Vláda sa posledného pol roka tvári, že problém schránkových firiem vo verejnom obstarávaní vyriešila. Až taká úspešná však bohužiaľ nebola a hrozí, že podozrivé firmy s neznámymi vlastníkmi zažijú triumfálny návrat.
Po schválení protischránkovej legislatívy premiér Robert Fico tvrdil: „My sme schránkové firmy zakázali, dnes nie je žiadna šanca, aby sa na verejnom obstarávaní zúčastnil niekto kto je skrytý niekde na Cypre alebo na Kajmanoch.“ Zákon, ktorý mal schránky vyradiť z hry sa však ukázal ako protiústavný. Nahradil ho register konečných užívateľov výhod, ktorý mal odhaliť vlastníkov všetkých firiem vo verejnom obstarávaní.
Úrad pre verejné obstarávanie tento register spustil na začiatku novembra, už dnes však môžeme povedať, že na cyperské či karibské schránky je prikrátky.
Váhostav neváha, tají naďalej
V marci sme odhalili vlastnícku štruktúru reštrukturalizovaného Váhostavu, plnú cyperských a novozélandských schránkových firiem a bielych koní z Kostariky. V tom čase sa už pripravoval druhý pokus obmedziť firemné schránky v štátnych zákazkách, keďže ten prvý – prijatý krátko po škandále s CT-čkom pred rokom sa ukázal ako amatérsky pripravený – bol v protiklade s európskymi pravidlami.
Druhý pokus stavia na povinnom deklarovaní vlastníctva. V registri vlastníkov od začiatku novembra pribudlo niečo vyše tisíc firiem. Pred pár dňami sa v ňom objavil aj Váhostav.
Ani jedného vlastníka neukázal.
Ficovo „kladivo“ na schránky mu to bohužiaľ umožňuje. Do registra totiž zapisuje každá firma, ktorá zvíťazí vo verejnom obstarávaní, mená ľudí vlastniacich aspoň 25% majetkových, hlasovacích, alebo iných práv vo firme (úroveň bola zvolená podľa európskej smernice). Aká náhoda, že dva najväčšie podiely vo firme Druhá strategická, vlastniacej Váhostav, sú momentálne vo výške 24,35% a 24,55%.
To by nepredstavovalo žiadny problém za predpokladu, že Juraj Široký vlastní obe tieto novozélandské vetvy vlastníckej štruktúry (Beacon aj Musgrave). Miesto toho, na základe výnimky zo zákona pre firmy, Váhostav uviedol do registra len štatutárov matky spoločnosti v prvej úrovni. Teda členov predstavenstva priameho vlastníka Váhostavu – firmy Finasist. V registri vlastníkov teda figurujú predseda predstavenstva – syn Juraja Širokého Juraj a dvaja členovia predstavenstva – Adriana Matysová a Jozef Šnegoň. Inými slovami, protischránkový zákon prinútil Váhostav zverejniť to, čo si už dávno hocikto mohol nájsť v obchodnom registri.
Kto teda vlastní Váhostav?
Po prerátaní podielov z komplikovanej štruktúry firmy pôvodne nazvanej Prvá slovenská tunelárska zistíme, že vlastníci schránkových firiem vlastnia minimálne 54,8% Váhostavu. Zvyšok majú drobní akcionári.
Ak teda Váhostav napísal do registra pravdu, a žiadny akcionár nevlastní vo firme aspoň 25%, museli by mať schránkové firmy Musgrave a Beacon dokopy aspoň troch rôznych skutočných vlastníkov. Ak je jedným z nich Juraj Široký, kto sú tí zvyšní? Fungujú aj v politike?
Samozrejme, možné je aj to, že Váhostav s pravdou váha. Ak máte informácie o tom, kto naozaj ovláda Váhostav, nahláste to Úradu pre verejné obstarávanie. Mal by pravdovravnosť Váhostavu potvrdiť alebo vyvrátiť.
Veď máme na to zákon!
Martin Turček, Gabriel Šípoš
Už rok ubehol od času, keď politici začali prisahať, že nás zbavia schránkových firiem v štátnych tendroch. Je čas hĺbkovo skontrolovať, ako sa schránkam u nás ďalej darí. Aby sme vedeli zaplatiť prácu analytikov a ďalšie náklady, potrebujeme získať 5990 eur. BUĎTE V TOM S NAMI a podporte našu prácu. Ďakujeme!
Článok je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít. Podmienkou projektu pre Transparency je nájsť 10% alebo 8 775 eur z iných zdrojov. Projekt končí v januári 2016.
