Tento týždeň uplynú už dva roky od pomerne prelomového rozhodnutia Ústavného súdu. Ten vtedy pozastavil účinnosť novely trestného zákona, ktorá ešte nebola zverejnená v zbierke zákonov. Pozastavenie sa netýkalo kontroverzného rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, a neviedlo napokon ani k zvratu v znižovaní trestov za korupciu. Za protiústavné napokon v júli 2024 označil napríklad spätné otváranie dohôd o vine a treste alebo ustanovenia o treste prepadnutia majetku. Vládna revolúcia trestnej politiky štátu však, napriek kritike legislatívneho procesu, dostala nakoniec z veľkej časti zelenú.
Aké dopady tieto sčasti účelové a nedomyslené zmeny priniesli, najlepšie demonštruje mnohonásobné opravovanie novely, ako aj historicky slabé štatistiky v odhaľovaní korupcie. V Transparency sme sa spolu s agentúrou Ipsos pozreli aj na vnímanie týchto zmien verejnosťou.
Väčšina vníma zmeny trestnej politiky štátu kriticky
Na otázku, do akej miery vládne zmeny v trestnej politike (napr. zmeny trestov, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, reorganizácia NAKA) ovplyvnili schopnosť štátu vyšetrovať a trestať korupciu, uviedlo zlepšenie iba necelých 12% populácie. Až 52% ľudí vníma tieto zmeny negatívne, pričom až 37% ich označilo za „výrazné zhoršenie“.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Ipsosu pre Transparency z prelomu januára a februára na vzorke vyše 1000 respondentov cez aplikáciu Instant Research.
Pri tejto téme existujú citeľné rozdiely v hodnotení voličov koalície a opozície. Kým pri voličoch Smeru vníma zmeny pozitívne až tretina voličov a 44% verí, že boj s korupciou neovplyvnili, pri opozičných stranách prevláda negatívne hodnotenie až z troch štvrtín. Z koaličnej trojice sú k zmenám najrezervovanejší voliči SNS, u ktorých podiel kritikov zmien tesne prevláda nad ich obhajcami (35% vs. 29%).
Dodať treba, že vládne kroky s výrazným potenciálom na účinnosť boja s korupciou spomínanými zmenami neskončili, Ústavný súd pred pár dňami pozastavil aj ďalšiu kontroverznú úpravu sťažujúcu využitie svedectiev spolupracujúcich obvinených v trestnom konaní.
V reprezentatívnom prieskume z prelomu januára a februára 2026 sme sa pýtali aj na ďalšie otázky o korupcii, časť z nich sme už priebežne zverejňovali a sumár ponúkame aj v tomto texte.
V trestanie vplyvných neveríme
Prieskum potvrdil aj nízku dôveru ľudí v odhaľovanie a trestanie korupcie „väčších rýb“. Pri otázke o dôvere ľudí vo vyšetrovanie a trestanie korupcie na najvyšších miestach v politike či štáte odpovedalo skepticky až 82%. Skeptický pohľad (takmer 60%) pritom prevládal aj pri voličoch všetkých troch koaličných strán.
Následky korupcie nie sú ľahostajné voličom nikoho
Ak máme na Slovensku tému, na ktorej sa zhodne drvivá väčšina voličov naprieč stranami, je ňou závažnosť korupcie. Až 93% ľudí na Slovensku považuje korupciu a klientelizmus za vážny problém, vyše dve tretiny dokonca za veľmi vážny. Tento podiel je ešte o niečo vyšší než vlani, keď na rovnakú otázku v prieskume Ipsosu označilo korupciu ako vážny problém 87% populácie.
V aktuálnom prieskume sa na tom zhodujú voliči všetkých strán, vrátane podporovateľov koalície. Aj medzi sympatizantmi Smeru, kde bol tento podiel najnižší, označilo korupciu za vážny problém Slovenska až 80,3% respondentov. Pri Hlase a SNS podiel presiahol 88%, pri opozičných stranách bol cez 90%.
Až 73% ľudí sa zároveň priklonilo k tvrdeniu, že následky korupcie „veľmi“ alebo „skôr“ ovplyvňujú ich každodenný život. Za posledné tri roky sa s náznakmi žiadostí o úplatok, dar či protislužbu osobne stretlo až 28% populácie.
Korupcia tlačí podľa väčšiny mladých k odchodu
Až 78% respondentov v prieskume Ipsosu pre Transparency uviedlo aj to, že korupcia a nespravodlivosť v štáte (napr. vybavovanie po známosti) „veľmi“ alebo „skôr“ ovplyvňujú rozhodovanie mladých (do 35 rokov), či odísť zo Slovenska.
Naopak, 15% si myslí, že neovplyvňujú, 7% nevie. Toto hodnotenie vyznieva ešte varovnejšie v kontexte iného, vlaňajšieho prieskumu Ipsosu pre Denník N, podľa ktorého odchod zo Slovenska zvažuje až 59% mladých vo veku 18–24 rokov.
Korupciu a nespravodlivosť pritom ako významný faktor vnímajú kriticky aj voliči Hlasu, SNS či Republiky. Výnimkou je Smer, kde je podiel najnižší. Hoci aj medzi Ficovými voličmi ide stále o rovnú polovicu. Pri väčšine opozičných strán sa podiel blíži k 90%.
V globálnom porovnaní miery korupcie upadáme
Ďalšie otázky o korupcii, ako aj podrobnosti k nim, nájdete v tejto tabuľke aj v sekcii s prieskumami na našom webe.
Prieskum sme si dali vypracovať pri príležitosti zverejnenia aktuálneho rebríčka vnímania korupcie CPI, aby sme globálne dáta zostavované centrálou Transparency v Berlíne na základe indexov 9 nezávislých inštitúcií mohli porovnať aj s vnímaním bežnej slovenskej populácie. Otázky z prieskumu s CPI indexom nijako nesúvisia.
Po poslednom historickom prepade Slovenska v najsledovanejšom globálnom rebríčku vnímania korupcie (CPI) o dvanásť miest, sme klesli o ďalšie dve pozície aj za rok 2025. Slovensku aktuálne v rebríčku patrí 61. miesto zo 182 krajín.
Z hľadiska skóre sme v medzinárodnom porovnaní, zostavovanom centrálou Transparency International (TI) v Berlíne, stratili ďalší bod a zo sto možných sme získali 48 (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). Od nástupu súčasnej vládnej moci tak Slovensko stratilo už 14 pozícií a 6 bodov. Väčší prepad v dvojročnom horizonte zaznamenalo na svete iba osem krajín (Bielorusko, Svazijsko, Egypt, Bulharsko, Eritrea, Mozambik, Rusko a Mexiko).
Michal Piško