Tlačová správa Bratislava, 5.novembra 2024
Poslanci SNS navrhujú predĺžiť základnú lehotu na poskytnutie informácií občanom z aktuálnych 8 na 12 dní. Deje sa tak len pár mesiacov po tom, ako poslanci tej istej strany navrhli poskytovanie informácií spoplatniť a svoj nápad zakryli všeobecným termínom „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie“.
Mimovládne organizácie VIA IURIS, Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko, INEKO a Investigatívne centrum Jána Kuciaka upozorňujú, že návrhy poslancov SNS predstavujú výrazné obmedzenie práva ľudí na informácie a vytvárajú obrovský priestor pre svojvôľu štátnych úradníkov.
Informácie od štátu len pre tých, ktorí zaplatia?
Desiatky rokov fungujúci infozákon, pri ktorého zrode stáli aj mimovládne organizácie, garantuje právo vyžiadať si od štátu akúkoľvek neutajenú informáciu a úradníci ju musia žiadateľom poskytnúť v lehote 8 pracovných dní.
V máji predložila SNS novelu infozákona, ktorá pôvodne zavádzala poplatok – úhradu účelene vynaložených nákladov za „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“. Úrady by tak sami rozhodovali, ktoré informácie sú už príliš rozsiahle a tie by boli dostupné len pre tých, ktorí zaplatia. Pôvodný návrh však neobsahoval žiadny opravný mechanizmus, ktorý by žiadateľom o informáciu umožnil namietať voči výške poplatku. Pozmeňujúcim návrhom chcú dnes poslanci takýto mechanizmus síce zaviesť, ale stále nie je jasné, ako budú úrady pri vybavovaní námietok občanov postupovať.
Navyše stále nie je jasne definované, čo sa bude považovať za „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“, ani to, o aké účelne vynaložené náklady pôjde, v dôsledku čoho môže dochádzať k zneužívaniu tohto pojmu.
“Novela bude mať dosah najmä na média a mimovládky, ktoré nemusia mať dostatok financií na to, aby si za požadovanie týchto informácií zaplatili. Paradoxne sa nemusí dotknúť tých, ktorí tento systém mohli zneužívať, teda napríklad tých, ktorí sa snažili nejakú inštitúciu zahltiť žiadosťami o poskytnutie informácií a majú dostatok financií na to, aby si to zaplatili,” uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Úrady nestihli vybaviť len 0,7 % zo všetkých infožiadostí
Predkladatelia návrhu na predĺženie lehoty pre poskytnutie informácii z 8 na 12 pracovných dní argumentujú rastúcim počtom infožiadostí, ako aj ich komplikovanosťou. Dáta však hovoria niečo iné.
V roku 2021 zisťovala VIA IURIS, aká je prax uplatňovania infozákona. Štatistické údaje o počte infožiadostí a spôsobe ich vybavenia za obdobie od 1. 1. 2020 do 31. 8. 2021 ukazujú, že ministerstvá a úrad vlády v danom období vybavili približne 6 800 infožiadostí. V priemere tak ide len o 24 infožiadostí za mesiac na jednom z týchto úradov. Z celkového počtu len 0,7% infožiadostí nestihli ministerstvá a úrad vlády vybaviť v zákonných lehotách.
Z analýzy Transparency International Slovensko vyplýva, že paralýza v dôsledku enormného množstva infožiadosti nečaká ani 100 najväčších samospráv, ktorým v priemere dochádza pod 200 žiadostí ročne. Priemer tu zvyšujú najmä veľké mestá ako Bratislava a Košice. Pri menších mestách a obciach ide priemerne o výrazne nižšie počty.
Najnovši prieskum Transparency tiež ukázal, že stovka najväčších štátnych firiem prijala v roku 2023 spolu 902 infožiadostí, v priemere tak na každú pripadla menej ako jedna žiadosť mesačne. Najviac infožiadostí, až 127, dostala vlani Národná diaľničná spoločnosť, všetky dokázala vybaviť v zákonnej 8-dňovej alebo predĺženej 16-dňovej lehote.
„Predkladatelia návrhu na predĺženie lehoty pre vybavenie infožiadosti riešia podľa nášho názoru neexistujúci problém a jediným dôsledkom ich konania bude sťaženie prístupu aktívnych občanov a novinárov k informáciám od štátu, čo môže zásadne oslabiť efektívnu kontrolu verejnej moci a boj proti korupcii,“ vysvetľuje riaditeľka VIA IURIS, Katarína Batková.
Opäť sa tak ukazujú nedostatky, ktoré sa pri prijímaní zákonov v ostatnom období vyskytujú veľmi často. Novela nevychádza zo skúmania relevantných podkladov, analytických dát alebo aplikačnej praxe, ale z vágnych tvrdení predkladateľov.
“Pri pohľade na realitu vidíme, že problém je zväčša opačný. Síce naozaj existujú situácie, kedy žiadatelia požadujú neprimerané množstvo dát, ale orgány verejnej správy majú účinné nástroje, ako sa s tým vysporiadať. Naopak, ak dochádza k porušovaniu práv občanov na prístup k informáciám, riešením je iba dlhoročný súdny spor,” konštatuje právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík.
Zasahujú do ústavného práva na informácie. Bez diskusie.
Mimovládky s návrhom na predĺženie lehoty na poskytnutie informácií nesúhlasia a upozorňujú na tri zásadné nedostatky:
- Ide o zásah do ústavného práva na informácie, ktorý prebieha bez akejkoľvek verejnej diskusie, pozmeňujúcim návrhom predloženým v 2. čítaní v parlamente.
- Už v súčasnej právnej úprave majú úrady možnosť predĺžiť si 8-dňovú lehotu na vybavenie žiadosti o ďalších 8 pracovných dní. Na vybavenie infožiadosti tak môžu mať úrady už dnes až 16 pracovných dní, ak je to potrebné z hľadiska zložitosti či rozsahu konkrétnej infožiadosti.
- Predkladatelia tohto návrhu nepredložili žiadne relevantné dáta potvrdzujúce ich tvrdenie, že počet infožiadostí a ich zložitosť rastie, čo by mal byť dôvod, pre ktorý úrady údajne nestíhajú infožiadosti vybavovať.
„Občanom ľahko prístupné a realizovateľné právo na informácie je pre osvietené vlády pomocou, ako v súčinnosti s aktívnymi občanmi efektívne odstraňovať nedostatky a zlepšovať verejné služby a politiky. Návrh SNS ide proti tomuto trendu a v účinnej verejnej kontrole vidí, žiaľ, skôr hrozbu ako príležitosť,“ poznamenal riaditeľ INEKO Dušan Zachar.
“Už dnes evidujeme mnohé prípady, že štátne inštitúcie, v rozpore so zákonom, neodpovedajú na otázky novinárov a neumožňujú im tak vykonávať verejnú kontrolu moci pre svojich čitateľov, či divákov. Akýkoľvek obmedzujúci zásah do zákona o slobodnom prístupe k informáciám túto situáciu ešte zhorší a môže zasiahnuť do ústavného práva verejnosti na informácie,” dodáva predseda Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko.
Katarína Batková, VIA IURIS
Zuzana Petková, Nadácia Zastavme korupciu
Ján Ivančík, Transparency International Slovensko
Dušan Zachar, INEKO
Lukáš Diko, Investigatívne centrum Jána Kuciaka