Robert Kaliňák udelil ako minister vnútra štátne občianstvo oligarchovi z Bangladéša Sayemovi Sobhanovi Anvirovi, ktoré si podľa podozrenia bangladéšskych vyšetrovateľov kúpil za 3 milióny eur pochádzajúcich z trestnej činnosti. V rukách môže mať až sedem slovenských pasov.
Obyvatelia Slovenska si pomaly zvykajú na fakt, že súčasťou našej spoločnosti sú v čoraz väčšej miere cudzinci. Väčšinu však môže prekvapiť informácia, že našim spoluobčanom je aj jeden z najbohatších Bangladéšanov – Sayem Sobhan Anvir (ďalej Sayem Sobhan).
Kým pre mnoho cudzincov je naše občianstvo nedostižné, keďže získať ho vôbec nie je jednoduché, v prípade generálneho manažéra bangladéšskej podnikateľskej skupiny Bashudhara šlo všetko hladko. V Transparency sa nám po dlhšej investigatíve podarilo zistiť, že občianstvo za podozrivých okolností získal v roku 2013. S veľkou pravdepodobnosťou mu ho udelil na základe výnimky vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (dnes šéf rezortu obrany za stranu Smer).
Po kauze únosu vietnamského občana z Nemecka za pomoci slovenského vládneho špeciálu v roku 2017, tak Kaliňák mohol zapojiť štátne orgány aj do výpomoci ďalšiemu vplyvnému cuzdincovi.
Podozrenie z prania peňazí vedie aj na Slovensko
Celá kauza pripomína zlaté víza (systém udeľovania občianstva alebo pobytu výmenou za investíciu), ktoré však Slovensko oficiálne nikdy nemalo. Z Bangladéša totiž prišla informácia od tamojších vyšetrovateľov, že Sayem Sobhan mal získať občianstvo vďaka investícii vo výške 3 milióny eur. Či to tak naozaj bolo, zostáva nejasné – Ministerstvo vnútra aj Robert Kaliňák o tejto záležitosti mlčia. Oligarcha podniká na Slovensku od roku 2012, jeho firmy však vŕšia jednu stratu za druhou a žiadnu miliónovú investíciu v ich podnikaní nevidno.
Sayemovi Sobhanovi sa teraz môže naše štátne občianstvo hodiť. Dočasná bangladéšska vláda vedená nobelistom Muhammadom Yunusom totiž umožnila po nástupe k moci v roku 2024 zintenzívnenie vyšetrovania majetku patriaceho vplyvným osobám prepojeným na predošlú vládu premiérky Šejk Hasíny Vadžídovej, ktorá musela utiecť z krajiny po masívnych študentských protestoch.
V hľadáčiku protikorupčnej komisie ACC je aj rodina Sobhanovcov – vlastníci skupiny Bashundhara. Jej členovia sú podozriví z úverových podvodov, korupcie a praní špinavých peňazí. Súd v Dhake nariadil zhabanie ich majetku v Spojených arabských emirátoch, Britských panenských ostrovoch, v karibskom štáte Svätý Krištof a Nevis, v Singapure, na Cypre, v Švajčiarsku, v Spojenom kráľovstve a na Slovensku.
Kým v Spojenom kráľovstve došlo k rozsiahlemu zmrazovaniu majetkov viacerých bangladéšskych magnátov, naša krajina súdnej žiadosti o zmrazenie aktív Sayema Sobhana a jeho manželky Sabriny zatiaľ ani po roku nevyhovela. Oligarcha a jeho žena majú preto naďalej k dispozícii luxusný byt v bratislavskom River Parku a ich slovenské firmy nerušene podnikajú.
Naši kolegovia z britskej Transparency spolu s denníkom The Guardian odhalili aktivity bangladéšskych magnátov, vrátane Sobhanovcov, ktorí sa snažia zbavovať nehnuteľností v Spojenom kráľovstve, aby sa vyhli ich zmrazeniu britskými úradmi. Podobný scenár sa teoreticky môže zopakovať aj u nás.
Expresné občianstvo
Ministerstvo vnútra nám nebolo ochotné prezradiť, kedy a akým spôsobom získal občianstvo Sayem Sobhan. Argumentuje tým, že v zmysle zákona o ochrane osobných údajov nie je oprávnené poskytovať informácie o konkrétnych žiadateľoch.
Nám sa aj napriek tomu podarilo zistiť, že tento cudzinec podal žiadosť o pobyt na Slovensku pre účely podnikania 20. decembra 2012. Povolenie na takýto pobyt dostal 14. marca 2013. Už zakrátko sa stal slovenským občanom. Z evidencie cudzineckej polície bol vyradený 29. decembra 2013, a to z dôvodu udelenia štátneho občianstva.
Základnou podmienkou získania nášho štátneho občianstva je aspoň osemročný nepretržitý trvalý pobyt v krajine. Je prakticky vylúčené, že by bangladéšsky oligarcha túto podmienku splnil. V jeho prípade teda pravdepodobne rozhodoval vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák.
Ten mal v právomoci udeliť výnimku, ktorá sa poskytuje v prípadoch, ak sa žiadatelia významne zaslúžili o prínos pre Slovensko v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo aj z iného dôvodu, ak je to v záujme Slovenskej republiky.
Štátne občianstvo takto získala v roku 2008 jedna z našich najúspešnejších športovkýň Nasťa Kuzminová alebo napríklad brankár hádzanárov Tatrana Prešov Igor Čupryna, ktorý sa slovenským občanom stal v roku 2019, a to už po štyroch rokoch pobytu na Slovensku. Čupryna tiež neskôr reprezentoval Slovensko a za náš klub hral až do minulého roku.
Robert Kaliňák sa nám k udeleniu občianstva Sayemovi Sobhanovi nevyjadril. Na otázky Transparency zaslané cez rezort obrany neodpovedal ani po mesiaci a po našej urgencii. Je pritom možné, že po Sayemovi Sobhanovi udelil občianstvo aj jeho manželke, ktorá taktiež disponuje slovenským pasom, a ich dvom maloletým deťom.
Zlaté víza?
Dôležitou je v tejto súvislosti informácia, ktorú zverejnili vyšetrovatelia bangladéšskej vládnej agentúry ACC (Anti-Corruption Commission), a ktorú nám pomohli bližšie verifikovať kolegovia z britskej protikorupčnej organizácie Spotlight on Corruption a pobočky Transparency v Bangladéši.
Sayem Sobhan podľa ACC získal slovenské občianstvo vďaka investícii vo výške 3 milióny eur. Mohlo by pritom ísť o financie získané z trestnej činnosti a nelegálne vyvezené z krajiny. ACC nám potvrdila, že táto hypotéza je súčasťou ich vyšetrovania.
„Suma tri milióny za občianstvo je v tejto chvíli tvrdenie vo fáze preukazovania. Je však pravdepodobné, že takáto predpokladaná hodnota investícií mohla byť základom pre získanie slovenského občianstva,“ uviedla nám ACC s poznámkou, že ide o informáciu z bangladéšskej finančnej spravodajskej jednotky (Bangladesh Financial Intelligence Unit).
To pripomína systém zlatých víz, o akých uvažuje náš premiér Robert Fico. V skutočnosti ich však ako členský štát Európskej únie mať nemôžeme. Bohatým cudzincom ich predávala napríklad Malta, ktorej tento program nariadil vlani zrušiť európsky súd.
Munia
Rezort vnútra nám vo všeobecnosti uviedol, že pri udeľovaní ministerskej výnimky sa prihliada na bezpečnostné hľadisko a žiadatelia prechádzajú bezpečnostnými previerkami, pričom okrem iného musia byť bezúhonní v domovskej krajine.
Syaem Sobhan mohol byť v čase rozhodovania o našom občianstve bezúhonný. Neskôr sa však jeho situácia skomplikovala. V roku 2021 čelil v Bangladéši obvineniu (napr. tu, tu) pre znásilnenie a vraždu 21- ročnej milenky Mosarat Jahan Munia, na čom sa mali podieľať aj jeho otec – šéf skupiny Bashundhara, matka, manželka a ďalšie osoby.
Muniu našli obesenú v jej byte v apríli 2021, na mieste sa našiel aj denník, ktorý obsahoval záznamy o Muniinom vzťahu s bohatým ženáčom vrátane sľubov o sobáši a fyzických vzťahoch. Muniina sestra podala žalobu na generálneho riaditeľa skupiny Bashundhara s tvrdením, že napomáhal Muniinej údajnej samovražde.
Polícia vyšetrovanie uzavrela v júli 2021 tak, že Sayema Sobhana zbavila obvinení. Krátko na to 51 aktivistov a lídrov z celej krajiny prišlo s otvorenou výzvou na opätovné otvorenie prípadu s tým, že riadne vyšetrenie a primeraný súdny proces je nevyhnutný pre udržanie dôvery verejnosti v právny štát krajiny. Po prevrate v roku 2024 sa kauza opäť dostala pred Najvyšší súd, ktorý prijal odvolanie na jej opätovné vyšetrovanie.
Podivné podnikanie
Podľa premiéra Fica, ktorý o zavedené zlatých víz hovoril na predvlaňajšom ekonomickom fóre v Davose, by tieto mohli pomôcť prilákať bohatých ľudí, ktorí budú na Slovensku investovať. Minister Kaliňák mohol mať teoreticky pri udeľovaní výnimky pre Sayema Sobhana aj takéto očakávanie. V praxi sa však nič podobné neudialo.
V prvom rade, investícia 3 milióny eur, o ktorej hovoria vyšetrovatelia v Bangladéši, je zjavne vzdialená predstave premiéra o bohatých investoroch, z ktorých bude naša krajina ťažiť. Navyše, v dostupných údajoch o podnikaní bagladéšskeho oligarchu sa nám ani takúto investíciu nepodarilo vystopovať.
Sayem Sobhan na Slovensku podniká od roku 2012 a spolu s manželkou postupne založil šesť spoločností, z ktorých dnes fungujú tri. Okrem jedinej však žiadna z nich reálne nemala tržby a všetky hromadili iba stratu.
Kým neexistujúce firmy mali mať v náplni spracovanie čaju a kávy, obchod a vydavateľské činnosti, tie súčasné sa venujú najmä poradenstvu v oblasti podnikania. V domovine sa pritom skupina Bashundhara, v ktorej je Sayem Sobhan generálnym manažérom, venuje výrobe cementu, papiera, buničiny, developingu, ale je aj vlastníkom mediálneho domu.
Jedinou firmou s reálnym biznisom je eseróčka Worldera Corporartion. Jej činnosť však pripomína všetko iné, len nie podnikanie, vďaka ktorému by si mohol Sayem Sobhan, čo i len teoreticky zaslúžiť štátne občianstvo.
Firma sa podľa informácií z Finstatu orientuje na poradenstvo v oblasti podnikania a riadenia a v minulom roku mala troch až štyroch zamestnancov. Jej tržby tomu veľmi nezodpovedajú. Sú malé a navyše posledných sedem rokov stále rovnaké – každoročne v objeme približne 186-tisíc eur.
Oligarcha evidentne neprišiel na Slovensko kvôli tomu, aby na ekonomickom poradenstve zarobil. V posledných rokoch totiž vygenerovala Worldera Corporation stratu milión eur.
Bližšie informácie o Sobhanovom podnikaní sme sa snažili zistiť priamo vo firme. Tá nemá žiaden web a kontakt na ňu nie je ľahké získať. Nám sa to však podarilo. Mobil firmy je zlaté telefónne číslo, ktoré tvorí šesť deviatok.
Zamestnanec, ktorý zdvihol sa odmietol predstaviť. Zaujímalo ho, ako sme dokázali získať kontakt na nich. O podnikaní Worldera Corporation nebol ochotný hovoriť. „Povedzme, že sa venuje ekonomickej činnosti,“ povedal. Po chvíli hovor uprostred konverzácie náhle ukončil.
Firma, ktorú dnes vlastní Sayem Sobhan s manželkou Sabrinou, mala podľa zverejnených účtovných závierok ešte v roku 2018 základné imanie vo výške 5 miliónov eur, ktoré však bolo následne znížené na milión. Mala tiež vysoké záväzky cez tri milióny eur, ktorých sa jej podarilo z veľkej časti zbaviť.
Právna pomoc
V roku 2017 pribudol do majetku Worldera Corporation byt v River Parku, ktorého obstarávacia hodnota mohla byť necelých 700-tisíc eur. Okrem tejto nehnuteľnosti firma kúpila aj osobný automobil.
Ešte predtým, ako si Sayem Sobhan mohol spolu s rodinou ako trvalé bydlisko zapísať lukratívnu adresu na dunajskom nábreží, kde River Park stojí, „býval“ u právnika Mareka Kaľavského (obaja mali zhodné trvalé bydlisko).
Kaľavský bol navyše takmer dva roky konateľom jednej z jeho eseróčiek a jeho právna kancelária De minimis následne aj dve firmy Sayema Sobhana likvidovala. Chceli sme sa dozvedieť viac o pozadí tohto vzťahu, o podnikaní Sobhanových firiem a zaujímalo nás aj to, či Kaľavský neposkytoval zámožnému cudzincovi aj právne služby v súvislosti so získaním štátneho občianstva.
Právnik nám vysvetlil, že Sayem Sobhan bol jeho klientom, a preto je viazaný mlčanlivosťou. Prisľúbil však, že sa pokúsi získať súhlas na sprostenie, no bezúspešne.
„Nedisponujem od bývalého klienta oslobodením od povinnosti zachovávať mlčanlivosť, preto vám nemôžem poskytnúť žiadne informácie,“ napísal nám s tým, že so Sayemom Sobhanom nie je v kontakte už vyše desať rokov. Bangladéšskeho oligarchu sme sa pokúsili osloviť cez jeho slovenskú spoločnosť, rovnako aj prostredníctvom jeho skupiny Bashundhara, odpovede sme sa zatiaľ nedočkali.
Pranie špinavých peňazí
Rodina Sobhanovcov sa mala podľa ACC dopustiť úverových podvodov, sprenevery peňazí, nákupu nelegálnych aktív a ilegálneho prevodu peňazí do cudziny.
Vyšetrovanie ukázalo, že si v mene svojich spoločností mali vziať veľké množstvo úverov v rôznych bangladéšskych bankách, ktoré nesplatili v lehotách splatnosti. Časť prostriedkov z týchto úverov mali nelegálne prepašovať mimo Bangladéš, pričom ich použili na nákup nehnuteľností a investície do spoločností vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska.
Pre občanov Bangladéša platí povinnosť pri prevode peňazí do zahraničia požiadať o súhlas tamojšiu centrálnu banku, čo Sobhamovci údajne opomenuli a taktiež tieto príjmy neuviedli v majetkových priznaniach.
Okrem Sayema Sobhana sa podarilo jeho švagrovi Yashovi získať občianstvo Cypru, podľa informácie ACC za sumu 2 milióny eur. Sayemov otec a mama zase získali občianstvo v karibskom štáte republike Svätý Krištof a Nevis vďaka investícii 250-tisíc amerických dolárov.
Slovenské orgány mlčia
Sudca Jakir Hossain z Dhaky požiadal Slovensko o zmrazenie aktív Sayema Sobhana ešte v novembri 2024. Zaujímali sme sa, ako naša krajina s touto žiadosťou naložila. Ministerstvo spravodlivosti nás v tejto veci odkázalo na Generálnu prokuratúru. „Rezort spravodlivosti ako ústredný orgán poskytuje súčinnosť pri doručovaní dokumentov diplomatickou cestou v zmysle Trestného poriadku,“ odpísal nám vlani v októbri hovorca ministerstva Dalibor Skladan.
Hovorkyňa Generálnej prokuratúry Zuzana Drobová nám začiatkom októbra uviedla, že žiadosť o právnu pomoc Ministerstva vnútra Bangladéšskej ľudovej republiky prijali v auguste 2025. Preskúmaním pritom zistili, že pre ďalší postup potrebujú získať od príslušných orgánov Bangladéši „doplnenie nevyhnutných náležitostí za účelom posúdenia vykonateľnosti dožiadania“.
„Vzhľadom na skutočnosť, že vybavovanie predmetnej právnej pomoci nie je ukončené a žiadané vyšetrovacie opatrenia podliehajú v Slovenskej republike špecifickému režimu, nie je možné sa k predmetnej žiadosti, ani následnému postupu detailnejšie vyjadrovať,“ vysvetlila hovorkyňa GP. Prokuratúru sme požiadali o aktualizovanie informácie opäť.
Naši kolegovia z britskej Transparency spolu s investigatívcami z The Guardian zistili, že rodina Sobhamovcov sa pokúšala vlani predať v Spojenom kráľovstve tri nehnuteľnosti v hodnote 24,5 milióna libier. Najznámejšou z nich je mestský dom v Knightsbridge, ktorý predtým vlastnil práve Sayem Sobhan. Ten ho údajne bezplatne previedol na spoločnosť Brookview Heights Ltd, následne bol predaný inej schránkovej spoločnosti za približne 7,35 milióna libier.
Britské úrady podnikli k prvému polroku minulého roka formálne občiansko-právne konanie ohľadom majetku v odhadovanej hodnote viac ako 260 miliónov libier, ktorého zmrazenie nariadila britská Národná agentúra pre boj proti kriminalite (NCA).
Sedem pasov
Pri preverovaní kauzy sa nám podarilo zistiť, že Sayem Sobhan môže disponovať až siedmimi slovenskými pasmi, pričom jeho manželka ich má dva. Získali sme aj čísla týchto pasov, ktoré sme poskytli Ministerstvu vnútra so žiadosťou o vyjadrenie.
Ministerstvo pravosť týchto informácií nepoprelo. Podľa odboru strategickej komunikácie platí, že občan môže mať súčasne najviac dva cestovné pasy. „Niektoré registre zobrazujú aj historické údaje o dokladoch, vrátane tých, ktorým už uplynula platnosť alebo boli nahradené novými. Evidencia preto môže obsahovať aj staršie, odovzdané a skartované či stratené doklady,“ uviedlo ministerstvo v odpovedi.
Podľa zdroja, ktorý je oboznámený s touto problematikou, nechcel však byť menovaný, mohol Sayem Sobhan získať sedem pasov napríklad tak, že ich postupne nahlásil ako stratené. Ukazuje sa, že v tomto prípade môže ísť o bezpečnostnú dieru. Predpisy síce oficiálne povoľujú iba dva cestovné doklady, systém je ale podľa nášho zdroja nastavený tak, že túto skutočnosť nikto nepreveruje, a tak možno postupne získať viacero cestovných dokladov.
Skúška pre Slovensko
Kauza Syaema Sobhana Anvira môže byť skúškou schopností Slovenska kontrolovať nezákonné finančné toky zo zahraničia, zapájať sa do nadnárodnej spolupráce v boji proti korupcii, ako aj test funkčnosti našich nástrojov proti praniu špinavých peňazí.
Netransparentnosť procesu udeľovania štátneho občianstva, v kombinácii s mocou, ktorú má v rukách každý úradujúci minister vnútra, môže v konečnom dôsledku viesť až k podozreniam z korupcie, aké sa objavili v prípade bangladéšskeho oligarchu. Ocenili by sme, keby to Robert Kaliňák a slovenské štátne úrady tentokrát už neskúšali na „Vietnamca“ a celú záležitosť nielen jasne vysvetlili, ale aj efektívne pri preverovaní podozrení spolupracovali so zahraničnými partnermi.
Ľuboš Kostelanský