SamosprávaKeď hovoríme o podpore Ukrajiny, verejná debata sa často sústredí na veľké geopolitické témy, vojenskú pomoc či reformy na centrálnej úrovni. Menej pozornosti sa však venuje tomu, čo sa deje bližšie k ľuďom – v regiónoch, samosprávach a miestnych inštitúciách, ktoré denne rozhodujú o verejných peniazoch či službách a v konečnom dôsledku aj o dôvere občanov v štát.
Práve na túto úroveň sme sa rozhodli cielene zamerať v projekte „Posilňovanie právneho štátu na miestnej úrovni na Ukrajine: prípad Zakarpatskej oblasti“, na ktoromsme posledné dva roky spolupracovali s ukrajinským think-tankom Institute for Central European Strategy (ICES) a holandskou organizáciou Foundation of Justice, Integrity and Anti-Corruption (FJIAC).
Právny štát nemožno posilniť jednou inštitúciou či jednou reformou. Vyžaduje si to systematickú prácu s úradníkmi, dátami, hodnotami, kontrolnými mechanizmami aj verejnú diskusiu. Zakarpatská oblasť bola zvolená ako pilotný región – ide o multikultúrny región, ktorý je v porovnaní s inými časťami Ukrajiny najmenej zasiahnutý priamymi bojmi.
Zároveň však zohráva kľúčovú úlohu ako pohraničné územie susediace s viacerými členskými štátmi Európskej únie. Práve tu sa stretáva každodenná realita vojny, decentralizácie, obnovy a európskej integrácie, čo z regiónu robí vhodné prostredie na testovanie a overovanie prístupov, ktoré môžu byť v budúcnosti použité aj v iných častiach Ukrajiny.
Spolupráca s regionálnou správou
Jednou z kľúčových línií projektu bola systematická spolupráca so Zakarpatskou oblastnou radou a Zakarpatskou oblastnou administratívou (obdoba nášho samosprávneho kraja a župného zastupiteľstva), zameraná na posilňovanie dobrej správy vecí verejných. Tá bola postavená na praktickej výmene skúseností medzi slovenskými a ukrajinskými regiónmi.
Jedným z najkľúčovejších a zároveň časovo najnáročnejších výstupov projektu bola príprava protikorupčných stratégií pre Zakarpatskú oblastnú radu a Zakarpatskú oblastnú administratívu. Samostatne pre každú z týchto inštitúcií sme v spolupráci s ukrajinskými partnermi Institute for Central European Strategy (ICES), Institute of Political Education (ІПО) a Foundation for Institutional Development vypracovali komplexné protikorupčné stratégie.
Vychádzali sme z metodológie a dlhodobej skúsenosti Transparency International Slovensko s hĺbkovými auditmi verejných inštitúcií, ktorú sme v tomto prípade po prvý raz aplikovali aj mimo Slovenska.
Proces pozostával z viacerých krokov vrátane identifikovania rizikových oblastí a prípravy rozsiahlych dotazníkov zameraných na pochopenie interných procesov a nastavení oboch inštitúcií. Na ne nadviazala analýza rizík a silných stránok, ktorá kombinovala údaje z dotazníkov, analýzu voľne dostupných zdrojov, či rozhovory so zástupcami rady a administratívy.
Na základe výsledkov tejto analýzy boli následne pripravené konkrétne a realizovateľné odporúčania, prispôsobené štruktúram a kompetenciám oboch inštitúcií. Výsledné protikorupčné stratégie, spracované na viac než 250 stranách, boli odovzdané Zakarpatskej oblastnej rade a administratíve a sprístupnené aj verejnosti. Ich ambíciou je posilniť transparentnosť a dôveru v regionálne inštitúcie a po vojne poslúžiť aj ako inšpirácia pre ďalšie ukrajinské regióny.
Odovzdávanie protikoručpných stratégií počas tlačovej konferencie v Užhorode
Workshopy zameraná na posilňovanie transparentnosti
Paralelne s protikorupčnými auditmi prebiehala v spolupráci s Košickým a Prešovským samosprávnym krajom aj séria pracovných stretnutí a workshopov. Pracovné stretnutia sa konali v Košiciach, Prešove aj priamo na Ukrajine. Diskusie sa sústredili na konkrétne nástroje dobrej správy vecí verejných – od kontrolných mechanizmov a etických kódexov, cez transparentné výberové konania a verejné vypočutia, až po zapájanie verejnosti do rozhodovania a skúsenosti s čerpaním európskych zdrojov.
Pozornosť dme venovali aj fungovaniu regionálnej administratívy, systému dotácií a grantov, úlohe hlavného kontrolóra a ochrane oznamovateľov, ktorú ukrajinskí partneri vnímali ako dôležitú súčasť budovania integrity verejných inštitúcií.
Pred prvým stretnutím sme pre ukrajinskú stranu pripravili analytický materiál s príkladmi dobrej praxe zo Slovenska, ktorý slúžil ako spoločný východiskový rámec diskusií. Naopak, výstupy zo série stretnutí a workshopov sme následne systematicky spracovali do White Book Manual, ktorý zachytáva najdôležitejšie praktické poznatky a odporúčania využiteľné pre Zakarpatskú oblasť aj ďalšie regióny Ukrajiny.
Stretnutie zástupcov PSK a KSK v Užhorode
Ako mestá v Zakarpatí komunikujú a čo všetko (ne)zverejňujú
Pozornosť projektu sa však neobmedzila len na regionálnu úroveň. Na úrovni miestnych samospráv sme sa v projekte zamerali na to, ako vyzerá transparentnosť v každodennej praxi zakarpatských miest a to aj v podmienkach vojny. Po vzore dlhodobých hodnotení Transparency International na Slovensku a Ukrajine sme pripravili pilotný minirebríček transparentnosti najväčších miest Zakarpatskej oblasti, ktorý mal ukázať, do akej miery sú samosprávy otvorené verejnej kontrole.
Hodnotenie 17 miest s viac ako 20-tisíc obyvateľmi na základe 17 kritérií ukázalo výrazné rozdiely medzi jednotlivými samosprávami. Kým najlepšie hodnotené mestá dokázali zverejňovať základné dokumenty a komunikovať s verejnosťou aj v čase vojny, na opačnom konci rebríčka boli mestá, ktoré neposkytli ani odpovede na infožiadosti alebo nezverejňovali kľúčové údaje, ako sú rozpočty či kontakty na volených zástupcov.
Výsledky hodnotenia transparentnosti v Zakarpatskej oblasti s dosiahnutým bodovým a percentuálnym skóre transparentnosti
Osobitnú pozornosť sme venovali aj jazykovej dostupnosti informácií, ktorá je v multikultúrnom prostredí Zakarpatskej oblasti zásadná. Analýza naznačila, že poskytovanie informácií v inom ako ukrajinskom jazyku je skôr výnimkou – a to aj v mestách, kde žijú početné národnostné komunity.
V praxi sa ukázalo, že menšie samosprávy sú v tomto smere často otvorenejšie než regionálne centrá. Nedostatočná jazyková dostupnosť pritom nepredstavuje len technický problém, ale reálnu bariéru prístupu k informáciám pre časť obyvateľov, ktorí majú tiež právo rozumieť rozhodnutiam s vplyvom na ich každodenný život.
Regionálna žurnalistika – boj proti mediálnym púšťam
Aj v čase vojny zohráva regionálna žurnalistika dôležitú úlohu pri kontrole verejnej moci a informovaní miestnych komunít. Dva roky po sebe sme nielen na Slovensku, ale aj v Zakarpatí spolu s partnermi udelili novinárske ceny za príspevky zamerané na podporu verejnej kontroly. Kým v prvom ročníku sa do výzvy prihlásilo 26 príspevkov, v druhom roku ich počet narástol na 50, čo potvrdilo, že v regióne vznikajú dôležité príspevky aj napriek náročným podmienkam.
Ocenené príspevky sa venovali najmä konkrétnym zlyhaniam verejnej moci a environmentálnym hrozbám v regióne – od nelegálnej ťažby dreva v chránených územiach, cez kontroverzné povoľovanie výstavby veterných elektrární či výškových budov v historickej zóne Užhorodu, až po dlhodobú devastáciu verejných prírodných lokalít premenených na čierne skládky odpadu.
Konferencia a odovzdávanie cien za najlepšie regionálne príspevky, Užhorod 2025
Súčasťou oboch ročníkov však nebolo len samotné oceňovanie. Novinárske ceny doplnil aj sprievodný program v podobe diskusií s novinármi zo Slovenska aj z iných regiónov Ukrajiny, ktoré vytvorili priestor na výmenu skúseností, zdieľanie pracovných postupov a vzájomné učenie sa. Diskusie sa venovali najmä práci v krízových podmienkach, úlohe regionálnych médií pri verejnej kontrole a výzvam, ktorým čelia lokálni novinári mimo hlavných mediálnych centier. Práve tento medziregionálny a medzinárodný rozmer pomohol posilniť profesijné väzby a rozšíriť perspektívu účastníkov podnad hranice Zakarpatia.
Diskusie medzi novinármi sa presunuli aj do Bratislavy, kde lokálni novinári zo Zakarpatska navštívili redakcie Denníka N a Aktuality.sk. V rozhovoroch so šéfredaktormi a redaktormi sa venovali každodennej realite novinárskej práce na Slovensku a na Ukrajine. Zaujímalo ich , ako sa píše o Ukrajine v slovenských médiách, ale aj dopady vraždy investigatívneho novinára na našu mediálnu scénu, či témy ako sú mediálne púšte alebo budovanie dôvery čitateľov.
Zo slovenskej strany zaznieval záujem o fungovanie žurnalistiky v krajine zmietanej vojnou a o témy, ktoré sú pre ľudí na lokálnej úrovni najdôležitejšie. Návštevavyústila do konferencie pre regionálnych novinárov, ktorej cieľom bolo prepájanie, vzájomné učenie sa a budovanie profesijných väzieb naprieč krajinami.
Stretnutie so šéfredaktorom Denníka N Matúšom Kostolným
Podpora spolupráce aj na akademickej úrovni
Logickým pokračovaním snahy prepájať ľudí a skúsenosti naprieč hranicami bola aj spolupráca na úrovni akademickej sféry, ktorá projektu dodala dlhodobejší analytický rozmer.
Začiatkom decembra sa v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave stretli právni odborníci zo Slovenska a Ukrajiny, aby spoločne diskutovali o transparentnosti vo verejnej správe na národnej aj regionálnej úrovni. Celkovo devätnásť akademikov z Univerzity Komenského a z Užhorodskej národnej univerzity predstavilo príspevky zamerané na možnosti prenosu dobrej praxe zo Slovenska na Ukrajinu, no zaznela aj spätná väzba opačným smerom.
Diskusie sa sústredili na veľmi konkrétne výzvy – od transparentnosti v podmienkach vojny, cez právo na informácie, až po výberové procesy v komunálnych podnikoch, ilustrované aj na prípadovej štúdii z Bratislavy. Významným prínosom bola aktívna účasť odborníkov z Ukrajiny, ktorí dlhodobo pôsobia na Slovensku a majú detailnú znalosť oboch právnych poriadkov. Výsledkom tejto spolupráce nebola len samotná konferencia, ale aj zborník odborných príspevkov, ktorý zachytáva hlavné poznatky, porovnania a odporúčania vzniknuté počas diskusií.
Projekt „Posilňovanie právneho štátu na miestnej úrovni na Ukrajine: prípad Zakarpatskej oblasti” tak prepájal regionálnu správu, miestne samosprávy, nezávislé médiá aj akademickú obec. Zakarpatská oblasť sa v ňom ukázala ako vhodný pilotný priestor, geograficky blízky Európskej únii, multikultúrny a zároveň schopný testovať nástroje transparentnosti aj v podmienkach vojny. Skúsenosti získané v tomto regióne môžu po skončení konfliktu poslúžiť nielen ako inšpirácia pre ďalšie časti Ukrajiny, ale aj ako pripomenutie, že budovanie právneho štátu je dlhodobý proces, ktorý sa odohráva najmä tam, kde sa verejná moc stretáva s ľuďmi.
Práca v krajine zmietanej vojnou nám opakovane ukázala, aké náročné je udržiavať transparentnosť a verejnú kontrolu v podmienkach permanentnej krízy – a zároveň, aká veľká je o tieto témy na Ukrajine aj napriek vojne spoločenská objednávka. Počas spolupráce sme sa presvedčili, že Ukrajina dnes disponuje viacerými nástrojmi verejnej kontroly a otvorenosti, ktoré sú v niektorých oblastiach efektívnejšie a odvážnejšie než tie, na ktoré sme zvyknutí na Slovensku. Vzájomná výmena tak nebola jednosmerným prenosom skúseností, ale partnerským procesom, ktorý obohatil obe strany.
Projekt Posilňovanie právneho štátu na miestnej úrovni na Ukrajine bol realizovaný s podporou vlády Holandského kráľovstva v rámci programu MATRA na podporu sociálnej transformácie.
Kristína Márová