Slovensko sa v najcitovanejšom rebríčku vnímania korupcie (CPI), zostavovanom každoročne centrálou Transparency International v Berlíne, prepadlo o dvanásť pozícií na 59. miesto spomedzi 180 krajín. Medziročne ide o historický prepad, došlo k nemu z dosiaľ najlepšieho 47. miesta. Výnimočný je aj v rámci Európskej únie, kde viac ako my padli v poslednom desaťročí iba Cyprus a Malta medzi rokmi 2015 a 2016.
Mimoriadny je aj pokles skóre o 5 bodov z 54 na aktuálnych 49 bodov zo sto možných (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). V aktuálnom vydaní sa rovnako ako my medziročne prepadlo iba šesť ďalších krajín a viac iba jediná (Eritrea o -8 bodov). Z hľadiska skóre aj umiestnenia sme tak klesli na úroveň výsledkov zo sklonku tretej Ficovej vlády po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Globálny rebríček vnímania korupcie sa zostavuje na základe indexov nezávislých inštitúcií mapujúcich rok až dva dozadu. Slovenska sa týkalo 10 z nich, pričom 9 zachytávalo už obdobie štvrtej vlády Roberta Fica. Na rozdiel od vlaňajšieho umiestnenia, ktoré ešte reflektovalo obdobie predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a čiastočne aj Ľudovíta Ódora, ide už o vizitku aktuálnej vlády.
Oslabenie štátu v boji s korupciou
Prudkému poklesu Slovenska počas prvého roku vlády Roberta Fica venuje centrála Transparency osobitú pozornosť aj v sprievodnej analýze o vývoji v krajinách Západnej Európy a EÚ. „Viaceré reformy oslabili protikorupčné mechanizmy a obchádzali zapájanie verejnosti. Vláda zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a Národnú kriminálnu agentúru, ktoré boli zodpovedné za boj proti korupcii a závažnej kriminalite. V kombinácii so skrátením premlčacích lehôt, zmiernením trestov za korupciu a upustením od hroziacich trestov, viedli tieto zmeny k obmedzeniu schopnosti stíhať páchateľov ako i k beztrestnosti v niektorých významných kauzách,“ zhŕňa centrála Transparency. Pripomína aj politické nominácie, obchádzanie štandardných legislatívnych postupov a vládne podkopávanie nezávislých inštitúcií a médií, spolu s útokmi na mimovládne organizácie cez naratívy o ,zahraničných agentoch‘ na ruský štýl.
Prepad Slovenska v rebríčku sa vo veľkej miere zhoduje aj s vnímaním vlaňajšieho vývoja stovkou domácich expertov a osobností. Odborníkov z oblasti právneho štátu, politológov, sociológov, analytikov, ekonómov, podnikateľov, novinárov, bývalých politikov, známe osobnosti či predstaviteľov verejného sektora oslovila slovenská Transparency na prelome rokov v rámci „Expertnej konzultácie o korupcii – Slovensko 2024“. Až 86 percent respondentov očakávalo zhoršenie Slovenska v CPI 2024, pričom 28 percent predvídalo citeľný prepad. Deväť z desiatich oslovených pritom aktuálnej vláde neverí, že má záujem korupciu riešiť.
Politicky motivovaná zmena trestných kódexov bez riadnej verejnej diskusie viedla k de facto „amnestovaniu“ vo viacerých korupčných kauzách. Spravodlivému procesu a prípadnému trestu sa pre skrátenie premlčacích dôb vyhnú vplyvní ľudia s napojením na politiku ako niekdajší minister financií Ján Počiatek a pravdepodobne aj jeho nástupca Peter Kažimír, zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga či podnikatelia Miroslav Výboh a Peter Košč.
Vládna moc pomohla aj za úplatok v prospech mafie právoplatne odsúdenému bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Na slobodu sa dostal na základe dovolania a rozhodnutia o prerušení trestu ministra spravodlivosti Borisa Suska. O dovolaní bude rozhodovať Najvyšší súd, Kováčik bol medzitým prvostupňovo odsúdený aj za ďalší úplatok. Človek, ktorý mal pôvodne zastupovať štát v boji s korupciou z prvého radu, sa tak opakovane stal jej symbolom.
Legislatívne i systémové zmeny v podobe rušenia a preorganizovania špecializovaných zložiek zameraných na korupciu sa prejavili aj na výkonnosti. O nových úspechoch orgánov činných v trestnom konaní, po rokoch odhaľovania závažných káuz už od vlani takmer nepočuť. Polícia v roku 2024 podľa vlastných štatistík zistila aj objasnila iba necelých 50 korupčných trestných činov. Počet vyšetrovaných páchateľov klesol v posledných dvoch rokoch na 90, čo sú najnižšie čísla za posledné desaťročie.
Právny štát a verejná kontrola pod tlakom
Dôležitým kontextom je aj oslabovanie princípov právneho štátu. To sa prejavovalo nielen stupňujúcimi sa útokmi časti politikov voči niektorým vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom, nezávislým inštitúciám, médiám a občianskej spoločnosti, ale aj nízkou kvalitou legislatívneho procesu. Zásadné zmeny boli presadzované cez poslanecké návrhy či zrýchlené konania bez verejnej diskusie. Negatívnymi zmenami z hľadiska verejnej kontroly prešli aj normy týkajúce sa práva na informácie, verejného obstarávania, verejnoprávnej televízie a rozhlasu či podpory kultúrnych a občianskych iniciatív. V parlamente už trištvrte roka čaká na schválenie aj novela namierená proti mimovládnym neziskovým organizáciám.
Koalícia pokračuje aj v politických čistkách, ministri štvrtej vlády Roberta Fica vymenili podľa analýzy Transparency International Slovensko len za prvý rok až 55 percent vedúcich postov v rezortných organizáciách. Negatívnu pachuť zanechala aj kampaň pred prezidentskými voľbami, ktorú ovplyvnili neférové praktiky a obchádzanie volebných pravidiel.
Kriticky hodnotila vývoj aj Európska komisia v Správe o právnom štáte 2024, podľa ktorej Slovensko nedosiahlo žiadny pokrok pri takmer žiadnom z predošlých odporúčaní. Neplnenie odporúčaní v oblasti boja proti korupcii a posilnenia integrity vo vláde a polícii Slovensku na jeseň 2024 vyčítala aj Skupina štátov proti korupcii GRECO, ktorá je orgánom Rady Európy.
Nie všetky sporné plány vlády sa podarilo presadiť, pozitívom zostáva aj hlasné odmietanie podkopávania právneho štátu značnou časťou verejnosti.
Prepad aj medzi krajinami EÚ
V rebríčku CPI za rok 2024 narástlo aj zaostávanie Slovenska za priemerom krajín Európskej únie. Kým vlani sme na priemer EÚ strácali 10 bodov, aktuálne je to už 13 (49 vs. 62 bodov). Horšie ako my bolo na tom len päť krajín EÚ Chorvátsko (63. miesto), Malta (65.), Rumunsko (65.), Bulharsko (76.) a posledné Maďarsko (82.). Vyrovnalo sa nám Grécko (59.) a predstihol Cyprus (46).
Medzi krajinami s najmenej pociťovanou korupciou na svete zostávajú Dánsko so skóre 90 bodov, Fínsko (88) a Singapur (84), ktorý na tretej priečke vystriedal Nový Zéland (83). Z postkomunistických krajín sa najvyššie drží Estónsko, ktoré so 76 bodmi figuruje aktuálne na 13. pozícii na svete. Z krajín Vyšehradskej štvorky sú pred nami Česko (46. pozícia a skóre 56) a Poľsko (53. so skóre 53 bodov), ktoré si tiež mierne pohoršili. Ďalej padá aj Maďarsko, ktoré zostáva v EÚ beznádejne posledné (82. pozícia so 41 bodmi).
Aký bude rok 2025?
Zmena kurzu v otázkach právneho štátu a boja proti korupcii, ale aj zahraničnej politiky, sa v prístupe vládnej koalície prejavuje aj na začiatku roka 2025, kedy sa po celom Slovensku konajú masívne protivládne protesty. Tie vládna koalícia bagatelizuje, či sa ich dokonca usiluje spájať s údajnými snahami o štátny prevrat.
Odhad vývoja zneprehľadňuje aj politická nestabilita a možnosť predčasných volieb, čo však môže zároveň pôsobiť aj ako brzda pre zásadné protidemokratické zmeny. Dôsledky zhoršujúcej sa situácie v oblasti korupcie a právneho štátu sa však v nasledujúcom období budú prejavovať doma aj u zahraničných partnerov a investorov. Ďalší pokles v rebríčku môže znamenať aj prerazenie doterajšieho dna (62. miesto), ktoré Slovensko pri dnešnej metodike dosiahlo v roku 2012.
Korupcia zhoršuje aj následky klimatických zmien
Situácia sa nezmenila ani na chvoste rebríčka. Medzi konfliktami zmietané krajiny so zlyhávajúcim štátom ako Južný Sudán (180. pozícia a 8 bodov), Somálsko (179. a 9 bodov) a Sýria (177. a 12 bodov) sa usadila Venezuela (178. miesto a 10 bodov). Z európskych štátov sa opäť najhoršie umiestnilo upadajúce Rusko (154. so skóre 22), korupcia zostáva veľkým problémom aj na ním napadnutej Ukrajine (105. a 35 bodov).
Za posledné desaťročie dokázalo odolnosť voči korupcii výraznejšie zvýšiť iba 24 zo 180 krajín, kým v 32 štátoch sa situácia citeľne zhoršila. Až dve tretiny krajín nedosiahli v aktuálnom rebríčku ani polovicu možných bodov, aktuálne sa k nim zaradilo aj Slovensko so 49 bodmi.
Centrála Transparency v tohtoročnej CPI správe upozorňuje na riziká korupcie aj v kontexte následkov klimatickej krízy. „Zatiaľ čo miliardy ľudí na celom svete denne čelia dôsledkom klimatických zmien, zdroje na adaptáciu a zmierňovanie ich dopadov zostávajú žalostne nedostatočné. Korupcia tieto výzvy ešte zintenzívňuje a predstavuje ďalšie hrozby pre zraniteľné komunity,“ varuje hnutie.
Čo CPI meria?
Index vnímania korupcie zostavuje organizácia už od roku 1995, aktuálne výsledky sú medziročne porovnateľné od roku 2012. Rebríček sa počíta z výsledkov krajín v 13 rôznych indexoch nezávislých inštitúcií vrátane Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra, ale aj konzultačných spoločností a think-tankov. Na ich vytváraní sa Transparency International nepodieľa.
Aktuálny výsledok Slovenska vychádza z hodnotenia v 10 indexoch. K zhoršeniu hodnotenia Slovenska došlo v polovici z nich, najviac v Svetovej ročenke konkurencieschopnosti IMD švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu a v Indexe udržateľného vládnutia SGI nemeckej Bertelsmannovej nadácie (ten zachytáva až dvojročné obdobie do januára 2024).
Výsledný rebríček vnímania korupcie, vychádzajúci z podrobnejších indexov, tak reflektuje predovšetkým vnímanie korupcie medzi manažérmi, investormi či slovenskými a zahraničnými expertmi. Oproti prieskumom Eurobarometru skúmajúcim verejnú mienku súhrnný CPI index väčšmi odráža vývoj v oblasti veľkej korupcie (zneužívanie verejných funkcií a zdrojov, čistota tendrov, protikorupčné kroky vlády, úroveň právneho štátu atď.). Podrobnosti o metodike a kompletné výsledky sú dostupné na stránke centrály Transparency International. Slovenský kontext si môžete pozrieť aj v krátkom videu.
V prípade otázok môžete kontaktovať aj slovenskú pobočku Transparency International.
Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko
- Tlačová správa
- Prezentácia z tlačovej konferencie 11.2.2025
- Záznam tlačovej konferencie
- Expertná konzultácia o korupcii – Slovensko 2024
Podporte index vnímania korupcie a Transparency v snahe o Slovensko bez korupcie: https://transparency.sk/cpi.
Ďakujeme!