Medzi dôležité úlohy štátu patrí aj zber dát, na základe ktorých vznikajú dôležité verejné politiky a medzinárodné porovnania. Jednou z týchto úloh je aj štatistické zisťovanie o štruktúre miezd zamestnancov firiem, ktoré by malo vykonávať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
V praxi však túto úlohu pre rezort na základe zmluvy dlhodobo zabezpečovala súkromná spoločnosť TREXIMA Bratislava, spol. s.r.o., ktorá na tento účel už od 90. rokov prevádzkuje a vyvíja informačný systém. Pozná to každý mzdový pracovník spoločnosti s viac ako 100 zamestnancami (a náhode aj menších firiem). Štyrikrát do roka dostáva od Treximy email, v ktorom je požiadaný o zaslanie údajov o štruktúre miezd zamestnancov spoločnosti do štvrťročného výkazu o cene práce. Súčasné mzdové IT systémy umožňujú jednoduché prepojenie, takže je možné túto úlohu vybaviť pár kliknutiami.
Zisťovanie bez zmluvy
Trexima tak disponuje dlhodobými údajmi o mzdách viac ako milióna zamestnancov na Slovensku. Tieto údaje získavala na základe zmluvy so štátom. Prácu jej zjednodušoval fakt, že zamestnávateľom, ktorí na štátnom štatistickom zisťovaní nespolupracovali, mohli hroziť aj finančné sankcie.
Po roku 2020 došlo k zmene situácie. Hoci ministerstvo má stále zaradené zisťovanie o cene práce v rámci programu štatistických zisťovaní, nemá už so spoločnosťou Trexima uzavretú platnú zmluvu. Trexima napriek tomu naďalej žiada zamestnávateľov o poskytnutie dát v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní. Zamestnávatelia sa tak môžu dostať do omylu, že údaje musia súkromnej spoločnosti poskytnúť. Ministerstvo tento stav ticho toleruje, a verejný sektor informácie o cene práce naďalej využíva v strategických dokumentoch či analýzach.
Trexima na naše na otázky, prečo od zamestnávateľov naďalej zbiera uvedené dáta, argumentovala existujúcou zmluvou so Štatistickým úradom. „V zmysle platnej zmluvy pripravujeme pre ŠÚ SR databázy a výstupy o štruktúre miezd zamestnancov a úplných nákladoch na prácu. Ku splneniu zmluvných záväzkov a medzinárodných záväzkov SR voči Eurostatu nevyhnutne potrebujeme údaje z Informačného systému o cene práce za celý rok a preto tieto údaje zbierame,“ zaslala pre TIS stanovisko zástupkyňa spoločnosti Lilla Florentina Boráros.
Spomínaná zmluva sa však týka zabezpečovania celoštátneho zisťovania o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov na obdobie päť rokov. Ako však potvrdil aj samotný Štatistický úrad, štátne štatistické zisťovanie o cene práce nie je súčasťou tejto zmluvy.
Čakanie na súťaž
Za túto situáciu je spoluzodpovedné ministerstvo, ktorého povinnosťou je štatistiky realizovať buď vo vlastnej réžii alebo na základe nového obstarávania. Ministerstvo však doposiaľ nekoná. Z jeho odpovede pre TIS vyplýva, že zber dát „plánuje zabezpečiť prostredníctvom novej zmluvy s externým dodávateľom, ktorý bude vybraný v procese verejného obstarávania.“ Proces prípravy obstarávania podľa ministerstvo ešte iba prebieha.
Ministerstvo tvrdí, že vzhľadom na aktuálnu situáciu „v súčasnosti nezískava údaje z vyhláseného štatistického zisťovania ani od akýchkoľvek iných tretích subjektov“. Ich tvrdenie je však v rozpore s odpoveďami spoločnosti Trexima, ktorá nám poslala zoznam inštitúcií, ktorým časť dát o cene práce zasiela bezplatne. V prípade MPSVaR ide o údaje „o platoch učiteľov základných škôl, mzdy absolventov, podklad do Európskej sociálnej charty, pre výkon auditu pre Európsku komisiu, pre potreby audítorov EK a údaje o výške miezd zamestnancov na pozícií Rómsky asistent.“
Výzvy pre rezort
Ministerstvo práce by sa tak malo čím skôr vyrovnať s tromi hlavnými problémami. Po prvé, súkromná spoločnosť bez zmluvného oprávnenia robí štatistické zisťovanie, ktoré by podľa aktuálneho stavu malo zabezpečiť ministerstvo. Rezort teda komplexné dáta nemá a v tomto ohľade si svoje povinnosti neplní. Druhým problémom je vlastníctvo dát, ktoré patria súkromnej spoločnosti a nie štátu.
Tretia výzva je štrukturálna. Údaje o mzdách zbiera Sociálna poisťovňa, Štatistický úrad, aj samo ministerstvo práce. Zjavne tu dochádza k duplicitám, a preto by ministerstvo malo vyhodnotiť efektívnosť a hospodárnosť týchto procesov potrebných na zabezpečenie dát pre rozhodovanie o národných politikách či plnenie medzinárodnoprávnych záväzkov.
Pri vypracovaní tohto výstupu ďakujeme za pomoc spolupracovníkovi INESS Jakubovi Zemanovi.
Ján Ivančík