Štátny proces rozhodovania o dotovaní cien liekov (tzv. kategorizácia) trpí nedostatočnou transparentnosťou a profesionalitou, čo zvyšuje riziko korupčného alebo neefektívneho použitia verejných prostriedkov. Pár desiatok ľudí de facto rozhoduje o tom, medzi koho sa prerozdelí viac ako miliarda eur ročne, ktoré poisťovne preplácajú z verejných zdrojov za lieky. Títo ľudia neprechádzajú verejným výberovým konaním, nemusia zverejňovať svoje konflikty záujmov verejnosti a nakoniec ani len nie sú za svoju prácu platení.

Kľúčovými orgánmi v procese sú kategorizačná komisia a poradná skupina pre farmakoekonomiku. Zápisnice z ich konaní však väčšinou neobsahujú argumenty členov pri rozhodovaní, obzvlášť pri pozitívnom rozhodnutí. Pri rozdielnych názoroch členov nie sú dôvody zverejnené. Nie sú zverejnené ani životopisy členov skupiny pre farmakoekonomiku. Pritom odporúčania tejto úzkej päť-člennej skupiny sú stopercentne kopírované v odporúčaniach kategorizačnej komisie. Hoci konanie členov má dopad na verejné financie dlhé roky dopredu, životopisy bývalých členov ani len samotné ministerstvo, ktoré ich do funkcií menovalo, nearchivuje a teda ani nesprístupňuje.

Konflikty záujmov členov sú povinne nahlasované len Ministerstvu zdravotníctva. Nie sú však zverejňované, preto je ťažká verejná kontrola takýchto prehlásení. Zvyšuje to aj zaviazanosť členov voči ministrovi.
Otázna je aj kvalita odhadov spotreby liekov farmafirmami, ktoré obsahujú žiadosti posudzované komisiami. Pri náhodnom výbere ôsmich liekov kategorizovaných v roku 2013 až šesť z nich nad- či podstrelilo reálnu spotrebu o dva roky neskôr o aspoň 50 percent. Najväčšie odchýlky sme našli pri liekoch, kde firmy odhadli spotrebu 3-, resp. až 8-násobne menšiu ako bola v skutočnosti. Pri nich to znamená desiatky tisíc eur vyššie náklady ako odborníci očakávali.

Štúdia Transparency skúmala 265 konaní o zaradení liekov do kategorizácie za roky 2013 až 2015. Tri štvrtiny z nich skončili pozitívnym rozhodnutím. Najčastejšie išlo o lieky na tráviaci systém, rakovinu a liečenie chorôb nervového systému. Najviac úspešných konaní za to obdobie mali spoločnosti Boehringer Ingelheim, Krka a Servier.

V Transparency veríme, že posilnením transparentnosti a profesionality kategorizácie môže ministerstvo zdravotníctva zvýšiť početnosť efektívnych rozhodnutí o úhrade liekov, a tým aj zvýšiť dôveryhodnosť procesu pre verejnosť.

Barbora Tholtová, Gabriel Šípoš

Celú štúdiu nájdete tu.

Táto štúdia bola podporená Health Action Fund britskej pobočky Transparency International, ako aj menšinovo spoločnosťami Bayer, GSK, Servier, Pfizer, Novartis a Union, zdravotná poisťovňa.