odhalí, že táto aj ostatné fotky boli stiahnuté kade-tade z internetu. V diskusii k videu mu to vyčítali viacerí diváci. Daňo na to nereagoval, a dodnes je video v pôvodnej forme.
Deň na to Daňo v živom vysielaní priznal, že „niektoré fotky“ boli ilustračné. Ale stále trval na tom, že v Kuciakovom spise nejaké fotky zadkov mladých žien sú, a kto neverí, nech ho zažaluje. To je teda parádna investigatíva.
Mimochodom, keď si Pluska pomýlila Zsuzsovú s inou mladou ženou z hudobného klipu, Daňa to naštartovalo k ďalšej kritike štandardných médií. “Ja som v živote neuverejnil informáciu, ktorá by nebola overená… to by som pozatváral…chytiť a dať do žalára na 10 rokov,“ odporúčal Daňo.
Čo tak to uplatniť aj na seba?
Mastný vlas a tučné prasa
Za zmienku stojí aj trvalý neduh Daňovej práce – veci berie príliš osobne. Ak ho kritizujete, ste hlupák a odpáľte z jeho kanálu preč. Prípadne budete kúpený. A to ešte obídete dobre, lebo ak Daňa kritizujete príliš, vyzve svojich fanúšikov, aby niečo na toho kritika našli, „že sa na neho pozrieme.“ Prípadne začne riešiť súkromie úradníkov (R.Krpelan, D.Guspan), ktorí mu v niečom nevyhoveli.
Čo samozrejme Daňovi nebráni inokedy vyhlásiť: “Keď mi poviete, čo robím zle, ja sa rád nad tým zamyslím.”
Paradoxov je v Daňovej práci viac. Na jednej strane sa vie dojemne zastať telesne postihnutých, či Rómov, na druhej strane opakovane na ľudí útočí pre ich vzhľad, fyzické danosti či sexuálnu orientáciu. Prezidenta Kisku volá „mastný vlas,“ prípadne „had,“ šéfa strany Spolu „Brblavý“, advokáta R. Palu a mnohých iných nazve „bravčové hlavy,“ poslankyňu Luciu Nicholsonovú s dešpektom ako „Cigánka,“ šéfa PS Ivana Štefunka „Alžírčan“ (tam vyrastal), prezidentskú kandidátku Zuzanu Čaputová „falošná pobehlica,“ organizátorku pochodov Karolínu Farskú „malou, hnusnou a škaredou,“ šéfku Nadácia Zastavme korupciu Zuzanu Petkovú „mierne duševne zaostalou…“ Homofóbne poznámky mu tiež idú – v minulosti dokonca žiadal, by sa všetci homosexuáli v štátnej správe priznali k svojej orientácii.
Z času na čas šplechne hanlivú poznámku na migrantov, vybraných cudzincov označuje posmešne ako Nemčúri, Vietnamčíci či Číňančíci, hoci sám žil niekoľko rokov v Paríži a dnes býva kúsok za Bratislavou – v Rakúsku.
Na roxory
Vážnym problémom Daňovej práce sú jeho výzvy a plány na násilie. „My ich vymažeme. To nie je vyhrážka, to je výstraha, že sa to môže stať, lebo oni robia cenzúru,“ tvrdí na adresu novinárov hlavného prúdu.
“Treba [to] vykynožiť…prvých čo vyčistíme odtiaľto budú skorumpovaní novinári Tódová, Vagovič, Bárdy, Makarová, Valček, Petková…s tými sa vysporiadame ako prvými, s druhými mimovládnymi organizáciami, až potom začneme tu riadiť čistú politiku,“ povedal zase inokedy (za skorumpovaných označil nedávno aj nás v Transparency, vraj vypaľujeme mestá, „ak si neobjednajú audit, tak im Transparency dá zlú známku v rebríčku,“ samozrejme bez dôkazov – naše vysvetlenie k tvorbe nášho rebríčka nájdete tu).
Za výroky v marci minulého roku ho začala riešiť aj Generálna prokuratúra. Odzneli v čase krátko po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej „Špiny fašistické: Monika Tódová, Marek Vagovič, Šnídl, cigánka Ďuriš Nicholsonová, Igor Matovič, Richard Sulík, Andrej Kiska. Skapete! Lucia Ďuriš Nicholsonová – táto mala byť zabitá,“ povedal svojim divákom Daňo.
Pri komentovaní zákona o odboroch minulý mesiac povedal: „Toto je absolútne protiústavné, čo tu prijali ti zhovadilí špinavci a čo ich raz pochytáme. Ja tu budem sekať osobne, keď to nezrušia (rozohní sa imaginárnym roxorom).“ Na margo odborárskeho šéfa v našej najväčšej fabrike dodal: „Smolinský vo Volkswagene, najväčší had Slovenska, ten bude exemplárne povesený za vajcia, ak neprestane robiť, čo robí.“
Slovenskému prezidentovi želal minulé leto smrteľnú nehodu: „Andrej Kiska bude mať špičkový odvoz.. čaká ho tu najnovší typ helikoptéry… možno ešte lepšie by bolo, keby to bolo to posledné čo v živote videl,“ napísal na Facebooku.
Daňo vo svojich komentároch tvrdí, že jediné, čo pomôže, je revolúcia („voľby sú úplne nanič“) a opakovane naznačuje, že násilná. „Keď sa takýto protest robí, treba odvážne. Kto si to všimne takéto pokojné protesty… prečo sa nerozbíjajú a nerabujú domy tých, čo tu 30 rokov ten systém dopustili?,“ navádzal minulý týždeň (zaujímavé, že sa túto otázku Harabina, ktorý bol vo vysokých funkciách 20 rokov, nespýta). „Žlté vesty na Slovensku, to je naivná predstava…tu stačí jednu tehlu do ruky, jeden roxor do ruky a nechať ich urobiť svoje…Pozor na NAKe, ja nikoho nenavádzam.“
Daňo zbabelo – pre niekoho prefíkane – potrebu násila zvyčajne len naznačuje, ale často nejako doplní, že to nie je je vyhrážka ani navádzanie, keďže na to máme paragraf. Alebo povie, že veď je to satira, hoci aj v spoločných videách s Vaskym podávajú väčšinou rovnako vážne svoje názory ako vo vlastných videách. Prokuratúra zatiaľ vo veci Nicholsonovej a spol. nerozhodla (prečo vlastne tak dlho?).
Daňov parťák Vaský je už ale v inom prípade obvinený pre prečin podnecovania násila k skupine obyvateľov za výrok „tie roxory použijeme na ukončenie revolúcie; najprv spíšeme zoznam ľudí, ktorí budú ubití.. potom ich pochytáme a ubijeme na smrť.“
Prezidentská kancelária aj Národná rada mu minulý rok odmietla vstup na tlačovky, resp. zobrala akreditáciu pre vstup do budovy kvôli jeho agresívnemu správaniu a vyhrážkam (akreditácia bola v novembri Daňovi obnovená).
YouTube aj Facebook už Daňa viackrát zablokoval pre jeho nenávistné reči či ohováranie.
Bella Daňola
Kto jeho novinársku činnosť financuje? Kým pri štandardných médiách si viete ich vlastníctvo, tržby aj zaplatené dane ľahko pozrieť cez register firiem a účtovných závierok, v prípadov Daňovho GINNu to také ľahké nie je. GINN, podobne ako GINN .PRESS sú občianske združenia, ktoré nemusia obraty zverejňovať. Z dvoch percent daní získal GINN.Press v minulom roku 12 tisíc eur. Rádovo podobné sumy môže Daňo podľa monitora sociálnych médií Social Blade zarábať z príjmov z reklamy na Youtube.
Kto najviac finančne podporuje Daňovu prácu, jasné nie je, lebo napriek opakovanému sľubu doterajších darcov nezverejnil. V októbri minulého roka si zriadil zriadil transparentný účet, na ktorom sa za minulý štvrťrok vyzbieralo 1200 eur.
Z času na čas mu fanúšikovia darujú techniku na vysielanie. Daňo vo vysielaní propaguje aj predajcu kuchynského vybavenia firmu Bella Tavola a z ich šálok občas popíja čaj („Táto relácia dnes vzniká za podpory občanov, vzniká za sponzora Bella Tavola, idú Vianoce, majú pekné darčeky, porcelány, nože, všetko…“). Firmu vlastní Michal Mandzák, advokát, ktorý zastupoval Daňa na Ústavnom súde v spore so Súdnou radou. Vo svojich firmách si Mandzák uvádza ako domovskú adresu Kochanovce, dedinku hneď vedľa Humenného. Dnes je Mandzák známy ako advokát Mariána Kočnera v kauze zmenky, ktorému sa Daňo v reportážach tiež venuje (počul už Daňo niečo o pojme konflikt záujmov?).
Hoci Daňo má na iných vysoké nároky pre transparentnosť, neuplatňuje ju adekvátne na svoje podnikanie. Ako hlavné firmy si na Facebooku uvádza dve slovenské eseročky Sysoon a Sysoon Europe. Ani jedna z týchto firiem neukladá do zbierky listín svoje účtovné závierky, tak ako to majú za povinnosť všetky firmy. Verejnosť tak nevidí, s akými výsledkami podniká a aké dane platí. Z iného registra je však jasná iná vec – obe firmy majú daňové aj odvodové nedoplatky, spolu aktuálne vo výške 200 tisíc eur.
Vzorec – nepodávanie účtovných závierok, dlhy, likvidácie firiem sa opakuje aj u iných Daňových firiem.
Test Daňom
Na jeseň minulého roka nachytal Daňo pri opakovanom nelegálnom parkovaní a cúvaní v protismere Michala Blahu, šéfa reklamnej agentúry Mark BBDO a spoluzakladateľa Nadácie Zastavme korupciu. Blaha má firmu na Zámockej 5 pod bratislavským hradom aj parlamentom, teda na rovnakej adrese, kde má Mandzák advokátsku kanceláriu.
Blaha Daňovi na kameru vysvetlil svoje parkovanie naprieč chodníkom tak, že“ mám dohodu s policajtmi, keď je tam jeden a pol metra.“ Po príchode policajtov ale zaplatil pokutu a auto odparkoval. Daňo túto Blahovu chybu bezdôvodne zosobnil aj Nadácii a jej šéfke Petkovej, ktorých odvtedy pravidelne volá skorumpovanými. Aj keby mal Blaha korupčnú dohodu s policajtmi, čo ten výrok ešte zďaleko nepotvrdzuje, tak prečo očierňovať ľudí, čo s Blahovým parkovaním nič nemusia mať?
Je však pravdou, že príkladnou nebola ani reakcia Petkovej na Daňove otázky, že čo hovoria na správanie sa Blahu. Namiesto jednoduchého odsúdenia porušovania zákonov kýmkoľvek Petková opakovane skladala telefón, útočila na Daňa otázkami na jeho financovanie a utekala pred ním. Aj keď bola osobná komunikácia s Daňom určite nepríjemná, zbytočne to dodávalo Daňovi legitimitu, veď takto pred novinármi bežne utekajú politici, ktorí nemajú dobré svedomie. V priamej argumentácii, kto je tu skorumpovaný, by musel Daňo ťahať za kratší koniec.
Pri otázkach na vlastnú prácu či financovanie médií či tretieho sektora má predsa každý občan právo dostať odpoveď. Keď sa dávnejšie Daňo pýtal nás v Transparency na našu bývalú spoluprácu s Andrejom Kiskom v projekte nahlasovanie korupcie v nemocniciach, poslali sme mu odpoveď obratom.
Nadácia na Daňa reagovala ako-tak štandardne až v diskusii na svojom Facebooku v decembri.
Ignorovať ho?
Prístup k Daňovi je celkovo slabou stránkou aj štandardných novinárov. Jeho legitímne zistenia ako spomínanú výhru na Ústavnom súde alebo skoršie poukázanie na dieru v zákone o konflikte záujmov u šéfa RTVS zvyknú ignorovať. Podobne sa však málo venujú jeho prešľapom (i keď Daňove vyťahovanie údajných informácií z Kočnerovho spisu koncom minulého roka to trochu začalo meniť). Ako však chcú bojovať s alternatívou a jej prívržencami, ak nie o jej práci a manipuláciách písať?
Chybou je tiež znižovať sa na úroveň osobných útokov. Opäť, akokoľvek odporné Daňove útoky môžu byť, treba si držať štandard. Marek Vagovič, jeden z naoceňovanejších novinárov u nás a bývalý šéf Jána Kuciaka z Aktuality.sk, nedávno na Facebooku napísal, že „Daňo sa hrá na investigatívca, ale akurát vie dychčať do kamery.” Nepochybne existujú aj relevantnejšie argumenty pre kritiku Daňa ako funkčnosť jeho dýchacej sústavy.
Naopak, pri boji o dôveru verejnosti by mali novinári viac vysvetľovať okolnosti vzniku ich reportáží, koho oslovili, prečo si zrazu vybrali danú tému. Trend väčšej otvorenosti zažíva rozmach najmä v USA, kde alternatívna scéna ako aj prezident vytrvalo bombardujú štandardné médiá obvineniami z neprávd a zavádzania. Pomohlo by aj častejšie používanie videa a snímania zákulisia reportáží. Zúžilo by to priestor pre konšpirácie a video-manipulácie.
Najťažšou otázkou je, či a ako aj novinárom typu Daňa obmedzovať prístup k tlačovkám. Na jednej strane by mali mať novinári všetkých možných názorov prístup k informáciám a možnosť klásť kritické otázky. Na druhej strane sa tolerovanie podnecovania k násiliu naozaj môže raz vypomstiť.
Zdôvodnenie Kancelárie NR SR, prečo Daňovi minulý rok zobrali a potom vrátili akreditáciu do parlamentu sa zdá dosť gumené – ani zákon, ani smernica, nedefinujú na ako dlho sa môže akreditácia odoprieť a čo vlastne znamená narúšanie rokovania. A hlavný uvádzaný dôvod, vyhrážania sa poslankyni Nicholsonovej, nebol zatiaľ nijako prokuratúrou či súdom uzavretý, no napriek tomu dostal Daňo právo na vstup späť.
Nedávny príklad z USA, keď novinár CNN stratil na čas akreditáciu v Bielom dome, zaváňa presne podobným typom svojvôle, ktorý dnes pravidlá umožňujú aj u nás. Pri zmene nálad či úradníkov sa ešte nejasné pravidlá môžu vypomstiť.
Poučenie patrí ale aj pre nás všetkých, ktorí princípy transparentnosti a otvorenosti pretláčeme. Je zjavne najvyšší čas lepšie zvažovať odvrátenú stránku a ako zaregulovať možné zneužitie takýchto zásad. Čo keď tu bude nabudúce pobehovať desať Daňov?
Takže inak
V istom zmysle je Daňova práca ideálny príklad pre školy žurnalistiky.
Jeho fenomén je aj o tom, aké skresľujúce je robiť čierno-biele závery. Sám Martin Daňo má za sebou príklady dobrej práce, hoci, bohužiaľ, najmä v posledných rokoch sú zriedkavé. To bude skoro vždy platiť aj o politikoch, podnikateľoch či iných, o ktorých čítate správy.
Daňo je dnes ale predovšetkým príkladom, na ktorom sa dá pekne naučiť, ako zle môže skončiť novinár s chuťou sedieť aj na politickej stoličke. Aké zničujúce pre kvalitu práce je, keď beriete veci osobne s pozitívnymi reportážami o ľuďoch, ktorí s vami súhlasia a podlizujú sa, a s negatívnymi na ostatných. Keď jedno hovoríte (transparentnosť!), ale inak sami konáte. Aké nedôveryhodné je, keď miešate fakty s domienkami a fabulujete podľa osobnej nevraživosti. Keď nie ste schopní prijať kritiku.
V neposlednom rade Daňo tiež ukazuje, aké dôležité sú nepísané pravidlá ako slušnosť a rešpekt k respondentom či kolegom pri novinárskej práci. Akou kľúčovou výzvou v médiách je potreba kontrolovať si konflikty záujmov a nezávislosť.
Hoci v násobne menšej miere, tieto problémy opakovane vyskakujú aj v hlavnom mediálnom prúde. Kiežby odstrašujúci príklad Martina Daňa doviedol tradičné médiá k zlepšeniu etiky a kvality, ako aj prilákaniu aspoň časti sklamanej verejnosti späť od tzv. alternatívy.
Gabriel Šípoš
Ak sa Vám článok páčil, podporte Transparency aj finančne. Transparency práve rozbieha program vzdelávania proti korupčným a mediálnym šmejdom, zameraný na našich seniorov. Ďakujeme!