verejné firmyKto skutočne stojí za nedávnym prenájmom lokomotív za 309 miliónov pre národného dopravcu ZSSK, z verejných registrov nevedno. Indície vedú k jednému z najbohatších Slovákov Evženovi Balkovi. Či a aký podiel vo firme má, jej predstavitelia zatiaľ nezodpovedali.
Koncom novembra uzatvorila Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) a lízingová firma Rolling Stock Leas jeden z najväčších kontraktov štátneho prepravcu za rok 2024. Zmluva v hodnote cez 309 miliónov eur sa týkala lokomotív, presnejšie hnacích koľajových vozidiel, ktoré si bude ZSSK najbližšie desaťročie od lízingovky prenajímať.
Súťaž na prenájom 15 kusov s možnou opciou na ďalších 15 viacsystémových interoperabilných rušňov Siemens Vectron MS vypísala ZSSK začiatkom septembra. Využívať by sa mali prioritne pre súpravy diaľkovej vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy. Súčasťou prenájmu je aj kompletný servis lokomotív.
Prvých päť lokomotív, podľa návrhu zmluvy upravenej koncom septembra 2024, očakával štátny dopravca najneskôr do 10. decembra a má ich už k dispozícii. Zvyšné má lízingová spoločnosť dodať v priebehu rokov 2025 a 2026. Cena nájmu za jednu lokomotívu sa pohybuje od 69 000 do 71 000 eur.
Do súťaže na prenájom sa prihlásila jediná spoločnosť – Rolling Stock Lease. Ide o rovnakú spoločnosť, ktorá rušne ZSSK prenajímala aj predtým. Spoločnosť sa premenovala v roku 2020 z S Rail Lease.
Reálni vlastníci: neznámi
Štátny osobný dopravca uzavrel kontrakt bez toho, aby zisťoval, kto za firmou reálne stojí. Skutoční majitelia lízingovej spoločnosti totiž nie sú známi. A to aj napriek tomu, že ide o jeden z najväčších tendrov štátneho osobného dopravcu a firma tak musí byť zapísaná aj v Registri partnerov verejného sektora (RPVS).
Pôvodne za lízingovou spoločnosťou stála rakúska Erste Group. Dnes sú už v RPVS ako koneční užívatelia výhod zapísaní len konatelia lízingovej spoločnosti Tibor Čunderlík a Július Chovanec.
Podľa advokátskej kancelárie Erben & Erben, ktorá zápis v RPVS verifikovala, v Rolling Stock lease „neexistuje spoločník – fyzická osoba, ktorá by mala priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25% na hlasovacích právach v Partnerovi verejného sektora alebo na jej základnom imaní“. Podobne je to s menovaním štatutárneho orgánu (čo je právomoc valného zhromaždenia) či s nárokom na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania spoločnosti.
V RPVS, kde je určujúcim pre zápis vlastníka práve najmenej 25% podiel, sú tak zapísaní iba konatelia. O skutočných vlastníkoch vieme z registra len to, že spoločníkmi firmy sú Slovenská sporiteľňa s 3% podielom na základnom imaní a írska obchodná spoločnosť Galtymore Partners Capital Fund ICAV, podfond Galtymore One s 97% podielom na imaní. Pri nej ešte verifikačný dokument v ďalšej línii spomína ako jedného z akcionárov lichtenštajnskú spoločnosť‘ Merchant House Holding AG.
Kto skutočne za lízingovou spoločnosťou stojí, nie je známe ani z ďalšieho verejného Registra právnických osôb, kde si firmy údaje zapisujú samé. Koneční užívatelia výhod pri Rolling Stock lease uvedení nie sú vôbec, ako zainteresované osoby si rovnako ako v RPVS udávajú Slovenskú sporiteľňu a Galtymore Partners Capital Fund ICAV, podfond Galtymore One.
ZSSK napriek tomu nič nebránilo v uzatvorení veľkého kontraktu, keďže aktuálne znenie zákona takýto zápis v RPVS umožňuje. „ZSSK v rámci zákonných podmienok nie je oprávnená požadovať ďalšie informácie o vlastníckej štruktúre a týmito následne podmieňovať možnosť účasti na procese verejného obstarávania,“ napísal hovorca spoločnosti Dominik Drevický.
Komplikovaná štruktúra
Rolling Stock lease má komplikovanú vlastnícku štruktúru. Jej väčšinový vlastník – írska spoločnosť Galtymore – upísala dva druhy akcií. Participujúce, s ktorými je spojené právo na podiel na zisku, ale nie hlasovacie právo a neparticipujúce, s ktorými je spojené hlasovacie právo, ale nie právo na podiel na zisku.
Participujúce akcie Galtymore One upísalo viacero investorov nepriamo prostredníctvom ďalších právnických osôb, pričom žiaden z konečných užívateľov výhod týchto investorov nemá právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania v spoločnosti Galtymore.
Dva kusy neparticipujúcich akcií a stopercentný podiel na hlasovacích právach v spoločnosti Galtymore vlastní spoločnosť Merchant House Holding AG z Lichtenštajnska.
Indície smerujú k Balkovi
Bližší pohľad na pozadie týchto vzťahov naznačujú, že za lízingovou spoločnosťou by mohol stáť Evžen Balko – jeden z najbohatších ľudí na Slovensku. Jeho majetok časopis Forbes odhadol na 400 miliónov eur, čo ho radí na 14. miesto najbohatších Slovákov. Spolu s rodinou je štvrtinovým spolumajiteľom spoločnosti Minerfin, ktorá obchoduje s rudami, a českej skupiny Moravia Steel, do ktorej patria Třinecké železiarne.
V minulosti spoluvlastnil podľa Nadácie Zastavme korupciu jednu z najväčších slovenských firiem na Slovensku – Budamar Logistics, ktorej hodnota výrazne presahuje podľa Forbesu 50 miliónov eur. Bolo to spolu s Jánom Moderom a Máriou Blaškovou, ktorej zosnulý manžel Ľubomír Blaško sa v minulosti spomínal ako jeden zo sponzorov strany Smer.
V Transparency sme si za poplatok vyžiadali z obchodného registra v Lichtenštajnsku výpis spoločnosti Merchant House Holding AG, ktorú vidno vo vlastníckej štruktúre dodávateľa lokomotív ako poslednú. Jedným z členov Správnej rady tejto spoločnosti je lichtenštajnský advokát a notár Claudio Andreas Frick. Ten zároveň spolu s Evženom Balkom a jeho synom Denisom sedí aj v Správnej rade ďalšej spoločnosti Balko Capital Limited Ltd, ktorá sídli na rovnakej adrese v lichtenštajnskej obci Schaan ako Merchant House Holding AG.
Frick zároveň figuroval aj v ďalších železničných spoločnostiach na Slovensku. Bol konečným užívateľom výhod do roku 2021 v spoločnosti Lokorail a do októbra 2024 aj v spoločnosti ŽOS Vrútky. Oficiálnymi vlastníkmi Budamaru boli Claudio Frick a Kristen Mikkel Volmer Lind, pri rokovaniach o kúpe výrobcu vagónov Tatravagónka Poprad ho zastupovali reálni vlastníci Ivan Petríček a Evžen Balko.
Transparency oslovila s otázkami o vlastníkoch aj spoločnosť Rolling Stock lease. Konateľ Tibor Čunderlík ochotu odpovedať najprv deklaroval, no odpovede zatiaľ neposkytol. Po ich zaslaní ich do článku doplníme.
EDIT (doplnené po doručení odpovedí 7.1.2025): „V našom odvetví je bežný štandard, že leasingové spoločnosti sú vlastnené cez rôzne štruktúry, napríklad investičné fondy,“ napísal k objasneniu komplikovanej vlastníckej štruktúry Čunderlík. Na otázku, kto je reálnym konečným užívateľom výhod lízingovky, ktorej šéfuje ako konateľ a riaditeľ, odpovedal len, že „túto informáciu nemá“.
Ako ďalej?
Aj tento prípad jasne ilustruje limity súčasných verejných registrov pri odhaľovaní skutočných vlastníkov firiem. Špeciálne, ak sa vlastníci ďalej strácajú v komplikovaných štruktúrach v zahraničí.
Pomôcť by mohlo zníženie hranice pre zápis konečných užívateľov z terajších 25% už na 10% vlastníckeho podielu, prinajmenšom pri veľkých verejných zákazkách. Súčasný limit sa v praxi ukazuje ako príliš vysoký a umožňuje obchádzanie účelu zákona, neraz aj špekulatívnym zápisom. Na úrovni EÚ by sme mali ďalej tlačiť aj na lepšie prepojenie medzinárodných registrov a sprístupnenie väčšieho rozsahu informácií verejnosti.
Marek Poracký, externý spolupracovník Transparency International Slovensko
Analýza vznikla v rámci projektu „Unveilling compliance gaps: Identifying loopholes fueling corruption schemes“ s podporou Global Anti-Corruption Consortium, tvoreného združeniami Organized Crime and Corruption Reporting Project a Transparency International.
