Osobná a urážlivá reakcia úspešného podnikateľa a mecenáša archeológie Zoroslava Kollára uverejnená v najnovšom čísle časopisu Historická revue nás mierne prekvapila.
Publikovaním dvoch blogov, ktoré sa venovali pochybným okolnostiam štátnej podpory pre súkromný Slovenský archeologický a historický inštitút, ktorý Kollár zakladal a podporuje, nešlo z našej strany o žiadnu cielenú kampaň. Téma ani jedného z článkov nebola primárne o SAHI alebo pánovi Kollárovi.
V prvom z nich sme sa rozhodli pozrieť na to, kam a za akých okolností putujú dary a dotácie významnej štátnej spoločnosti Transpetrol, ktorá ročne rozdá viac ako 300-tisíc eur, no na informovanie verejnosti je skúpa.
Výsledkom krátkeho pátrania bolo zaujímavé, no náhodné zistenie, že hoci Transpetrol SAHI významne podporil priamo, ďalšie desaťtisíce eur pretiekli z tejto štátnej firmy do SAHI aj nepriamo cez neznámu neziskovú organizáciu Hodnoty života. Jej vtedajšia šéfka si nevedela spomenúť ani len na to, ako organizácia 30-tisíc eur od Transpetrolu použila. Jej nástupkyňa a nová riaditeľka organizácie Hodnoty života zas sedela s Kollárom v orgánoch viacerých spoločností, neziskovka zároveň sídlila aj v Kúpeľoch Trenčianske Teplice, ktorých spolumajiteľom je Kollár.
Druhý článok, ktorý sme zacielili na to, ako využíva dve percentá z daní ďalšia štedrá štátna spoločnosť Tipos, bol iba logickým pokračovaním prvého blogu. Zistili sme totiž, že aj pri tejto firme bol použitý veľmi podobný spôsob, keď Tipos podporil SAHI priamo, ale aj skryto, cez neaktívny investičný fond Kriváň. Ten nevykazoval žiadnu činnosť, majetok ani príjmy, Tipos mu napriek tomu poskytol dar z dvoch percent vo výške 10 600 eur. Z výročnej správy fondu pritom vyplýva, že aj tieto peniaze od Tiposu skončili v SAHI. A šéf fondu zhodou okolností opäť podniká so Zoroslavom Kollárom.
Pointou našich článkov tak v najmenšom nebolo spochybňovať odborné kvality pracovníkov SAHI, či podporu Zoroslava Kollára pre tieto aktivity, ale upozorniť na pochybné okolnosti, za akých rozdávajú verejné peniaze niektoré štátne spoločnosti.
Zistili sme, že štát financuje SAHI cez schránkové neziskovky, čo vyvoláva podozrenie, že táto podpora mala byť pred verejnosťou zatajená. Otázka je prečo, ak sú aktivity SAHI pre Slovensko naozaj také prínosné, ako tvrdí pán Kollár.
O to viac, ak tieto spoločnosti neprejavili takmer žiadnu ochotu vysvetliť, prečo tieto pomerne veľké sumy poskytli neznámym a nečinným inštitúciám personálne prepojenými so zakladateľom SAHI Zoroslavom Kollárom.
Podotýkame, že zástupcovia SAHI v článkoch priestor dostali, v prvom z nich sme pod článkom uverejnili celú ich reakciu, v druhom prípade sme ich oslovili ešte pred vydaním článku, no rozhodli sa nereagovať.
Žiadnu vecnú výhradu alebo nepresnosť k našim zisteniam sme sa nedozvedeli ani z rozsiahlej reakcie pána Kollára, ktorú uverejnil v časopise Historická revue.
Je dojímavé, ako sa pán Kollár skrýva za údajne ohrozené živobytie niekoľkých ľudí z jeho prostredia, no mal by mať odvahu postaviť sa čelom aj dvom miliónom daňových poplatníkov, ktorých záujmy pri skúmaní štátnych grantov pre jemu blízke neziskovky Transparency zastáva.
Ocenili by sme preto, keby pán Kollár namiesto vyhrážok, ako kvôli našim dvom blogom prídu archeológovia o prácu, zverejnil zoznam všetkých finančných tokov, ktoré SAHI počas svojej existencie od verejných inštitúcií získala. Ak nemá čo skrývať, určite mu verejná kontrola nebude prekážať. Ak tak pán Kollár a SAHI neurobia, ťažko im to ako súkromným subjektom môžeme vyčítať. Väčšie nároky by sme však mali mať na stopercentne štátne spoločnosti. Len päť najštedrejších štátnych spoločností totiž na daroch a dotáciách ročne rozdá takmer osem miliónov eur, ďalšie státisíce eur venujú organizáciám aj z dvoch percent z daní.
Ako však vyplýva z nášho rozsiahleho prieskumu, ktorý sme nedávno uskutočnili pri zostavovaní rebríčku transparentnosti verejných firiem, iba každá desiata verejná firma zverejňuje, koho podporuje reklamou, či darom. To, že časť týchto peňazí odteká z verejného priestoru pochybne, je pritom aj z našich zistení viac ako zrejme.
Michal Piško, Gabriel Šípoš a Petra Supeková, Transparency International Slovensko
V Bratislave 15. júna 2015.