Po poslednom historickom prepade Slovenska v najsledovanejšom globálnom rebríčku vnímania korupcie (CPI) o dvanásť miest, sme klesli o ďalšie dve pozície aj za rok 2025. Slovensku aktuálne v rebríčku patrí 61. miesto zo 182 krajín.
Z hľadiska skóre sme v medzinárodnom porovnaní, zostavovanom centrálou Transparency International (TI) v Berlíne, stratili ďalší bod a zo sto možných sme získali 48 (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). Od nástupu súčasnej vládnej moci tak Slovensko stratilo už 14 pozícií a 6 bodov. Väčší prepad v dvojročnom horizonte zaznamenalo na svete iba osem krajín (Bielorusko, Svazijsko, Egypt, Bulharsko, Eritrea, Mozambik, Rusko a Mexiko).
Priblížili sme sa tak k nášmu minimu od zmeny metodiky v roku 2012 (46 bodov). Slovensko vtedy len postupne zavádzalo viaceré kľúčové protikorupčné nástroje od verejných zmlúv, cez registre vlastníkov firiem až po ochranu oznamovateľov. Naopak, najvyššie sme doteraz boli na 47. mieste a skóre 54 za rok 2023. V posledných dvoch rokoch sa trend zvrátil a dôvera v schopnosť štátu čeliť korupcii citeľne klesá.
Rebríček zostavuje centrála TI z indexov nezávislých inštitúcií mapujúcich 1–2 roky dozadu. Na ich tvorbe sa hnutie nepodieľa. Slovenska sa týkalo 9 indexov, medziročne sme sa zhoršili v piatich.
Boj s korupciou na dne
Hlavným dôvodom pokračujúceho poklesu Slovenska je, že zmeny trestnej politiky štátu, zavádzané štvrtou vládou Roberta Fica (Smer), sa čoraz väčšmi prejavujú aj v praxi.
Kombinácia znižovania trestov a skracovania premlčacích lehôt viedla k faktickému amnestovaniu časti káuz. Pred súd sa tak už nedostanú ani niektoré exponované prípady, v ktorých bolo stíhanie zastavené alebo obvinenie zrušené pre premlčanie. Týka sa to napríklad exministra financií Jána Počiatka v kauze Lemikon, aktérov emisnej kauzy Interblue, k premlčaniu došlo aj v prípadoch podpredsedu parlamentu Petra Žigu, podnikateľov Miroslava Výboha či Petra Košča, a tiež viacerých policajtov vyšetrovaných pre spoluprácu s organizovaným zločinom či daňových podvodníkov.
Na odhaľovaní a stíhaní korupcie sa výrazne podpísalo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a rozbitie Národnej kriminálnej agentúry. „Experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie, a zvlášť zmena organizačnej štruktúry v polícii, sa nevydarili. Stav boja proti korupcii je katastrofálny,“ zhodnotil situáciu začiatkom februára 2026 aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Pokles na historické dno ukazujú aj dáta polície, počet za rok stíhaných a vyšetrovaných osôb pre korupciu klesol na 42. Vlani nebol podľa prokuratúry odhalený žiadny prípad korupcie na najvyšších miestach.
Verejný priestor plnili aj kauzy zneužívania verejných zdrojov a moci, ako prípady čerpania eurofondov na fiktívne penzióny, predražená „slayáda“ pri nákupe skrachovaného outletu vo Voderadoch, kauza zrušeného „záchrankového tendra“, podozrenia z účelového výberu víťazov dotačných výziev na výskum a vývoj, pochybné IT zákazky či nepriznané majetky politikov.
Politická zodpovednosť sa vyvodzovala len výnimočne, po škandále s dotáciami rezignoval podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec (Hlas), ktorý sa presunul do parlamentu a podľa medializovaných informácií mieri naspäť do diplomacie.
Nízku dôveru ľudí v odhaľovanie a trestanie korupcie na najvyšších miestach potvrdzujú i domáce prieskumy. V slovenskej pobočke Transparency sme si nezávisle na indexe CPI dali na prelome januára a februára zmerať v reprezentatívnom prieskume agentúry Ipsos aj vnímanie korupcie občanmi. Pri otázke o dôvere ľudí vo vyšetrovanie a trestanie korupcie na najvyšších miestach v politike či štáte odpovedalo skepticky až 82%.
Právny štát a verejná kontrola pod tlakom
Pokračovalo aj oslabovanie právneho štátu, ktoré sa prejavovalo aj častým obchádzaním štandardného legislatívneho procesu a verejnej diskusie. Naďalej sa stupňovali útoky na inštitúcie, časť policajtov, prokurátorov a sudcov, ako aj na nezávislé médiá a občiansku spoločnosť.
Prehĺbila sa aj politizácia verejnoprávnej televízie a rozhlasu, vládna moc schválila šikanózny zákon proti mimovládkam, ktorý na konci roka zrušil Ústavný súd. Podobne zasiahol aj voči protiústavnej snahe spoplatniť informácie a predbežne pozastavil aj rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.
Kriticky naďalej hodnotila vývoj v právnom štáte aj Európska komisia, podľa jej správy Slovensko v roku 2025 nedosiahlo žiadny pokrok pri väčšine odporúčaní. EK v správe osobitne zdôraznila pretrvávajúce obavy v oblasti boja proti korupcii prameniace predovšetkým z trestnej reformy v roku 2024. Neplnenie odporúčaní v oblasti boja proti korupcii Slovensku v priebehu roka 2025 opäť vyčítala aj Skupina štátov proti korupcii GRECO, ktorá je orgánom Rady Európy.
Pachuť neférovosti zanechala dohra ohľadom neférovej kampane prezidenta Petra Pellegriniho. Kvôli prezidentskej imunite sa neprešetrili podozrenia z prelomenia zákonných limitov na kampaň a úrady mu dodatočne vrátili pokutu aj za ďalšie porušenie volebných pravidiel.
Prezident sa v ojedinelých prípadoch dokázal postaviť voči oslabovaniu korupcie a právneho štátu. Časť problematických zmien však cez hlavu štátu prešla. Vo viacerých zásadných momentoch systém bŕzd a protiváh stále fungoval, a to v postojoch a krokoch nezávislých inštitúcií ako Ústavný súd, Najvyšší kontrolný úrad, Verejný ochranca práv, Úrad na ochranu oznamovateľov, Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad či ďalšie súdy a prokuratúra.
Pozitívom zostáva aj naďalej aktívna občianska spoločnosť, ktorá sa aj v priebehu roku 2025 dokázala opakovane mobilizovať a protestovať voči podkopávaniu právneho štátu.
Prepad aj v rámci EÚ
V rebríčku CPI sa vlani ešte prehĺbilo zaostávanie Slovenska za priemerom krajín Európskej únie. Aktuálne ide už o 14 bodov (48 vs. 62). Horšie ako my sú aktuálne na tom už len štyri krajiny EÚ – Chorvátsko (63. miesto), Rumunsko (70.), Bulharsko (84.) a Maďarsko (84.). Odpútať sa od nás vlani podarilo Grécku (56.) a predstihla nás aj Malta (60).
Medzi krajinami s najmenej pociťovanou korupciou na svete sú opäť Dánsko so skóre 89 bodov, Fínsko (88) a Singapur (84). Na chvoste zostávajú Južný Sudán a Somálsko (zdieľaná 181. pozícia a 9 bodov) a Venezuela (180. miesto a 10 bodov). Z európskych štátov sa opäť najhoršie umiestnilo Rusko (157. so skóre 22), s korupciou sa stále borí aj na ním napadnutá Ukrajina (104. a 36 bodov).
Z postkomunistických krajín sa dlhodobo najvyššie drží Estónsko, ktoré so 76 bodmi figuruje aktuálne na 12. pozícii na svete. Z Vyšehradskej štvorky sú pred nami Česko, ktoré sa medziročne dokázalo posunúť zo 46. už na 39. pozíciu so skóre 59 bodov a Poľsko (52. so skóre 53 bodov). V rámci EÚ sa k dlhodobo poslednému Maďarsku (84. miesto a 40 bodov) pridružilo vlani aj Bulharsko s rovnakým skóre.
Čo čakať v roku 2026?
Snaha o účelové zrušenie a transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny sťažujúce využitie svedectiev spolupracujúcich obvinených v trestnom konaní zo záveru roka sa na aktuálnom výsledku Slovenska v CPI indexe ešte neodrazili.
Centrála TI ich však vníma ako varovné signály, ktorým venovala osobitnú pozornosť aj v sprievodnej analýze o vývoji v krajinách Západnej Európy a EÚ. „Vláda na Slovensku naďalej demontuje kľúčové protikorupčné ochranné mechanizmy, ako je ochrana oznamovateľov, a prijíma tiež opatrenia, ktoré výrazne oslabujú vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu, najmä v prípadoch týkajúcich sa vysokopostavených predstaviteľov,“ zhŕňa centrála hnutia.
Vývoj na prelome rokov signalizuje aj pokračujúce útoky na inštitúcie, médiá aj občiansku spoločnosť. Z prostredia vládnej koalície naďalej prichádzajú úvahy o účelových zmenách inštitúcií ako je Špecializovaný trestný súd, Rada pre mediálne služby, Úrad na ochranu oznamovateľov či o spájaní Úradu pre verejné obstarávanie s Protimonopolným úradom.
Dôsledky politickej nestability, zhoršujúcej sa situácie v oblasti korupcie a právneho štátu, i slabo efektívnej konsolidácie, sa tak aj v nasledujúcom období budú negatívne prejavovať doma aj u zahraničných partnerov a investorov.
Situácia sa zhoršuje aj globálne
Centrála TI upozorňuje, že za viac než desaťročie prvýkrát kleslo aj celosvetové priemerné skóre vnímania korupcie a to na aktuálnych 42 bodov. Až 122 zo 182 krajín dosiahlo menej ako polovicu možných bodov (vrátane Slovenska).
Znepokojujúci je podľa hnutia trend obmedzovania občianskej spoločnosti. Ak sa pre ľudí, mimovládne organizácie a novinárov stáva upozorňovanie na problematické kroky vlád komplikované alebo nebezpečné, oslabuje to transparentnosť i vyvodzovanie zodpovednosti a zvyšuje riziká korupcie.
Centrálna TI krajinám odporúča posilňovať nezávislú a dostupnú justíciu, obmedziť neprimerané vplyvy záujmových skupín na politické rozhodnutia, chrániť občiansky priestor a oznamovateľov, zvýšiť transparentnosť a kontrolu pri verejných službách a verejných financiách a dôsledne odhaľovať a trestať veľkú korupciu aj nezákonné finančné toky.
Čo CPI meria?
Index vnímania korupcie zostavuje organizácia už od roku 1995, aktuálne výsledky sú medziročne porovnateľné od roku 2012. Rebríček sa počíta z výsledkov krajín v 13 rôznych indexoch nezávislých inštitúcií vrátane Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra, ale aj konzultačných spoločností a think-tankov.
Výsledný rebríček vnímania korupcie, vychádzajúci z podrobnejších indexov, tak reflektuje predovšetkým vnímanie korupcie medzi manažérmi, investormi či slovenskými a zahraničnými expertmi. Oproti prieskumom verejnej mienky či Eurobarometru teda súhrnný CPI index väčšmi odráža vývoj v oblasti veľkej korupcie (zneužívanie verejných funkcií a zdrojov, čistota tendrov, protikorupčné kroky vlády, úroveň právneho štátu atď.). Podrobnosti o metodike a kompletné výsledky sú dostupné na stránke centrály TI. Slovenský kontext si môžete pozrieť aj v krátkom videu.
V prípade otázok môžete kontaktovať aj slovenskú pobočku Transparency International na tis@transparency.sk alebo +421 905 613 779.
Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko
Podporte index vnímania korupcie a Transparency v snahe o Slovensko bez korupcie: https://transparency.sk/cpi. Ďakujeme!